Obsah (11)

§ 250j§ 43§ 27§ 35§ 205k§ 5§ 14§ 40§ 244§ 31§ 10

Najvyšší súd 5Sžo/37/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982 zo dňa

1. apríla 2009, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 zo dňa
2. februára 2007 2 5Sţo/37/2011 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 284,92 eura. Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok vo veci z
3. januára 2010, č. k. 11S/74/2009-55 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/126/2010 z
4. februára 2011 zrušený

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd svoje nové rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z predloţeného spisového materiálu ţalovaného zistil, ţe ţalobca bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa

1. júna 2004 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a vedúci sluţobného úradu v Topoľčanoch v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej sluţby. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
2. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru (právoplatnosť vyznačená dňom
3. decembra 2006) bol ţalobca zaradený mimo činnej štátnej sluţby dňa
4. novembra 2006, a to z dôvodu, ţe sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „GP SR“) dňa
5. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa zo dňa
6. novembra 2006, ktorým bolo vznesené obvinenie ţalobcovi z dôvodu jeho nezákonnosti a vec prikázal na nové konanie a rozhodnutie. Informáciu o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia ţalobcu zo spáchania zločinu správny orgán (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch) získal dňa
7. decembra
8. Dňa
9. februára 2007 vydal ţalovaný rozhodnutie č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol ţalobca opätovne zaradený do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej sluţby dňom
10. februára
11. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, ţe odpadli dôvody pre zaradenie ţalobcu mimo činnú štátnu sluţbu a na základe podania ţalobcu doručeného dňa
12. januára 2007 bolo začaté konanie vo veci opätovného zaradenia ţalobcu do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby. Ţalobca bol dňa
13. januára 2007 vládou Slovenskej republiky odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Následne ţalovaný po prerokovaní odvolania ţalobcu proti rozhodnutiu zo dňa
14. februára 2007 (o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby) v poradnej odvolacej komisii rozhodol dňa
15. apríla 2009 tak, ţe rozhodnutie zo dňa
16. februára 2007 zrušil s poukazom 3 5Sţo/37/2011 na to, ţe ţalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky ďalej aj („SR“) č. 28/2007 zo dňa
17. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a

§ 43ods.

2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení platnom do

1. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o dovolaní z tejto funkcie. V odôvodnení tohto rozhodnutia ţalovaný zároveň uviedol, ţe rozhodnutie zo dňa
2. novembra 2006 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu (zaradenie mimo činnej štátnej sluţby) vydalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch nebol v pozícii meniť toto rozhodnutie. Iba tento správny orgán mohol rozhodnúť o opätovnom zaradení ţalobcu do činnej štátnej sluţby na základe zisteného skutkového stavu a nie je v kompetencii ţalovaného, aby skúmal dôvody nečinnosti tohto správneho orgánu v súvislosti s nezaradením ţalobcu do činnej štátnej sluţby po
3. decembri 2006, keď odpadli dôvody postavenia ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby. Na základe uvedených zistení krajský súd nepovaţoval za sporné, ţe ţalobca bol rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa
4. novembra 2006 zaradený mimo činnej štátnej sluţby dňom
5. novembra 2006 ako štátny zamestnanec v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci sluţobného úradu – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Dôvodom bola tá skutočnosť, ţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Na základe odvolania ţalobcu proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodovalo opätovne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré rozhodnutím zo dňa
6. januára 2007 č. AA/2007/006484 odvolanie ţalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie (o zaradení ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby) potvrdilo. Preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia súdom sa ţalobca nedomáhal. Ďalej uviedol, ţe nie je sporné, ţe Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR v Bratislave rozhodnutím zo dňa
7. decembra 2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre zo dňa
8. novembra 2006 z dôvodu jeho nezákonnosti. O rozhodnutí zo dňa
9. decembra 2006 mali správne orgány (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch) vedomosť uţ dňa
10. decembra 2006, čo nesporne vyplýva z písomného podania Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa
11. decembra
12. Získaním tejto informácie vo forme rozhodnutia zo dňa
13. decembra 2006

názoru krajského súdu odpadli dôvody na zaradenie ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby a bol daný dôvod na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru u ţalobcu, a to jeho opätovné zaradenie do štátnej sluţby 4 5Sţo/37/2011 po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby

§ 27písm.

k/ vyššie citovaného zákona. V tomto čase bolo sluţobným úradom ţalobcu Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, a to aţ do

1. januára 2007, kedy bol ţalobca Vládou SR odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Po odvolaní ţalobcu z tejto funkcie sa jeho sluţobným úradom stal ţalovaný a jeho povinnosťou (keďţe Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave do
2. januára 2007 nerozhodlo) bolo potom rozhodnúť o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby. Ţalovaný tak rozhodol aţ dňa
3. februára 2007, pričom týmto dňom i zaradil ţalobcu ako štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej sluţby v odbore riadenie štátnej sluţby. Ţalobca bol toho názoru, ţe do štátnej sluţby mal byť zaradený minimálne od
4. decembra 2006, kedy sa správne orgány dozvedeli, ţe odpadol dôvod na jeho zaradenie mimo činnej štátnej sluţby a z toho dôvodu podal proti rozhodnutiu ţalovaného zo dňa
5. februára 2007 odvolanie. Nesprávne postupoval ţalovaný, ktorý o podanom odvolaní rozhodol tak, ţe toto rozhodnutie svojím rozhodnutím zo dňa
6. apríla 2009 zrušil, čo odôvodnil tým, ţe na základe uznesenia Vlády SR zo dňa
7. januára. 2007 bol ţalobca odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a

§ 43ods.

2 zákona o štátnej sluţbe sa štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie. Takýto postup

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v jeho rozhodnutí zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. 5Sţo/126/2010 nie je správny, pretoţe sluţobný úrad mal postupovať

§ 35ods.

1 vyššie citovaného zákona v znení platnom do

1. decembra 2006, teda po odpadnutí dôvodov zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej sluţby, bolo potrebné rozhodnúť o zaradení ţalobcu ako štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto. Nakoľko ţalovaný správny orgán takto nepostupoval, pretoţe vychádzal z iného právneho názoru, krajský súd rozhodnutie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu ţalovaného zo dňa
2. apríla 2009 č. j. A/2009/06396, ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo dňa
3. februára 2007, č. j. A/2006/20585

§ 250jods.

2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania úspešného ţalobcu rozhodol krajský súd

§ 205kods.

1 OSP. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť, nakoľko krajský súd vec nesprávne 5 5Sţo/37/2011 právne posúdil. Uviedol, ţe rozhodnutie o opätovnom zaradení ţalobcu do činnej sluţby povaţuje za nadbytočné, nakoľko aj po novelizácií zákona č. 453/2003 Z. z. zákonom č. 664/2006 Z. z. aj po 01. januári 2007 ţalobca bol v postavení riaditeľa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, povaţoval sa za štátneho zamestnanca na účely zákona č. 312/2001 Z. z., ktorým je fyzická osoba, ktorú vymenúva a odvoláva Vláda SR

§ 5ods.

3 písm. b/ a zároveň sa povaţoval za štátneho zamestnanca v politickej funkcií v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. v platnom znení. So zreteľom na uvedené

ţalovaného sluţobnému úradu nevzniká ponuková povinnosť vhodného ani iného štátnozamestnaneckého miesta a štátnozamestnanecký pomer skončí predmetným odvolaním Vládou SR dňom uvedeným v odvolaní. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţso/87/2007 z 21. augusta 2008 a sp. zn. 6Sţo/15/2008, v ktorých bola vyslovená prípustnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

§ 43zákona č.

312/2001 Z. z., ţalovaný označil svoje zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo 06. februára 2007 za správne a v súlade so zákonom. Vyslovil tieţ názor, ţe ţalobca nebol jeho postupom dotknutý na svojich právach, ţe predmetné rozhodnutie mal krajský súd posúdiť ako rozhodnutie procesné a ţalobu zamietnuť. Ďalej uviedol, ţe na Okresnom súde v Topoľčanoch ţalobca vedie proti ţalovanému spor pod sp. zn. 8C/64/2009 o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu

§ 43ods.

2 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z., v ktorom bola ţaloba zamietnutá a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie na Krajskom súde v Nitre. Taktieţ upozornil na nejednotnosť rozhodovania najvyššieho súdu v predmetnej otázke s tým, ţe podal podnet na generálnu prokuratúru

§ 14ods.

1 zákona o prokuratúre. Ţalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Po opise doterajšieho priebehu konania a postupu ţalovaného v ňom konštatoval, ţe rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré sa ţalobca vo svojom odvolaní odvoláva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţso/87/2007 z 21. augusta 2008 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/15/2008) a v ktorých bola vyslovená prípustnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

§ 43zákona č.

312/2001 Z. z. povaţuje pre posúdenie tejto veci za nepouţiteľné, nesprávne a prekonané. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţo/154/2009 z

1. decembra 2009, sp. zn. 6Sţo/15/2008 zo
2. augusta 2008, 6 5Sţo/37/2011 sp. zn. 2Sţo/32/2008 z
3. októbra 2008 (kde sa ţalobca explicitne domáhal aplikácie postupu

§ 43

zákona o štátnej sluţbe) a osobitne na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 230/2011 zo dňa

1. júna
2. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí potvrdil ústavnosť a zákonnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/140/2010 zo
3. februára 2011 a vyslovil právny názor, ţe po odvolaní z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove uznesením Vlády SR z
4. januára 2007; „... takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40ods.

2 písm. b/ zákona o štátnej službe“. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn. 8C/64/2009 o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu

§ 43ods.

2 a 3 zákona o štátnej sluţbe uviedol, ţe Krajský súd v Nitre dňa

1. mája 2011 zrušil svojím rozsudkom sp. zn. 7Co/110/2010-182 prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie. Pritom jednoznačne konštatoval, ţe odvolaním ţalobcu z funkcie riaditeľa dňom
2. januára 2007 jeho štátnozamestnanecký pomer nezanikol a poukázal na potrebu posudzovať túto vec v zmysle rozsudkov najvyššieho súdu z
3. februára
4. Okresný súd v Topoľčanoch v danej veci pojednával dňa
5. novembra 2011 a dňa
6. novembra 2011 v tejto veci vyhlási rozsudok. Napokon poukázal na ďalšie zmätočné a nezákonné konanie ţalobcu v tomto správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech.

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V prejednávanej veci krajský súd na základe ţaloby v zmysle ustanovenia § 247 OSP preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982 z

1. apríla 2009, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie 7 5Sţo/37/2011 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 zo
2. februára 2007 o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby. V odvolacom konaní ţalovaný s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţso/87/2007 z
3. augusta 2008 a sp. zn. 6Sţo/15/2008 zo
4. augusta 2008 namietal, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu predstaveného v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí vlády o odvolaní z tejto funkcie

§ 43

zákona o štátnej sluţbe v dôsledku čoho je rozhodnutie správneho orgánu o zaradení ţalobcu do činnej štátnej sluţby nadbytočné. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobcovi vznikol štátnozamestnanecký pomer

1. januára 2004 vo funkcií okresný radca a rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o zmene štátnozamestnaneckého pomeru bol od
2. júna 2004 vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a vedúci sluţobného úradu v Topoľčanoch, v stálej štátnej sluţbe. Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave z
3. novembra 2006 bol ţalobca zaradený mimo činnú štátnu sluţby dňom
4. novembra 2006, pretoţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z
5. decembra 2006 zrušil ţalobcu sa týkajúce uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z
6. novembra 2006 z dôvodu jeho nezákonnosti. Dňa
7. februára 2007 vydal ţalovaný rozhodnutie č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým bol ţalobca opätovne zaradený do štátnej sluţby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom konkrétne bol zaradený ako odborný radca v stálej štátnej sluţbe v odbore riadenie štátnej sluţby dňom
8. februára
9. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, ţe odpadli dôvody pre zaradenie ţalobcu mimo činnú štátnu sluţbu. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný uvedené rozhodnutie zo dňa
10. februára 2007 zrušil s poukazom na to, ţe ţalobca bol uznesením Vlády SR č. 28/2007 zo dňa
11. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a

§ 43ods.

2 zákona o štátnej sluţbe, štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii sa skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie. Právny vzťah medzi účastníkmi konania pri vykonávaní štátnej sluţby, tak ako uţ bolo uvedené v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţo/126/2010 8 5Sţo/37/2011 z 26. februára 2011 sa posudzuje

ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“).

§ 43ods.

2 zákona o štátnej sluţbe štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej sluţbe (§ 25) a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

§ 40ods.

2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku, jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný

§ 31ods.

2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

§ 5ods.

4, 6 zákona o štátnej sluţbe funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú

odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon politickej funkcie sa povaţuje za výkon verejnej funkcie.

§ 10ods.

6, 8 písm. a/ zákona ostatnej sluţbe vedúci úradu v sluţobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ a d/ je jeho štatutárny orgán. Sluţobný úrad po odvolaní vedúceho úradu postupuje

§ 40ods.

2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej štátnej sluţbe.

§ 5ods.

5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Zo skutkového stavu danej veci vyplýva, ţe ţalobca bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej sluţbe a bol na základe uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 10. januára 2007 odvolaný z funkcie, ktorá

§ 5zákona o štátnej sluţbe v spojení s § 5 ods.

5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí je politickou funkciou. Takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40ods.

2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. Najvyšší 9 5Sţo/37/2011 súd sa preto nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe sluţobný pomer ţalobcu skončil dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie

§ 43ods.

2 zákona o štátnej sluţbe. Keďţe ţalobca bol zaradený mimo činnú štátnu sluţbu a dôvod tohto zaradenia odpadol, je potrebné tak ako to uţ uviedol najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku a tieţ krajský súd v napadnutom rozsudku, najskôr ţalobcovi ponúknuť miesta štátnej sluţby a rozhodnúť o jeho zaradení do činnej štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto. Pre úplnosť sa ţiada uviesť, ţe ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe nevylučuje dohodu účastníkov o obsadení určitého štátnozamestnaneckého miesta. Nesplnením uvedenej povinnosti, by došlo k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia a ţalobca by bol dotknutý na svojom práve. Najvyššiemu súdu sú známe ţalovaným citované rozhodnutia najvyššieho súdu, avšak z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia vyslovil k aplikácii ustanovenia § 43 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe v prejednávanej veci odlišný právny názor a na podporu odôvodnenia svojho rozhodnutia poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţo/154/2009 z 03. decembra 2009, 6Sţo/15/2008 zo 06. augusta 2008 a 8Sţo/140/2010 zo 17. februára 2011. Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Keďţe v jeho konaní neboli zistené ani procesné pochybenia odôvodňujúce zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil

§250ja ods.

3 v spojení s § 219 ods. 1 OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 157,10 eura, ktorá suma pozostáva z jedného úkonu právnej sluţby advokáta (podanie vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného z

1. novembra 2011), za ktorý mu patrí odmena 123,50 eura, paušálna náhrada výdavkov 7,41 eura a daň z pridanej hodnoty 26,18 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení od
2. júna 2010). Náhradu trov konania ţalovaný zaplatí v súlade s § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP právnemu zástupcovi ţalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP). 10 5Sţo/37/2011 Celkom na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti účastníkov ako aj krajského súdu, ţe okresný súd nie je vecne príslušným súdom na konanie o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je oprávnený rozhodovať ani „spor“ o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu

§ 43ods.

2 a 3 zákona č. 312/2001 Z. z.. Súdne konanie

zákona č. 312/2001 Z. z. rieši výlučne príslušný súd v správnom súdnictve (k tomu pozri napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 91/2009 z

1. apríla 2011). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave
3. decembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková