Najvyšší súd 4 Cdo 28/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. E. P., bývajúceho v B.., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou v B., proti ţalovanému P., a.s. so sídlom v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14 C 28/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
- septembra 2010 sp. zn. 8 Co 63/2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
- septembra 2010 sp. zn. 8 Co 63/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III
- februára 2005 sa ţalobca domáhal 1/ určenia, ţe zverejnením článku „X.“ dňa x na strane x v denníku „X“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcu na ochranu osobnosti, 2/ uloţenia ţalovanému povinnosti zaplatiť mu 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) ako náhradu nemajetkovej ujmy, 3/ uloţenia povinnosti ţalovanému, aby v denníku „X“ uverejnil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ním označený text tlačovej opravy k uvedenému článku a 4/ náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, ţe označeným článkom ţalovaný váţne zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti a to najmä na ochranu dobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a osobitne do profesijnej činnosti ţalobcu ako sudcu Krajského súdu v Bratislave, pričom došlo k zníţeniu jeho dôstojnosti fyzickej osoby v spoločnosti, v rodine, vo vzťahu k ostatným členom rodiny, v bydlisku a v chovaní na pracovisku v značnej miere, keď nepriaznivý následok bol dôsledkom širokého verejného ohlasu na daný článok. Výroky uverejnené v predmetnom článku sú nepravdivé a skresľujúce, ktorými sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do jeho práv. 2 4 Cdo 28/2011 Okresný súd Bratislava III konanie v časti o uloţení povinnosti uverejniť tlačovú opravu uznesením z
- apríla 2008 č.k. 14C 28/2005-121 s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vo zvyšnej časti (určenia, ţe zverejnením článku došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy) rozsudkom z
- júna 2009 č.k. 28/2005-254 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 219,16 Eur k rukám advokáta, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázané, ţe uverejnením predmetného článku došlo k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcu na ochranu osobnosti a zo strany ţalovaného nešlo o konanie objektívne spôsobilé v značnej miere zníţiť dôstojnosť a váţnosť ţalobcu v spoločnosti. Dospel k záveru, ţe sporný článok spĺňa poţiadavky toho, aby celkové znenie určitej informácie zodpovedalo pravde. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca bol v čase uverejnenia článku disciplinárne stíhaný za pochybenia spojené s výkonom funkcie sudcu a v článku je pravdivo uvedené, ţe minister spravodlivosti ho opakovane ţiadal disciplinárne potrestať preradením na okresný súd. Pravde zodpovedajú aj tvrdenia v článku o začatí trestného konania, ktoré bolo začaté uznesením z
- februára 2004, pričom v konaní nevyšlo najavo, ţe by tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Namietané tvrdenie v spornom článku, ţe ţalobca pripustil ďalšiu obchodnú spoločnosť do konkurzného konania, hoci postúpenie pohľadávky nebolo doloţené notárskou zápisnicou, je citácia M. H. a k tomuto tvrdeniu je v článku uvedené aj vyjadrenie ţalobcu a stanovisko tohto účastníka konkurzného konania malo oporu v oznámení ministerstva a čiastočne aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom stanovenia nového správcu konkurznej podstaty. Pravdivé bolo aj tvrdenie v článku, ţe v činnosti ţalobcu zistila kontrola z ministerstva viaceré pochybenia, naviac, ministerstvo o výsledkoch kontroly informovalo verejnosť na tlačovej konferencii ešte pred zverejnením článku a zverejnilo aj meno a prvé písmeno priezviska všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave, čím ich najmä medzi odbornou verejnosťou jednoznačne identifikovalo. Z hľadiska objektívnosti článku a rešpektovania princípu prezumpcie neviny, mal súd prvého stupňa za to, ţe predmetný článok bol vecný, objektívne podaný a bez invektív voči ţalobcovi. Pouţité výrazy boli primerané zisteným skutočnostiam a v článku nie je uvedené, ţe by bol ţalobca obvinený, uznaný vinným ani vyslovený názor, ţe je vinný zo spáchania trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, a tento dojem nemôţe článok vyvolávať ani v jeho celkovom kontexte, pričom je významné aj to, ţe ţalobca sa mal moţnosť vyjadriť ku skutočnostiam zverejneným v článku ešte pred jeho uverejnením a jeho stanovisko bolo aj v článku uvedené. Dôleţitá je aj skutočnosť, ţe v závere článku je vyjadrenie ţalobcu, ţe odmieta akékoľvek 3 4 Cdo 28/2011 obviňovanie z konkurzných podvodov, pričom v článku nie je ani vyslovené ţiadne podozrenie o spojení ţalobcu s konkurznou mafiou a uţ vôbec nie, ţe by mal byť jej kľúčovým činiteľom. Pokiaľ priamo minister spravodlivosti z vlastnej iniciatívy predkladá médiám informácie a dokumenty, ktoré vytvárajú dojem, ţe disciplinárne stíhaní sudcovia sú členmi organizovanej skupiny zameranej na páchanie trestnej činnosti, vyvoláva tým logický záujem tlače o celú problematiku a prehlbuje jej presvedčenie, ţe informuje o dôleţitých otázkach verejného záujmu. Pokiaľ tlač následne ďalej informuje verejnosť o svojich zisteniach, koná v dobrej viere a na základe zdroja, o ktorom nemá dôvod pochybovať. Zverejnenie článku tak malo legitímny cieľ a jeho cieľom nebolo poškodiť alebo diskreditovať ţalobcu. Nešlo teda o bezdôvodný záujem o súkromie ţalobcu alebo zásah do neho, kde by bolo neprípustné zverejniť aj pravdivé údaje, ak by boli spôsobilé vyvolať mu ujmu. Článok sa týkal výlučne výkonu verejnej funkcie ţalobcu ako predstaviteľa súdnej moci. V demokratickej spoločnosti má tlač za úlohu aj šíriť informácie a myšlienky o všetkých otázkach verejného záujmu a v predmetnom článku nešlo o zverejnenie takých pravdivých informácií, ktoré by mali byť obmedzené pre verejnosť a ktoré by ohrozovali nestrannosť disciplinárneho súdu alebo poškodzovali šance ţalobcu na spravodlivý disciplinárny súd. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na právnom zastúpení. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom zo
- septembra 2010 sp. zn. 8 Co 63/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. a pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie. Uviedol, ţe aţ na úvahy súdu prvého stupňa o moţnosti ţalobcu domáhať sa upustenia zásahu ţalovaného, kde súhlasí s odvolateľom, sa odvolací súd stotoţňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, na tieto preto aj ako na svoje len poukazuje a opakovať ich preto nebude. Dodal, ţe pre chýbajúce dokazovanie dôsledkov článku na profesný a rodinný ţivot ţalobcu nie je moţné vyvodiť záver, ţe by jeho dôstojnosť a váţnosť bola zníţená v značnej miere, a ţe by mu preto prináleţala náhrada nemajetkovej ujmy. Naviac dodal, ţe uznesenie polície z
- februára 2004 nie je súkromnou listinou a vzhľadom k umoţneniu zistenia celého mena a priezviska ţalobcu ako sudcu zverejnením označených informácií na tlačovej konferencii a internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, nemoţno za zásah do prezumpcie neviny a ktorejkoľvek zloţky ochrany osobnosti ţalobcu, povaţovať uvedenie jeho celého mena a priezviska v článku, ktorý neprináša hodnotiaci úsudok o zavinenom konaní ţalobcu, ale len informácie o podozreniach v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou 4 4 Cdo 28/2011 sudcu, ktorá však podlieha verejnej kontrole. Dovolanie pripustil na otázku, či a v akom rozsahu v prípade informovania o konaniach a rozhodnutiach súdov, resp. sudcov a voči sudcom, moţno týchto identifikovať či uţ iniciálkami alebo uvedením celého mena a priezviska, prípadne pracoviska (súdu), z hľadiska zachovania prezumpcie neviny a ochránenia ich pred moţnými zásahmi do ich osobnosti, vo vzťahu k určujúcemu ţalobnému petitu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 238 ods. 3 O.s.p. a ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., kde ako dovolací dôvod uvádza porušenie práva účastníka na odôvodnenie rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s uvedením ich citácií. Uviedol, ţe odôvodnenie tak rozsudku súdu prvého stupňa ako aj mimoriadne stručné odôvodnenie odvolacieho súdu sa vôbec nezaoberalo tým, ktoré časti ţalovaného článku mali predstavovať kritiku ţalobcu (t.j. hodnotiaci úsudok) a následne posúdiť, či išlo o kritiku vecnú alebo o neoprávnený zásah do ochrany osobnosti. Z odôvodnení rozhodnutí nie je vôbec zrejmé na základe akých úvah dospeli k záveru, ţe podanie ţalobcu nie je dôvodné, a ţe jeho nároky je potrebné zamietnuť. Za pozitívum ţalobca povaţoval skutočnosť, ţe odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie na konkrétne uvedenú dovolaciu otázku. V tej súvislosti ďalej v dovolaní rozobral jednotlivé vety predmetného článku s ich podrobným rozborom a vyslovením záveru, ţe ide o nepravdivé tvrdenie, z čoho vyvodil, ţe tieto skutočnosti viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (zrejme § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ako aj k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (zrejme § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a v konečnom dôsledku aj k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, ktorých obsah nezodpovedá znalosti konkurzného práva. Ďalej poukázal na pochybenia ktorých sa dopustil súd prvého stupňa, vytkol obom súdom, ţe prehliadli skutočnosť, ţe objektom kritiky je predstaviteľ justície, opätovne s poukazom a citáciou nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Opakovane rozobral predmetný článok spolu so zdôraznením dôvodov opodstatnenosti jeho ţaloby a ďalším poukázaním na jednotlivé rozhodnutia aj ESĽP, pričom v značne obsiahlom dovolaní sa venoval predovšetkým skutkovým okolnostiam veci. Navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 5 4 Cdo 28/2011 Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedol, ţe odvolací súd vychádzajúc z obsahu vykonaného dokazovania a skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku dospel k správnemu záveru, ţe v danom prípade nebola v značnej miere zníţená váţnosť ţalobcu a nedošlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom v jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania neznamená, ţe by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho úvahu v tomto smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná moţnosť odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, ţe odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie (a tým aj moţnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej právnej 6 4 Cdo 28/2011 otázky) len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Ustanoveniu § 238 ods. 3 O.s.p. nezodpovedá, pokiaľ pripustí dovolanie vo vzťahu k otázke, ktorú sám v rozhodnutí právne neposúdil a nevyriešil. Odvolací súd sám sa pritom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej otázky nastolí viaceré otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej a vyvoláva pochybnosti o komplexnosti rozhodnutia; v takom prípade moţno tieţ pripustenie dovolania povaţovať za náznak toho, ţe odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho posúdenia veci a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva, ţe príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z
- februára 2001 sp.zn. 2 Cdo 114/2000 (viď R 6/2004) uviedol, ţe v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí a iba hypoteticky, podmienene alebo vo všeobecnej rovine stanoví okruh právnych otázok, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba povaţovať za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie veci. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustí proti rozsudku dovolanie má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. V nadväznosti na vyššie uvedený výklad ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. dospel dovolací súd k záveru, ţe spôsob, akým odvolací súd v prejednávanej veci vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, svedčí o zaťaţení konania tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). 7 4 Cdo 28/2011 Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom k dovolacej otázke, „či a v akom rozsahu v prípade informovania o konaniach a rozhodnutiach súdov, resp. sudcov a voči sudcom, moţno týchto identifikovať či uţ iniciálkami alebo uvedením celého mena a priezviska, prípadne pracoviska (súdu), z hľadiska zachovania prezumpcie neviny a ochránenia ich pred moţnými zásahmi do ich osobnosti, vo vzťahu k určujúcemu ţalobnému petitu“, nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiţ riadne, jasne a zrozumiteľne odvolacím súdom odôvodnené. Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie odvolací súd nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho čo a prečo povaţuje z hľadiska predmetu konania za právnu otázku zásadného právneho významu. Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe o rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétne prejednávanej veci. Potom platí, ţe zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky, v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôţe existovať mimo právny rámec, podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd povinný prihliadnuť na tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôsledkom takej vady je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia) aj vtedy, ak by táto vada nebola uplatnená v dovolaní ako dovolací dôvod. So zreteľom na uvedené dovolací súd po konštatovaní, ţe konanie je v danej veci zaťaţené touto vadou, zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania nemal dovolací súd moţnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 8 4 Cdo 28/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová