Obsah (5)

§ 250§ 149§ 66§ 146§ 74

Najvyšší súd 4 Tost 27/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr.

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 140/1961 Zb. – Trestný zákon účinný do

1. decembra 2005, o sťaţnosti svedka Š. O. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo
2. septembra 2002, sp. zn. 4 T 11/2000, takto r o z h o d o l :

§ 149zákona č.

141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do

1. decembra 2005 uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo
2. septembra 2002, sp. zn. 4 T 11/2000, z r u š u j e. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline vo vyššie označenej trestnej veci na hlavnom pojednávaní rozhodol uznesením zo
3. septembra 2002, sp. zn. 4 T 11/2000, tak, ţe

§ 66ods.

1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do

1. decembra 2005 (ďalej len „Tr. por.“) uloţil poriadkovú pokutu svedkovi Š. O., nar. X., bytom Ţ., vo výške 3 000 (tritisíc) Sk. Rozhodnutie o uloţení poriadkovej pokuty predsedníčka senátu odôvodnila tým, svedok Š. O. bol v trestnej veci obţalovaného Ľ. R. a spol. predvolaný na hlavné pojednávanie, ktorého termín bol vytýčený na
2. septembra
3. Na hlavné pojednávanie sa nedostavil bez dostatočného ospravedlnenia napriek tomu, ţe predvolanie riadne prevzal. Keďţe neuposlúchol príkaz, resp. výzvu súdu, mohla ho predsedníčka senátu potrestať poriadkovou pokutou do výšky 50000 Sk. 2 4 Tost 27/2011 Proti tomuto uzneseniu podal svedok Š. O. v zákonnom stanovenej lehote sťaţnosť, ktorú písomne odôvodnil. Uviedol, ţe
4. septembra 2002 sa nemohol dostaviť na hlavné pojednávanie zo zdravotných dôvodov, nakoľko mal v noci z nedele na pondelok (z
5. na
6. septembra 2002) bolesti ucha, ktoré sa tak vystupňovali, ţe v deň konania hlavného pojednávania musel v čase od 7:30 do 10:00 hod. neodkladne navštíviť lekára. Pri tejto návšteve lekár konštatoval, ţe ide o zápal stredného ucha. Tieto skutočnosti oznámil predsedníčke senátu nasledujúci deň, pretoţe nijakým spôsobom nemohol zabezpečiť skoršie ospravedlnenie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie o uloţení poriadkovej pokuty zrušil. Na podklade podanej sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 147 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť svedka Š. O. nie je dôvodná, napriek tomu však napadnuté uznesenie o uloţení poriadkovej pokuty zrušil.

§ 66ods.

1 Tr. por. kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa uráţlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané

tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za príkaz daný súdom povaţuje aj riadne a včasné predvolanie na hlavné pojednávanie. Z predloţeného procesného spisu vyplýva, ţe svedok Š. O. bol riadne a včas predvolaný na termín hlavného pojednávania určený na

1. a
2. septembra 2002, nakoľko predvolanie osobne prevzal
3. augusta
4. Na hlavné pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť na ňom dostatočne neospravedlnil, čím dal predsedníčke senátu krajského súdu dôvod na uloţenie poriadkovej pokuty. 3 4 Tost 27/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zistil, ţe v spise neexistuje ţiadny záznam o skutočnostiach uvádzaných svedkom Š. O., ţe urobil úkon smerujúci k ospravedlneniu svojej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní nasledujúci deň, teda
5. septembra 2002, kedy mal informovať predsedníčku senátu o dôvodoch jeho neúčasti na pojednávaní. Uznesenie o uloţení poriadkovej pokuty bolo svedkovi Š. O. doručené
6. septembra 2002 a
7. septembra 2002 podal sťaţnosť, ktorej súčasťou bolo aj potvrdenie o lekárskom ošetrení v ambulancii ORL MUDr. P. M..

§ 146ods.

1 Tr. por. veta prvá orgán, proti ktorého uzneseniu sťaţnosť smeruje, môţe jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania.

§ 146ods.

2 Tr. por. ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo

odseku 1, predloží vec na rozhodnutie a/ vyšetrovateľ alebo policajný orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad vyšetrovaním dozor, a ak ide o sťaţnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi, b/ prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu, c/ predseda senátu okresnému súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského súdu Najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťaţnosti prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťaţnosti priamo dotknutá s výnimkou sťaţnosti

§ 74ods.

1. Trestná vec obţalovaného Ľ. R. a spol. bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţená na rozhodnutie o sťaţnosti svedka Š. O. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo
2. septembra 2002, sp. zn. 4 T 11/2000, o uloţení poriadkovej pokuty
3. septembra
4. V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na to, ţe aj napriek existencii dôvodu na uloţenie poriadkovej pokuty svedkovi Š. O., ktorý sa na hlavné pojednávanie bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, a neuposlúchol tak príkaz daný súdom, nie je namieste trvať na uloţenej poriadkovej pokute, nakoľko 4 4 Tost 27/2011 od rozhodnutia súdu o jej uloţení a sťaţnosti podanej svedkom uplynulo takmer deväť rokov. Je absurdné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto štádiu konania sťaţnosť svedka zamietol a ponechal v platnosti napadnuté uznesenie o uloţení poriadkovej pokuty, ktoré po takej dlhej dobe uţ nemá ţiadny zmysel. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Na záver najvyšší súd povaţuje za nevyhnutné konštatovať, ţe kaţdý kto je v procesnom postavení svedka, je v zmysle § 97 Tr. por. povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôleţitých pre trestné konanie. Inštitút poriadkovej pokuty (§ 66 Tr. por.) je totiţ v prípade znemoţnenia súdu plynule vo veci konať legálnym prostriedkom na zabezpečenie riadneho priebehu súdneho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
5. septembra 2011 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková