Najvyšší súd 4 Obdo 15/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1. Š. K., SKP S., a. s., M., 2. Ing. A. T., K., zastúpená JUDr. J. U., advokátom, P., proti ţalovanému: P., spol. s r. o. so sídlom O. IČO: X., zastúpený JUDr. V. K., advokátom, Š. o zaplatenie 63 587,36 Sk s prísl., vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18 Cb 281/2007, na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu č. k. 2Cob 17/2009-96, 3Cob 20/2009, 3Cob 21/2009 zo dňa 26. novembra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 18Cb281/2007- 67 zo dňa 14. 10. 2008 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 10 106,-- Sk a trovy konania vo výške 12 128,40Sk. V odôvodnení konštatoval, ţe ţalobou, podanou na tunajšom súde dňa 05. 03. 2001, sa JUDr. Š. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P., a. s., M. domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 63 587,36 Sk z titulu úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré boli vystavené jeho právnym predchodcom úpadcom, na základe kúpnych zmlúv, uzavretých medzi ním a ţalovaným v roku 1997, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru úpadcom ţalovanému. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému ţalovaný podal včas odpor a vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu, s ktorým nemali uzatvorené ţiadne zmluvné vzťahy, a ktorý ničím nepreukázal prechod práva a povinností na neho. Ţalovaný ďalej namietal, ţe ţalobca ničím nedokladoval výšku platenia majetkovej sankcie 2 4 Obdo 15/2011 úroku z omeškania a napokon poţadoval aj úroky z omeškania, ktoré sú uţ premlčané, a to u faktúr splatných do februára 1997. Uznesením zo dňa 12. 04. 2005 č. k. 19Cb/269/2001-178 súd pripustil do konania na strane ţalobcu ţalobkyňu 2/, a to v časti o zaplatenie penalizačnej faktúry 3299 vo výške 22 823,32 Sk a uznesením 19Cb/269/2001-178 nepripustil, aby obchodná spoločnosť A. I., a. s., na miesto doterajšieho ţalobcu vstúpila do konania. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 09. 2006 č. k. 19Cb 269/2001-310 súd rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 38 321,-- Sk a ţalobkyni 2/ rade sumu 12 714,31 Sk. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol s tým, ţe o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 05. 2007 č. k. 3Cob 14/2007-340 zrušil rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podaním, doručeným súdu dňa 16. 08. 2007, ţalobca v 1/ rade zobral ţalobu v celom rozsahu späť, ţiadal, aby súd konanie zastavil. Súd konanie o návrhu ţalobcu v 1/ rade zastavil s tým, ţe v tejto časti náhradu trov konania účastníkom nepriznal a nárok ţalobkyne vylúčil na samostatné konanie. Ţalobkyňa po vylúčení veci na samostatné konanie zotrvala na svojich predchádzajúcich podaniach, a to tak, ţe vzťah medzi účastníkmi konania je obchodno- právnym vzťahom. Prvostupňový súd vzhľadom na viazanosť právneho názoru odvolacieho súdu, právny nárok ţalobkyne posúdil s prihliadnutím na ust. §§ 365, 369 OBZ a povaţoval ho za dôvodný v celom rozsahu. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal ţalovaný odvolanie a navrhol ţalobný návrh zamietnuť, alebo vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil (§ 220 O. s. p.) tak, ţe návrh ţalobkyne zamietol, v prevyšujúcej časti odvolacie konanie zastavil. Uviedol, ţe doplnil dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa tým, ţe sa prečítali listiny týkajúce sa faktúry č. 3299, výpisu z obchodného registra úpadcu, výpis z obchodného registra ţalovaného a dospel k záveru, ţe nárok ţalobkyne nie je dôvodný. Právny predchodca 3 4 Obdo 15/2011 ţalobkyne nemal v predmete činnosti veľkú distribúciu liekov a z tohto hľadiska, ak prevádzkoval takúto činnosť a odpredal ţalovanému lieky, potom kúpne zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom, pretoţe právny predchodca ţalobkyne vykonával činnosť nad rámec dovoleného predmetu činnosti, a preto jeho plnením ţalovaný získal bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu. Ţalovaný nebol právnym predchodcom ţalobkyne vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia, a preto sa nemohol s ním ani dostať do omeškania. Ţalovaný zaplatením faktúr vlastne vrátil právnemu predchodcovi ţalobkyne bezdôvodné obohatenie, a keďţe predtým naň nebol vyzvaný, nemohol byť v omeškaní s jeho vrátením. Z týchto dôvodov ţalobkyňa nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z faktúr, ktoré zostali predmetom konania. Plnenie jednotlivých faktúr bolo treba hodnotiť ako samostatný právny vzťah, a preto okrem uvedeného platí aj to, ţe sčasti návrh ţalobkyne je premlčaný, pokiaľ ţiadala úroky z omeškania za obdobie do 04. 03. 1997, keďţe ţaloba bola podaná 05. 03. 2001. V tejto súvislostí odvolací súd zdôraznil, ţe ustanovenie § 3 ods. 1 OBZ je účinné aţ od 01. 01. 2002, a preto v zmysle prechodných ustanovení bolo treba uzavreté kúpne zmluvy posudzovať ako neplatné, pretoţe sa uzatvorili v roku 1997 a 1998, kedy takéto ustanovenie Obchodný zákonník neobsahoval. Právny predchodca ţalobkyne v čase uzavretia kúpnych zmlúv, spomínaných v ţalobe, však veľkodistribúciu liekov vykonával nad rámec predmetu činnosti, preto platnosť právnych úkonov je tým dotknutá. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s poukazom na ust. § 238 ods. 1 O. s. p. a navrhla dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namieta, ţe odvolací súd vychádzal z nesprávneho zisteného skutkového stavu a nemal ničím podloţené, aký tovar bol dodaný podľa dodacích listov, lebo nie sú súčasťou spisu. Spoločnosť P., a. s., M., okrem iného vyrábala farmaceutické prípravky, chemické a rastlinné produkty pre lekárenské účely a zároveň zásobovala lekárne doplnkovým tovarom, ako sú šampóny, mydlá, opaľovacie a iné krémy. Spoločnosť mala predmetnú činnosť zapísanú v obchodnom registri a bola oprávnená vykonávať veľkoobchod s doplnkovým tovarom. Všetok tovar, dodaný ţalovanému, predal právny predchodca ţalobkyne ako podnikateľský subjekt podnikateľskému subjektu, ktorý tento tovar ďalej predal konečnému spotrebiteľovi. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie, či sa jedná o obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah, je status účastníkov zmluvného vzťahu. Podľa § 261 ods. l OBZ, ak 4 4 Obdo 15/2011 sú zmluvnými stranami podnikatelia, zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami OBZ, ak je zrejmé, ţe sa týkajú podnikateľskej činnosti. V tomto prípade je nesporné, ţe oba subjekty uskutočnili tento obchodný prípad ako podnikatelia a evidovali ho vo svojom podnikateľskom účtovníctve ako obchodný prípad v rámci obvyklého hospodárenia. Ţe sa jednalo o obchodný vzťah, potvrdzuje aj ust. § 261 ods. 5 OBZ, ktorý za rozhodujúcu určuje povahu účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Odvolací súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe sa nejedná o obchodný vzťah a ţe ţalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Ţalovaný sa vyjadril k podanému dovolaniu a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu povaţuje za vecne správny a neuplatňuje si náhradu trov konania. Zároveň vyslovil súhlas, aby dovolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Najvyšší súd slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je riadne zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe odvolacie konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. l O. s. p.). Dovolanie v prejednávanej veci je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolaním je napadnuté zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.