Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uloţil odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vydania zákazu distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, 5Sţnč/3/2011 2 ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, podanej navrhovateľom - B., s. r. o., S. dňa 03.12.2010. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania s tým, ţe tieto vyčísli neskôr. Návrh odôvodnila tým, ţe dňa 03.12.2010 podala odporkyni podnet na vykonanie úradnej kontroly potravín (resp. zahájenia konania, či uţ správneho alebo iného...), konkrétne potravín súvisiacich s výrobou, distribúciou, označovaním a pod... pod názvom „bryndza“. Tento podnet navrhovateľka adresovala okrem odporkyni aj Slovenskej obchodnej inšpekcii a Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky bol podnet podaný osobne do podateľne a odporkyni a Slovenskej obchodnej inšpekcii poštou dňa 03.12.2011 tak, ako to vyplýva z podacieho hárku. Okrem uvedeného navrhovateľka ţiadala, aby kompetentné orgány vydali zákaz pouţívať názov „bryndza“, resp. „bryndzový“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané, resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou. Dôvodom podnetu a ţiadosti navrhovateľky na odporkyňu boli a sú nekalé praktiky niektorých konkurentov pri výrobe, distribúcii a označovaní bryndze, nakoľko viacerí výrobcovia a distribútori „bryndze“ nedodrţiavajú zákonom stanovený pomer zloţiek ovčieho syra a hrudkového syra, ktorý bryndza musí obsahovať v súlade s platnými právnymi predpismi na úseku výroby a označovania mliečnych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti títo výrobcovia (distribútori) výrobok označujú ako bryndza a predávajú ho za výrazne niţšie ceny ako iní výrobcovia, ktorí dodrţiavajú stanovené kritéria pre výrobu bryndze. Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákonov navrhovateľka poukázala na skutočnosti, ţe výrobky z Poľska, Maďarska, Česka, ktoré sa na území Slovenskej republiky distribuujú pod názvom „bryndza“, prípadne aj s doplňujúcim názvom, napr. „tatranská bryndza“, nespĺňajú podmienky pre označenie „bryndza“. Okrem uvedeného tieto výrobky sú pod označením bryndza ponúkané za výhodnejšie ceny, v dôsledku čoho znevýhodňujú predaj bryndze, ktorá spĺňa príslušné ustanovenie zákona, teda na označení vlastne parazitujú. Nečinnosť zo strany správneho orgánu spôsobuje navrhovateľke – výrobcovi bryndze, ktorí dodrţiava predpisy, obrovské škody a iné ekonomické problémy. Taktieţ takýto postoj má negatívny vplyv na producentov ovčieho mlieka. Nízka cena bryndze sa premieta do nákupnej ceny ovčieho mlieka, a preto chovatelia postupne strácajú záujem o chov oviec s mliečnou úţitkovosťou. 5Sţnč/3/2011 3 S poukazom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľka podaním zo dňa 03.12.2010 obrátila na odporkyňu, ako aj na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskú obchodnú inšpekciu s podnetom na vykonanie úradnej kontroly potravín, resp. zahájenia konania, konkrétne potravín, súvisiacich s výrobou, distribúciou, označovaním a pod... pod názvom „bryndza“ a zároveň ţiadala, aby bol vydaný zákaz pouţívať názov „bryndza“, resp. „bryndzový“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané, resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou. Na predmetný podnet oznámila navrhovateľke stanovisko (nie rozhodnutie) iba Slovenská obchodná inšpekcia s tým, ţe v predmetnej veci nie je správnym orgánom, a preto v danej veci nebude konať. Odporkyňa ku dňu podania tohto návrhu v lehote stanovej § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vo veci nekonala a nerozhodla, a to i napriek skutočnosti, ţe odo dňa podania podnetu navrhovateľkou uplynuli viac ako 2 mesiace, a navrhovateľku ani neupovedomila o dôvodoch nekonania. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukazovala na kritériá na výrobu a označovanie bryndze. Uviedla, ţe v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky -Výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2143/2006-100 (ďalej aj „Potravinový kódex“), ktorý upravuje mlieko a výrobky z mlieka, je bryndza definovaná ako „prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra a vykysnutého hrudkového syra, alebo zo zmesi skladovaného ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku (§ 20 ods. 10 tretia časť 6 hlava Potravinového kódexu). Poukázala aj na to, ţe v ustanovení § 21 ods. 6, 7 a 8 Potravinového kódexu sú uvedené nasledovné poţiadavky na kvalitu prírodných syrov: A/ bryndza,
pouţitej suroviny pouţitej na jej výrobu sa člení na: a/ ovčiu bryndzu, vyrábanú len z ovčieho hrudkového syra, b/ zmesnú bryndzu, vyrábanú z ovčieho hrudkového syra a hrudkového syra, c/ zmesnú bryndzu, vyrábanú zo skladovaného ovčieho syra a hrudkového syra. B/ bryndza,
mnoţstva tuku v sušine v hmotnostných percentách sa člení na: a/ ovčiu bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48, b/ plnotučnú zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48, c/ zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 38. 5Sţnč/3/2011 4 C/ bryndza
mnoţstva sušiny v hmotnostných percentách sa člení na: a/ ovčiu bryndzu s mnoţstvom tuku v sušine najmenej 48, b/ zmesnú bryndzu s mnoţstvom tuku v sušine najmenej 44. Názov „bryndza“, resp. prívlastok „bryndzový“ moţno teda
uvádzať, len ak je výrobok vyrobený v súlade s ustanoveniami § 20 a § 21 Potravinového kódexu ak ide o bryndzu, na výrobu ktorej bol ako surovina pouţitý len hrudkový syr. Potravinový kódex taktieţ stanovuje poţiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, poţiadavky na zloţenie a kvalitu potravín, zloţky ako aj technologické postupy pouţívané pri ich výrobe a poţiadavky na balenie jednotlivých potravín, rozsah, spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie. Tieto poţiadavky a postupy je povinný dodrţiavať kaţdý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh (§ 3 ods. 1 a 2). Z verejne dostupných informácií je navrhovateľovi známe, ţe povinnosti stanovené zákonom nie sú zo strany niektorých výrobcov a distribútorov dodrţiavané, a to bez postihu v dôsledku porušenia zákonov. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala aj na niektoré ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „potravinový zákon“).
ustanovenia § 2 ods. 5 citovaného zákona, kvalita je celkový súhrn záväzne určených vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby spotrebiteľa.
ods. 12 tohto istého ustanovenia falšované potraviny sú potraviny, ktorých vzhľad, chuť, zloţenie alebo iné znaky sa zmenili tak, ţe sa zníţila ich hodnota, a ktoré sa spotrebiteľovi ponúkajú ako plnohodnotné pod zvyčajným názvom alebo iným klamlivým spôsobom. Špecifický charakter je znak alebo súbor znakov, ktorými sa výrobok alebo potravina zreteľne odlišuje od iných obdobných výrobkov alebo potravín patriacich do tej istej kategórie. Výrobok alebo potravina musí byť vyrobený s pouţitím tradičných surovín, alebo musí byť charakterizovaná tradičným zloţením alebo spôsobom výroby, alebo spracovaním, odráţajúcim tradičný typ výroby alebo spracovania.
ustanovenia § 9 ods. 3 potravinového zákona, za klamlivé značenie
osobitného predpisu (§ 45 a 46 Obchodného zákonníka) sa pri označovaní potravín, umiestnených na trh, povaţuje také označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä z hľadiska vlastností potraviny, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloţenie, mnoţstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania. Zákon o potravinách taktieţ ustanovuje, ţe je zakázané na trh umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, pričom klamlivým 5Sţnč/3/2011 5 spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca (§ 6). Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) zakotvuje zákaz klamať spotrebiteľa. Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoloţené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo sluţby alebo o nákupných podmienkach (§ 5). Umiestnenie výrobkov s klamlivým označením je moţné povaţovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je
zákona o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Za nekalú obchodnú praktiku sa povaţuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Obchodná praktika sa povaţuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môţe zapríčiniť, ţe spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretoţe obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môţe uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu napr. k hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloţenie, príslušenstvo a pod.. Smernica Európskej únie 2000/13/ES v 1.5 ods. 1 písm. c/ stanovuje, ţe vo výnimočných prípadoch sa názov potraviny uvádzaný v štáte, v ktorom sa výrobok vyrába, nemôţe pouţívať v členskom štáte, kde sa výrobok predáva, ak je potravina, ktorú označuje, tak odlišná, čo sa týka zloţenia alebo výroby od potraviny, známej pod takýmto názvom, ţe ustanovenia
písm. b/ nie sú v členskom štáte, v ktorom sa výrobok predáva, dostačujúce pre poskytnutie správnej informácie pre spotrebiteľov. Potravinový kódex Slovenskej republiky prevzal toto ustanovenie v ustanovení § 4 ods. 4. Navrhovateľka má s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ţe odporkyňa je nečinná, pričom ako účastník konania navrhovateľka ani nebola upovedomená o tom, ţe by sa jednalo o zloţitý prípad, v ktorom nie je moţné rozhodnúť do 30 dní, resp. 60 dní. Dokonca je zrejmé, ţe odporkyňa ani nepoţiadala nadriadený orgán o predĺţenie lehoty na rozhodnutie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, ţe podnet navrhovateľky z 03.12.2010 na vykonanie úradnej kontroly potravín jej nebol kvalifikovaným spôsobom 5Sţnč/3/2011 6 doručený, nakoľko prípadné doručenie predmetného podnetu nie je zaznamenané ani v administratívnom systéme na evidenciu doručenej a odoslanej pošty, preto nemohla na jeho základe konať. Vyslovila názor, ţe navrhovateľkin podnet na vydanie zákazu pouţívať názov bryndza, resp. bryndzový u výrobkov, ktoré nie sú vyrábané resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou, nie je podnetom na konanie a rozhodovanie
ustanovení správneho poriadku, preto na jeho vybavenie nie je moţné aplikovať ustanovenia o lehotách upravené v tomto poriadku. Súhlasila s navrhovateľkou, ţe Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2143/2006-100 upravuje mlieko a výrobky z mlieka ako aj definíciu bryndze a jej zloţenie, pokiaľ ide o percentuálne zastúpenie ovčieho hrudkového syra zo sušiny výrobku. Tento výnos nebol notifikovaný na úrovni Európskej únie (ďalej aj „EÚ), platí len pre slovenských výrobcov a nevzťahuje sa na výrobky vyrobené v inom členskom štáte EÚ. Pre výrobky vyrobené v inom členskom štáte platí § 7a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Poukázala, ţe kontrolou zo dňa 03.12.2009 našla Tatranskú bryndzu plnotučnú, ktorá vykazovala nesúlad s § 9 ods. 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1187/2004-100, a preto začal proti Tatranskej mliekami, a. s., K. správne konanie. Dňa 18.12.2009 vydal
4 uvedeného výnosu rozhodnutie č. k. 2714-1/2009-333, ktorým bolo zakázané prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku T., a. s., distribuovať a umiestňovať na trh na území Slovenskej republiky pod názvom potraviny, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ syr, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte Európskej spoločenstva, a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Proti uvedenému rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok a vec bolo postúpená príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené navrhla návrh zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila. K vyjadreniu odporkyne k návrhu navrhovateľka uviedla, ţe pokiaľ odporkyňa poukázala na smernicu upravujúcu lehoty, jej obsah nesmie byť v rozpore právnymi predpismi a ostatnými internými predpismi. Podala podnet na vykonanie úradnej kontroly potravín, resp. zahájenia konania, či uţ správneho alebo iného, a to konkrétne potravín súvisiacich s výrobou, distribúciou, 5Sţnč/3/2011 7 označovaním ...pod názvom „bryndza“. Zároveň ţiadala, aby odporkyňa vydala zákaz pouţívať názov „bryndza“ resp. „bryndzový‘“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou.
navrhovateľa kompetentný orgán posudzuje kaţdé podanie
jeho obsahu a v prípade, ţe podanie nemá všetky náleţitosti v zmysle zákona (správneho poriadku), vyzve ho na odstránenie vád podania, s poučením o následkoch ich prípadného neodstránenia. Vo veci však vydá rozhodnutie, či uţ vyhovujúce alebo zamietavé; nečinnosť mu neprináleţí. Odporca síce v obdobnej veci konal, avšak nie na podnet navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný na konanie v danej veci
2 písm. b/ OSP, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe návrh je dôvodný. Navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom podaným
Ţiada, aby najvyšší súd uloţil odporkyni konať a rozhodnúť vo veci vydania zákazu distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo „bryndza“ alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, podanej spoločnosťou B., s. r. o., S. zo dňa 03.12.2010.
1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je povaţované za súčasť práva na súdnu ochranu. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred inými orgánmi, 5Sţnč/3/2011 8 ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb.. Takýmito právami sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení piatej časti OSP. Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď
zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgán konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predloţené na rozhodnutie, aj keď niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môţe spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe spočívať aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, ţe v konaní niet ţiadnej prekáţky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09 – www.concourt.sk).
ustanovenia § 1 ods. 1 potravinového zákona tento zákon ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných poţívatín, manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu úradnej kontroly potravín nad ich dodrţiavaním.
4 písm. a/ aţ d/ potravinového zákona na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako zdravotne neškodné, klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, neznámeho pôvodu, po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti. 5Sţnč/3/2011 9 Klamlivým spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca (§ 6 ods. 5 potravinového zákona).
1 písm. a/, písm. b/ potravinového zákona úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom. Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodrţiavanie poţiadaviek ustanovených týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly
osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív
osobitného predpisu (§ 18 ods. 2 potravinového zákona). Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ aţ e/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín
osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môţe vykonávať nepretrţite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, ţe môţe dôjsť k ohrozeniu ţivota alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru (§ 6 ods. 3 potravinového zákona).
1 potravinového zákona orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijmú
osobitného predpisu tieto opatrenia: a/ zakáţu umiestnenie potravín na trh na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných kontrol a analýz, ak existuje podozrenie, ţe potraviny sú škodlivé, b/ zakáţu umiestňovať na trh potraviny, pri ktorých sa potvrdila ich škodlivosť
písmena a); ak sú uţ v predaji, vydajú príkaz na ich stiahnutie, c/ pozastavia činnosť prevádzkarne alebo jej časti, uzatvoria potravinársky podnik alebo jeho časť na čas potrebný na odstránenie nedostatkov, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušovanie osobitných predpisov, tohto zákona alebo potravinového kódexu, ktoré môţe mať za následok riziko pre bezpečnosť potravín; pri určovaní rizika pre bezpečnosť potravín sa prihliada na charakter potravín, spôsob, akým sa s nimi manipuluje, balenie a na postup, ktorému je potravina vystavená, skôr ako sa dostane k spotrebiteľovi, a na podmienky, ktorým je potravina vystavená pri predaji alebo skladovaní, 5Sţnč/3/2011 10 d/ zakáţu pouţívanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu potravín, e/ prijmú ďalšie opatrenia, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
1 písm. a/ potravinového zákona orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ aţ e/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad výrobou, manipuláciou a umiestňovaním na trh potravín ţivočíšneho pôvodu okrem poskytovania sluţieb spoločného stravovania.
2 potravinového zákona na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania
10.
správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 1 ods. 2 správneho poriadku).
1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak moţno rozhodnúť na podklade dokladov predloţených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zloţitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemoţno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môţe ju primerane predĺţiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôţe rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť (§ 49 ods. 1 správneho poriadku). V prejednávanej veci
tvrdení navrhovateľky odporkyňa je nečinná vo veci jej návrhu na vykonanie úradnej kontroly potravín zo dňa 03.12.2010, pričom odporkyňa namietla, ţe tento návrh jej nebol doručený. Z podacieho hárku opatreného odtlačkom úradnej 5Sţnč/3/2011 11 pečiatky pošty Bratislava 4, predloţeného navrhovateľkou najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľka dňa 03.12.2010 podala na pošte zásielku, v uvedenom hárku evidovanú pod. č. 29770297 adresovanú Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, Botanická 17/45, Bratislava. Samotné tvrdenie odporkyne, ţe doručenie predmetnej zásielky nemá zaevidované v doručenej a odoslanej pošte, nevyvracia dôkaz navrhovateľky o doručení zásielky odporkyni. Najvyšší súd k tomu dodáva, ţe návrh na začatie konania bol odporkyni doručený aj cestou najvyššieho súdu dňa 08.07.2011, v dôsledku čoho nepovaţoval za potrebné pre preukázanie doručenia zásielky, poţiadať podaciu poštu o oznámenie, kedy odporkyňa predmetnú zásielku prevzala. V podaní z 03.12.2010 navrhovateľka taktieţ tvrdila, ţe je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete, ktorá vyrába bryndzu ako najtypickejší syr na Slovensku pod názvom Bryndza Slatina. Poukázala na ustanovenia Potravinového kódexu Slovenskej republiky, ktoré definujú bryndzu, jej zloţenie a kvalitu a za akých podmienok moţno na výrobku uviesť názov bryndza, bryndzový. Ďalej uviedla, ţe ustanovenia § 2 ods. 5, § 6 a § 9 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z. z. definujú pojem falšované potraviny a klamlivé označovanie výrobkov a zákaz ich umiestňovania na trhu. So zreteľom na uvedenú právnu úpravu upozornila na nekalé praktiky niektorých konkurentov pri výrobe, distribúcii a označovaní bryndze, nakoľko viacerí výrobcovia a distribútori bryndze nedodrţiavajú zákonom stanovený pomer zloţiek ovčieho syra a hrudkového syra, ktorý bryndza musí obsahovať v súlade s platnými právnymi predpismi na úseku výroby a označovania mliečnych výrobkov a na negatívny dopad týchto praktík na producentov ovčieho mlieka, na cenu bryndze a parazitovanie iných výrobcov. Navrhla preto, aby odporkyňa začala konať a rozhodla v oblasti kontroly potravín - výroba, distribúcia ,označovanie pod názvom bryndza. Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberajúc sa aj aktívnou procesnou legitimáciu navrhovateľky uvádza, ţe pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretoţe prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môţe správne konanie dotknúť. 5Sţnč/3/2011 12
1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Účastník konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Hoci správny poriadok vymedzuje, kto je účastníkom konania, odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Aţ z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môţu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Správny poriadok priznáva postavenie účastníka kaţdému, kto spĺňa procesné predpoklady, bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady. S postavením účastníka zákon spája celý rad významných procesných práv a povinností a správny orgán ako aj súd je povinný počas celého konania skúmať, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka. Navrhovateľka je právnická osoba, predmetom činnosti ktorej okrem iného je výroba mliečnych výrobkov a smotanových krémov, konkrétne aj bryndze. Tvrdila, ţe názov bryndza či prívlastok bryndzový je uvádzaný aj na výrobkoch (ktoré sú ďalej distribuované), ktoré nespĺňajú kvalitatívne poţiadavky stanovené v § 20 a § 21 Potravinového kódexu, a toto svoje tvrdenie doloţila obalom, v ktorom bol zabalený výrobok označený ako bryndza plnotučná, tami tatranská z 12.12.2010. Z uvedeného vyplýva, ţe konanie výrobcov a distribútorov, ak by bolo preukázané, napĺňa skutkovú podstatu klamlivo označených potravín, čo ustanovenie § 6 zákona č. 152/1995 Z. z. zakazuje a je nesporné, ţe touto nekalou súťaţou by boli minimálne ohrozené práva navrhovateľky, ako výrobcu bryndze.
názoru najvyššieho súdu navrhovateľka môţe byť uvedeným nekalým konaním na svojich právach dotknutá, preto je vecne aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vo veci distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ 5Sţnč/3/2011 13 alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Úradnú kontrolu potravín, pôsobnosť orgánov úradnej kontroly potravín ako aj druhy prijímaných opatrení upravuje zákona č. 152/1995 Z. z.. Na konanie
zákona č. 152/1995 Z. z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania
10. Toto konanie sa skladá z dvoch štádií a to kontroly a prijatia opatrenia v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z.. Odporkyňa ţiadala návrh zamietnuť s poukazom na konanie a rozhodnutie, ktoré vydala pod č. k. 2714-1/2009-333 a ktorým bolo zakázané spoločnosti T., a. s., K. distribuovať a umiestňovať na trh na území Slovenskej republiky pod názvom potraviny, ktorého súčasťou je slovo bryndza, syr, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe prekáţka prv začatého konania je daná vtedy, ak v inom konaní ide o tú istú vec, o čo ide v inom konaní. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala návrh proti spoločnosti T., a. s., K. a neopísala skutok uvedený z časového hľadiska v tomto konaní, v dôsledku čoho nebolo moţné k námietke odporkyne prihliadnuť. Navrhovateľka sa neúspešne so svojim návrhom obrátila aj na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Keďţe odporkyňa preukázateľne nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a je v konaní nečinná, najvyšší súd
4 OSP návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
5 OSP navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko súd návrhu vyhovel. Keďţe
1 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. je súdne konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy od poplatku oslobodené a navrhovateľka ani ţiaden poplatok na účet súdu nezaplatila, jej trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej sluţby (prevzatie veci, podanie ţaloby, vyjadrenie k stanovisku ţalovaného) po 123,50 eura, z paušálnej náhrady výdavkov trikrát po 7, 41 eura a z dane z pridanej hodnoty, čo v medziach návrhu navrhovateľky 5Sţnč/3/2011 14 predstavuje celkom 421,28 eura (§ 11 ods. 4, § 16 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 27. októbra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.