jeho názoru mal totiţ o jeho návrhoch rozhodovať prvostupňový súd, aby mal moţnosť podať proti jeho rozhodnutiu odvolanie. Napokon, vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci. Ţalobkyňa aj ţalovaný 1/ ţiadali dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané k tomu oprávnenou osobou (v prípade uznesenia, ktorým bolo odmietnuté odvolanie, pretoţe bolo podané niekým, kto k nemu nebol oprávnený, je oprávneným na podanie dovolania len osoba, ktorej odvolanie bolo odmietnuté), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným 6 Cdo 174/2011 3 prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podmienky prípustnosti sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci
neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. 6 Cdo 174/2011 4 Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli. V posudzovanej veci sa však o takýto prípad nejedná. V podanom dovolaní dovolateľ tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd nesprávne zamietol jeho návrh na pristúpenie do konania, ţe nesprávne zamietol jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka a následne v rozpore so zákonom jeho odvolanie odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený. Vytýkal mu tieţ nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a porušenie zásady dvojinštančnosti, keď
jeho názoru o jeho procesných návrhoch mal rozhodnúť okresný súd.
účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia na podanie odvolania je oprávnený účastník konania, pričom účastníkmi sú ţalobca a ţalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). V sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje ţalobca, čo znamená, ţe okrem neho je ním ten, koho ţalobca v návrhu ako ţalovaného označí. Súd môţe pripustiť, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší účastník a to ako na strane ţalobcu, tak aj na strane ţalovanej (§ 92 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p. však platí, ţe ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. upravujúce pristúpenie účastníka do konania pre odvolacie konanie neplatí. 6 Cdo 174/2011 5 V posudzovanej veci sa JUDr. L. J. (ďalej len dovolateľ) domáhal návrhom vstupu do konania aţ po rozhodnutí okresného súdu vo veci samej (podanie doručil na okresný súd 27. decembra 2010). Tento procesný návrh bol teda urobený uţ v štádiu odvolacieho konania, v ktorom štádiu Občiansky súdny poriadok vylučuje pouţitie ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. upravujúceho vstup ďalšieho účastníka do konania. Uţ samotná uvedená skutočnosť vylučuje moţnosť tomuto procesnému návrhu vyhovieť. Dovolateľ neopodstatnene preto namieta, ţe odvolací súd jeho procesný návrhu zamietol, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Keďţe ţalobkyňa v návrhu dovolateľa za účastníka neoznačila a súd jeho vstup do konania nepripustil, nemal v predmetnom konaní postavenie účastníka konania. V zmysle citovaného ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie môţe podať aj vedľajší účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, ţe jeho úkon nemôţe odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje.
1 O.s.p. ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Zákon umoţňuje, aby sa v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môţe sa tak stať buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka a to kedykoľvek od okamţiku začatia konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Zákon teda nevylučuje, ţe tretia osoba ako vedľajší účastník môţe do konania vstúpiť aj pred odvolacím súdom. Súd sa zaoberá prípustnosťou vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, ţe niektorí účastník namietne neprípustnosť takéhoto vstupu. Ak tretia osoba oznámenie o vstupe podá v čase po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa (počas plynutia lehoty na podanie odvolania) rozhoduje o prípustnosti jej vstupu odvolací súd a nie súd prvého stupňa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63, ročník 2007). 6 Cdo 174/2011 6 V posudzovanej veci je z obsahu spisu nepochybné, ţe dovolateľ podal podnet na vstup do konania
3 O.s.p. po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu a ţe ţalobkyňa a ţalovaný 1/ namietali neprípustnosť jeho vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka. Súd preto správne pristúpil k rozhodnutiu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva dovolateľa, pričom správne o prípustnosti rozhodol odvolací súd a nie súd prvého stupňa. Uvedený postup odvolacieho súdu bol teda v súlade so zákonom a ním odvolací súd neporušil ţiadne procesné práva dovolateľa, t.j. ani zásadu dvojinštančnosti konania. Pokiaľ ide o preukázanie právneho záujmu na strane dovolateľa na výsledku sporu, ako jedného zo zákonných predpokladov účasti dovolateľa v konaní v postavení vedľajšieho účastníka na ţalovanej strane treba uviesť, ţe o právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci môţe byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe tu chýba hmotnoprávny základ záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a ţalobkyňou (ţalovaným 1/) v zmysle § 533 OZ, z ktorého dovolateľ vyvodzuje postavenie veriteľa voči ţalobkyni (ţalovanému 1/), a to písomná dohoda uvedených účastníkov konania s pôvodným veriteľom, ţe splnia za dlţníka (ţalovaného 2/) jeho peňaţný záväzok. Za takúto dohodu nie je moţné povaţovať jednostranné vyhlásenie ţalobkyne uvedené v Notárskej zápisnici z 10. novembra 1997 podpísanej len účastníkmi konania. Výsledok tohto sporu nemôţe mať preto ţiaden vplyv na práva a povinnosti dovolateľa vo vzťahu k ţalobkyni (ţalovanému 1/), vyplývajúce z hmotného práva a to konkrétne z ustanovenia § 533 OZ. Záver odvolacieho súdu,
ktorého dovolateľ nepreukázal existenciu jeho právneho záujmu na výsledku sporu, nie je preto v zjavnom nesúlade s obsahom spisu. Dovolateľ nedôvodne preto namieta, ţe odvolací súd rozhodol o nepripustení jeho vedľajšieho účastníctva v konaní, hoci pre tento záver nebol splnený zákonný predpoklad. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolateľ nedisponoval v predmetnom konaní ani postavením vedľajšieho účastníka. Keďţe právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon priznáva účastníkovi konania a vedľajšiemu účastníkovi a dovolateľ takéto procesné postavenie v konaní nemal, bol osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Odvolací súd rozhodol preto v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keď jeho odvolanie odmietol. Týmto 6 Cdo 174/2011 7 postupom neznemoţnil dovolateľovi realizáciu ţiadneho jeho procesného práva a teda neodňal mu moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania
a keďţe dovolanie nie je prípustné ani
L. J. odmietol
l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva a ostatní účastníci si trovy neuplatnili (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.