2 O.s.p. napadnutým uznesením tak, ţe „Pripúšťa navrhovanú zmenu účastníkov na strane ţalovaného tak, aby do konania na strane ţalovaného vstúpili G., a.s. B, Š., IČO : X. a P. J., B., IČO : X. a to ako ţalovaní v 2/ a 3/ rade“. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, ţe po predloţení veci odvolaciemu súdu na konanie o odvolaní ţalovaného ţalobca navrhol, aby do konania na strane ţalovaného
2 O.s.p. vstúpili ako ţalovaní 2/ a 3/ G., a.s., Bratislava a P. J., a to na základe tej skutočnosti, ţe obchodná spoločnosť G., a.s. je v súčasnosti po viacnásobných zmluvných prevodoch novým vlastníkom väčšiny pozemkov tvoriacich predmetný zverník a tento počas odvolacieho konania rozhodnutím pojatým do notárskej zápisnice N. zo X. rozhodol
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve o tom, ţe zverník prenecháva zmluvou o uţívaní poľovného revíru Poľovníckej spoločnosti J.. Po preskúmaní tohto návrhu súd dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené 2 4 Cdo 244/2010 zákonné podmienky na pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov na strane ţalovaného
2 a 3 O.s.p., pretoţe v priebehu odvolacieho konania nastali také právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná v tejto veci. Preto navrhovanú zmenu účastníkov na strane ţalovaného vychádzajúc z § 216 ods. 1 O.s.p. pripustil. Opravným uznesením z
2,3 O.s.p. Hoci súd správne citoval právne predpisy upravujúce zmenu a zámenu účastníkov, aj s poukazom na neprípustnosť postupu danú v § 216 ods. 1 O.s.p., tieto nesprávne interpretoval a aplikoval zákonom neprípustným spôsobom, keď návrh na pristúpenie do konania podriadil pod nesprávne ustanovenie § 92 ods. 2,3 O.s.p., pojednávajúce o zámene účastníkov. Naviac sú dovolatelia toho názoru, ţe by v danej veci nebolo moţné ani vyhovieť eventuálnemu návrhu ţalobcu na zámenu účastníkov z dôvodu, ţe nie sú k tomuto postupu splnené hmotnoprávne podmienky vymedzené v ustanovení § 92 ods. 2,3 O.s.p., pretoţe nedošlo k takej právnej skutočnosti, z ktorou by po začatí konania právne predpisy spájali prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých v konaní ide. Predmetom konania je ochrana a vydanie hnuteľných vecí a kúpna zmluva sa týkala nehnuteľností, na ktorých sa
ţaloby majú nachádzať veci, ktorých vydania sa ţalobca domáha. Ţiadali, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3 4 Cdo 244/2010 Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe bolo preukázané, ţe v priebehu konania nastali právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod práv a povinností a to zo ţalovaného 1/ na ţalovaných 2/ a 3/. V tomto súdnom konaní sa koná o ochrane vlastníckeho práva ţalobcu k jeho poľovnej zveri a jeho poľovným zariadeniam, vo výkone ktorého mu doteraz bránil len ţalovaný 1/ ako jediný vlastník poľovných pozemkov, na ktorých sa táto zver nachádza, avšak na základe predaja časti týchto poľovných pozemkov mu v tom uţ bráni aj ţalovaný 2/ a na základe zmluvy o uţívaní zverníka aj ţalovaný 3/. Všetci traja sa tak stali vecne pasívne legitimovanými účastníkmi konania, v zmysle § 92 ods. 2 O.s.p, pretoţe sú spôsobilí byť nositeľmi povinnosti strpieť výkon vlastníckeho práva ţalobcu k jeho poľovnej zveri, ktorá je vo zverníku, ktorý je v spoločnom vlastníctve ţalovaných 1/ a 2/ a v uţívaní ţalovaného 3/. Len im a nikomu inému nemôţe byť súdom uloţené strpenie tohto výkonu vlastníckeho práva ţalobcom a preto majú spôsobilosť byť účastníkmi tohto konania. K tvrdeniu, ţe im postupom súdu bola odňatá moţnosť konať v prvostupňovom konaním uviedol, ţe dovolateľom nemohlo byť zabránené konať v prvostupňovom konaní, pretoţe v tom čase neboli nositeľmi ţiadnych práv a povinností, o ktoré v prvostupňovom konaní išlo. Tieto nadobudli zmluvami aţ počas odvolacieho konania. Preto ani jeden z dôvodov prípustnosti dovolania tvrdených dovolateľmi nie je daný a preto je dovolanie neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p., osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré
zákona moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.
1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.
1 O.s.p., dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol o veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým 4 4 Cdo 244/2010 sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
ods. 2 cit. ust., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
Z ustanovenia § 242 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., teda i v prípade, ak to účastník konania nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
O.s.p.V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia namietali, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a táto vada konania v dovolacom konaní vyšla najavo. Pod odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 5 4 Cdo 244/2010 Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne doţadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby sa riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náleţitosťou kaţdého rozhodnutia súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti 7 4 Cdo 244/2010 sa môţe meniť
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis v. Grécko z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z
2 O.s.p. vstúpili ako ţalovaní 2/ a 3/ G.. a.s. B. a P. J. a preto vychádzajúc z § 216 ods. 1 O.s.p. navrhovanú zmenu účastníkov pripustil, odcitoval jeho znenie a znenie § 92 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. a uviedol, ţe v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na pripustenie navrhovanej zmeny účastníkov na strane ţalovaného
2 a 3 O.s.p., pretoţe v priebehu odvolacieho konania nastali také právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná v tejto veci, keď základným predpokladom pre pripustenie zámeny účastníka 8 4 Cdo 244/2010 v odvolacom konaní je existencia právnej skutočnosti, ktorej dôsledkom
hmotnoprávneho práva musí byť prechod alebo prevod práv alebo povinností, ktoré sú predmetom ochrany v konaní.
1 O.s.p., na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
ods. 2 cit. ustanovenia, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
ods. 3 cit. ustanovenia, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Napokon
ods. 4 cit. ustanovenia, za súhlasu účastníkov môţe súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
1 O.s.p., ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.
2 O.s.p., kaţdý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Vychádzajúc z obsahu podania ţalobcu zo
ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 pre odvolacie konanie neplatia. Vychádzajúc zo znenia výroku napadnutého uznesenia (ktorý je pre účastníkov, ale aj pre súd záväzný), bolo treba dospieť k záveru, ţe odvolací súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane ţalovaného a to napriek tomu, ţe svoje rozhodnutie odôvodnil § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Vstup ďalšieho účastníka do konania v odvolacom konaní však vylučuje ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. a pokiaľ by malo ísť o zámenu účastníkov, nie je jasné, o koho zámenu na strane ţalovaného ide, pretoţe aj po takto pripustenej zámene pôvodne ţalovaný je naďalej účastníkom konania. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné, čo zakladá prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. a tým aj dôvodnosť podaného dovolania. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
1,4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom si odvolací súd bude povinný urobiť jasno v tom, či ţalovaný podal návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania alebo na zámenu účastníka na starne ţalovanej a aţ následne zvoliť ďalší postup v konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.