Najvyšší súd 2Sžo/130/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: P. U., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KM-294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/193/2009-70 zo dňa 19. februára 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/193/2009-70 zo dňa 19. februára 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KM - 294/PK-2006 zo dňa 5. februára 2007, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 327 zo dňa 10. októbra 2006 2Sžo/130/2010 2 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm.
- e)zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ţe krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne právne posúdili. Krajský súd poukázal na sluţobnú prísahu, ktorú ţalobca zloţil pri vzniku sluţobného pomeru a ktorou sa zaradil do osobitnej kategórie osôb, ktorých konanie je pre sluţobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe príslušník Policajného zboru má účasť na plnení funkcií štátu, je prirodzené od neho očakávať, ţe bude príkladne rešpektovať zákony tohto štátu v sluţbe aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazal. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uviedol, ţe zákon neumoţňuje prepustenie policajta zo sluţobného pomeru pri akomkoľvek porušení zákona, ale len pri porušení jeho povinností zvlášť hrubým spôsobom, pričom konanie ţalobcu nemoţno kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie zákona. Svojím konaním nikoho neohrozil a nespôsobil nikomu ţiadnu ujmu. Nevybočil z medzí beţného slušného správania sa na verejnosti, a preto jeho konanie nemohlo ohroziť váţnosť PZ alebo dôveru v tento zbor. Krajský súd sa touto námietkou nezaoberal a neobjasnil, v čom bolo konanie ţalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa pridrţiaval svojho vyjadrenia k ţalobe zo dňa 9. augusta 2007. Ţalovaný má za to, ţe dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané v súlade so zákonom, pričom dôkazy preukazovali protiprávne konanie ţalobcu, ktoré minister vnútra v rámci zákonom zverenej pôsobnosti vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy, ktorého následkom je podľa zákona prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Ţalovaný uviedol, ţe sluţobnú prísahu bolo potrebné vnímať aj v súvislosti s interným predpisom, rozkazom č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14. mája 2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie pod zvýšenou disciplínou vo vzťahu k poţívaniu alkoholu, a aký je následok jej porušenia. Ţalobca 2Sžo/130/2010 3 vedel o prijatých prísnejších opatreniach na zamedzenie viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu a bol uzrozumený s následkami, ak sa u neho počas vedenia motorového vozidla zistí prítomnosť alkoholu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, ţe odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 6. apríla 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra SR o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm.
- e)zákona, podľa ktorého policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo ţalovaným posúdené konanie ţalobcu, keď dňa 18. Augusta 2006 o 10.00 hod. mimo výkonu štátnej sluţby viedol po účelovej komunikácii medzi lesným porastom svoje osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120L, ev. č. T., kde pri vjazde na hlavnú cestu III. triedy nedal prednosť v jazde P. H., ktorý viedol traktor zn. Zetor, ev. č. S. v smere P. – L., v dôsledku čoho došlo k zráţke. Po vykonaní dychovej skúšky na alkohol bola u ţalobcu v čase o 11.50 hod. zistená hodnota 0,23 mg/l (0,48 promile) alkoholu v jeho dychu. Odvolacou námietkou ţalobcu bolo, ţe uvedené konanie nemoţno kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie zákona, keďţe svojím konaním nikoho neohrozil a nespôsobil nikomu ţiadnu ujmu. Ţalobca zároveň namietal, ţe krajský súd neobjasnil, v čom bolo konanie ţalobcu zvlášť hrubým porušením prísahy. 2Sžo/130/2010 4 Z obsahu sluţobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona vyplýva, ţe policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily a schopnosti vynaloţí na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného ţivota; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 47 zákona sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodrţiavať sluţobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a),
- g)a
- h)zákona). Najvyšší súd nepovaţuje za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe krajský súd neobjasnil, v čom bolo jeho konanie zvlášť hrubým porušením prísahy. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel najvyšší súd k záveru, ţe krajský súd sa v odôvodnení rozsudku s uvedenou námietkou dostatočne presvedčivo vysporiadal, keď v konaní ţalobcu videl tak závaţné a hrubé porušenie sluţobnej prísahy, ktoré odôvodňuje prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm.
- e)zákona. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalobca vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dopustil závaţného protiprávneho konania, ktoré ţalovaný oprávnene kvalifikoval ako hrubé porušenie prísahy. Za uvedené konanie by bol postihnutý kaţdý beţný občan tohto štátu, a to práve prostredníctvom príslušníka policajného zboru, ktorý okrem iného dohliada aj nad dodrţiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku cestnej dopravy. Tým skôr je nevyhnutne potrebné, aby samotní príslušníci policajného zboru, ktorí sú „predlţenou rukou štátu“ pri postihovaní iných vodičov za dopravné priestupky, dôsledne dodrţiavali relevantné právne predpisy. Nemoţno súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe svojím konaním nikoho neohrozil a nevybočil z medzí beţného slušného správania sa na verejnosti. Alkohol za volantom je z hľadiska 2Sžo/130/2010 5 moţných následkov takým všeobecne nebezpečným javom, ktorý nemoţno v ţiadnom prípade tolerovať, tobôţ nie u policajta. Verejnosť oprávnene očakáva, ţe príslušníci policajného zboru budú sami rešpektovať zákony, ktorých dodrţiavanie kontrolujú, a preto moţno konanie ţalobcu kvalifikovať ako spôsobilé narušiť váţnosť polica jného zboru a dôveru v neho. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď konanie ţalobcu vyhodnotil ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, a preto rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm.
- e)zákona. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom ţalovaného a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a zákonom chránených záujmov ţalobcu, tento názor povaţoval aj odvolací súd z vyššie zmienených dôvodov za správny. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p s pouţitím § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 6. apríla 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová