názoru krajského súdu aj napriek tomuto sa ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadal s jednotlivými námietkami ţalobcov, uvedenými v podanom odvolaní. Krajský súd poukázal na to, ţe územie, v ktorom sa nachádza pozemok, na ktorom má byť umiestnená povolená stavba, je určené na individuálnu bytovú zástavbu a správny orgán pri povolení umiestnenia stavby vychádzal z toho, ţe ide o svahovitý pozemok, a preto povolil jej umiestnenie v odstupovej vzdialenosti 1,91 m od hranice s parcelou č. X., na ktorej je postavený dom ţalobcov, ktorý je umiestnený vo vzdialenosti 5,5 m od spoločnej hranice.
krajského súdu takto navrhnutým umiestnením novostavby vznikne medzi dvomi susednými stavbami priestor viac ako 7 m široký, čo spĺňa poţiadavky na umiestnenie susedných stavieb
č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách 3 2Sţp/11/2011 na výstavbu a v prípade umiestnenia stavby vo vzdialenosti 1,91 m od spoločnej hranice s pozemkom – parcelou KN č. X. a od parciel KN č. X. a X. boli splnené a rešpektované poţiadavky urbanistické, architektonické ako i poţiarnej bezpečnosti. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu taktieţ vyplýva, ţe nebolo moţné prihliadnuť na námietku ţalobcov, v ktorej poukazujú na zníţenie ich pohody bývania v dôsledku umiestnenia stavby, pretoţe umiestnenie stavby je v súlade so stavebným zákonom a najmä s poţiadavkami určenými vyhl. č. 532/2002 Z. z.. Ţalobcovia sa taktieţ nemohli s úspechom domáhať umiestnenia a realizácie samotnej stavby v zmysle situačného výkresu GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988, na ktorom je zachytená situácia IBV P., pretoţe tento výkres neobsahuje ţiadne údaje o odstupe stavieb od miestnej komunikácie ani údaje o vzájomnom odstupe, resp. odstupových vzdialenostiach stavieb od spoločných hraníc a nie je z neho zrejmé ani tvarové, výškové, resp. architektonické riešenie rodinných domov, ktoré uţ boli zrealizované, resp. môţu byť postavené v tejto lokalite. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, ţe krajský súd nemohol na námietky ţalobcov prihliadnuť, keď namietali, ţe nebol vypracovaný geologický posudok, ţe samotná realizácia prác
vypracovaného projektu je v rozpore s STN 731001, ţe v základových pásoch nie je oceľová výstuţ, ţe stavebná jama nebola zabezpečená v zmysle STN 731001, ţe nebola skúmaná prítomnosť radónu ako ani na námietku vznesenú na pojednávaní pred krajským súdom, ţe v dôsledku umiestnenia stavby sa cítia byť ţalobcovia poškodení do budúcna, najmä s ohľadom na prípadnú prestavbu, či rozšírenie rodinného domu a ţe nebol dodrţaný maximálny koeficient zastavanosti. Tieto námietky totiţ ţalobcovia vzniesli aţ po uplynutí lehoty uvedenej v § 250b O.s.p., pričom rozširovanie ţalobných dôvodov je moţné len do uplynutia tejto lehoty. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca 1) a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 28.7.2009 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, ţe krajský súd svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom tým, ţe sa nezaoberal jednou z jeho ţalobných námietok, keď tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, keď v ţalobe poukazoval na skutočnosť, ţe v odvolaní smerujúcom proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal jeho rozpor so schváleným územným plánom mesta a keď namietal, ţe ţalovaný postupoval v rozpore so schválenou a záväznou individuálnou bytovou výstavbou v tejto časti, je
ţalobcu napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Taktieţ namietal v ţalobe, ţe i rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, pretoţe ţalovaný sa 4 2Sţp/11/2011 taktieţ opomenul zaoberať jeho námietkou nesúladu prvostupňového rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou. Taktieţ nebol krajskému súdu predloţený úplný administratívny spis, pretoţe nebola v ňom obsiahnutá územnoplánovacia dokumentácia. V danom prípade správny súd bez toho, aby bola relevantná časť územného plánu mesta Kysucké Nové Mesto súčasťou administratívneho spisu nemôţe napadnuté rozhodnutie v intenciách ţaloby preskúmať a posúdiť jeho zákonnosť. Túto skutočnosť ţalobca zistil i z nahliadnutia do súdneho spisu dňa 23.3.2011, pričom v spise bola len farebná snímka bez označenia, ktorá nebola zaţurnalizovaná a navyše sa v súdnom spise nenachádzala ani pri predchádzajúcich nahliadnutiach, napr. dňa 13.1.2011. V uvedených spisoch sa taktieţ nenachádzalo ani všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým bol územný plán schválený, a o týchto skutočnostiach ţalobca spísal úradný záznam. Z týchto dôvodov mal krajský súd zrušiť napadnuté rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v neúplnosti administratívneho spisu.
ţalobcu taktieţ krajský súd ako i ţalovaný nesprávne po právnej stránke posúdili ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z., keď stavebný úrad umiestnil navrhovanú stavbu stavebníkov Ing. A. Š. s manţelkou vo vzdialenosti 1,91 m od hranice pozemku, ktorý je vo vlastníctve ţalobcov, keď krajský súd túto skutočnosť odôvodnil svahovitosťou pozemku. V danom prípade existenciu stiesnených podmienok umoţňujúcu umiestnenie stavby vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hraníc s pozemkom ţalobcov
presvedčenia ţalobcov nie je moţné odvodiť z toho, ţe si to vyţaduje architektonické a dispozičné riešenie stavby ako aj umiestnenie pozemku vo vzťahu k svetovým stranám, tak ako to zdôvodnil stavebný úrad. Existenciu stiesnených podmienok bolo potrebné skúmať objektívne a to bez ohľadu na navrhovanú stavbu. Stiesnené podmienky je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku v zmysle § 5 vyhl. č. 532/2002 Z. z.. Existencia stiesnených pomerov
ţalobcu nie je v danom prípade objektívne daná, ale vznikla samotnou veľkosťou navrhovanej stavby o pôdorysných rozmeroch 12,18 m x 10,18 m na pozemku, ktorý je široký len 16 m. Taktieţ
ţalobcu je nutné uvaţovať s chodníkom v šírke 1 m. Potom sa po zohľadnení rozmerov aj v tejto časti stavby vzdialenosť stavby od hraníc s pozemkom vo vlastníctve ţalobcov zúţi len na 91 cm. V tej istej lokalite boli na susedných pozemkoch identickej veľkosti, kvality, rozmeru a svahovitosti umiestňované predchádzajúcimi rozhodnutiami aj všetky ostatné stavby rodinných domov, pričom u všetkých boli minimálne odstupové vzdialenosti dodrţané.
ţalobcu bolo potrebné ustanovenie § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. v súlade s princípom ústavne konformného výkladu s prihliadnutím na ústavnú zásadu rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci 5 2Sţp/11/2011 formulovanú v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, ţe je vţdy potrebné vyhodnotiť moţnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tieţ moţnosti údrţby stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia.
ţalobcu umiestnením stavby stavebníka vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hranice pozemku ţalobcov neodôvodnene stavebný úrad zvýhodnil stavebníkov na úkor ţalobcov, a to v obmedzení moţnosti vykonať stavebné úpravy pri rozšírení existujúcej stavby na svojom pozemku. Krajský súd taktieţ nesprávne posúdil aj ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď ţalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretoţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správneho rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a taktieţ je nedostačujúce na posúdenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného nie je moţné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov ţalovaný k svojim skutkovým zisteniam dospel a i s poukazom na skutočnosť, ţe z obsahu spisu správnych orgánov oboch stupňov nevyplýva, ţeby vykonali akýkoľvek dôkaz umoţňujúci takéto skutkové zistenie. V tomto smere ţalobca poukázal i na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe publikované v časopise Správní právo pod č. S-207-SP č. 2/2004. Krajský stavebný úrad v Ţiline sa k odvolaniu ţalobcu 1) písomne vyjadril a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, tak
ţalovaného súladom navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou sa vysporiadava v prvom rade stavebný úrad, ktorému prislúcha takáto povinnosť z ust. § 37 stavebného zákona. Mesto Kysucké Nové Mesto má spracovaný UPN mesta z roku 2004, ktorý bol aktualizovaný zmenou a doplnkom č. 1 (Z-Dč. 1) z roku 2007, schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85.
týchto záväzných podkladov je pozemok parc. č. KN X. v kat. úz. K súčasťou plochy určenej na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ ţalobca poukazuje na záväznú individuálnu bytovú výstavbu a pokiaľ predloţil fragment výkresu IBV P. z roku 1979, v ktorom je zakreslený návrh na umiestnenie rodinných domov v danej lokalite, a to iba vo vzťahu dodrţania tzv. uličnej čiary, avšak bez údajov o type, podlaţnosti, tvare rodinných domov a pod. bez konkrétneho umiestnenia stavby na pozemku (odstupové vzdialenosti od hraníc pozemku). Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe ţiadny predpis nestanovuje, aby územnoplánovacia dokumentácia sa nachádzala aj v administratívnom spise, resp. tvorila podklady k návrhu, pretoţe
3 6 2Sţp/11/2011 stavebného zákona schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uloţený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade.
1 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia (UPD) a všetky podklady k nej, ako aj doklady o prípadných zmenách a doplnkoch UPD je povinný evidovať a ich uskladnenie zabezpečovať orgán územného plánovania, ktorý UPD obstaráva. Preto stavebný úrad alebo obec ako obstarávateľ vychádza pri rozhodovaní práve z týchto podkladov, ktoré musia byť vţdy k dispozícii aj ostatným občanom, ktorí môţu do nej nahliadnuť, robiť si výpisky a kópie. Krajský stavebný úrad v Ţiline ako odvolací orgán pri spochybňovanom súlade navrhovanej stavby s UPD mesta Kysucké Nové Mesto tieţ iba nahliadol do UPD, a to priamo na Krajskom stavebnom úrade v Ţiline, urobil si kópie aktuálnych podkladov – výkresov a textovej časti súvisiacich s meritom veci a námietku odvolateľa zamietol ako neopodstatnenú.
ţalovaného ţiadny vykonávací predpis nestanovuje aký tvar a architektonicko-konštrukčné riešenie musí stavebník dodrţať, ak tieto podmienky priamo nevyplývajú zo záväzných častí platnej UPD (územný plán obce, resp. platný územný plán zóny) a vykonávacích vyhlášok. Čo sa týka námietky ţalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. s touto námietkou sa ţalovaný nestotoţnil, pretoţe umiestnením navrhovanej stavby sa podrobne zaoberal s prihliadnutím a vyhodnotením danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol námietky odvolateľa, uviedol na str. 4 podrobne všetky skutočnosti a právne predpisy, na podklade ktorých mohol potvrdiť navrhované umiestnenie stavby. K odvolaniu ţalobcu 1) sa vyjadrilo i mesto Kysucké Nové Mesto a ţiadalo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Nie je pravdou, ţe by ţalobcom bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ţalobca sa pojednávania riadne zúčastnil a mal moţnosť vyjadriť sa k predmetu sporu. Nie je pravdivé taktieţ tvrdenie ţalobcu, uvedené v odvolaní, ţe prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia súlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou neposudzoval a teda ani v odôvodnení svojho rozhodnutia túto skutočnosť neuviedol. Aktualizácia územného plánu mesta Kysucké Nové Mesto, zmena a doplnok č. 1 bola schválená mestským zastupiteľstvom K. dňa 22.5.2007 uznesením č. 7/2007 bod č. 85.
schváleného územného plánu mesta vrátane dodatkov a doplnkov je pozemok KN č. X. v kat. úz. K. súčasťou obvodu 2-0, časť „S.“. Tento pozemok je súčasť plochy určenej na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ ţalobca uvádza „farebnú snímku“, tak ide iba o časť grafickej časti platného územného plánu, ktorá súvisí s predmetnou lokalitou. Kompletný územný plán Kysuckého Nového Mesta obsahuje 7 2Sţp/11/2011 grafickú časť, t.j. 8 výkresov formátu 18 x A4, textovú časť v rozsahu 143 strán a dokladovú časť, a preto nie je moţné, aby bol súčasťou spisu kaţdého stavebného povolenia, vydávaného stavebným úradom v Kysuckom Novom Meste, a to obzvlášť pri stavebných povoleniach pre jednoduché stavby, ktorou je i stavba rodinného domu stavebníkov Ing. A. Š. a manţelky Ing. K. Š.. Predmetný územný plán mesta bol k dispozícii i v územnom a stavebnom konaní na predmetnú stavbu, ktorého sa D. K. i napriek doručeným oznámeniam ani raz nezúčastnil a v priebehu konania nevzniesol námietku a pripomienku voči umiestneniu stavby. Naopak ţalobkyňa I. K. s umiestnením stavby súhlasila bez uvedenia pripomienok, čo potvrdila podpísaním zápisnice z územného konania. K umiestneniu stavby vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hranice pozemku sa vyjadrili Krajský stavebný úrad v Ţiline dňa 30.10.2009, Krajská prokuratúra Ţilina dňa 7.9.2010, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 17.3.2010, ktoré doklady sú súčasťou spisového materiálu. K odvolaniu ţalobcu 1) sa vyjadrili i stavebníci Ing. A.. Š. a Ing. K. Š., ktorí ţiadali rozhodnutie krajského súdu ako zákonné potvrdiť. Poukázali na jednotlivé vyjadrenia príslušných orgánov a
ich názoru ani jedno z tvrdení odvolateľa v odvolaní nemá oporu v zákone a vydané stavebné povolenie nenarušuje pohodu bývania ostatných vlastníkov rodinných domov. Nemoţno súhlasiť s názorom odvolateľa, ţe stavby majú byť vzájomne zosúladené, takéto kritériá platili v minulosti a potom dochádzalo k výstavbe rodinných domov podobajúcich sa jeden druhému, čo spôsobovalo architektonickú rovnorodosť a nie rôznorodosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 8 2Sţp/11/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zistené skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či preskúmavacie konanie na krajskom súde bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok.
a/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť vyuţitie územia a chrániť dôleţité záujmy v území moţno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.
1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o územné rozhodnutie úplná.
3 stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môţu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho ţiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺţi. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania neoznámi v určenej alebo predĺţenej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, ţe so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
a ostatné existujúce podklady
; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
ods. 2 uvedeného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia 9 2Sţp/11/2011 v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
ods. 1 a predchádzajúci rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, príp. predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
ods. 3 uvedeného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
ods. 4 uvedeného ustanovenia ak stavebný úrad po posúdení návrhu
ods. 1 aţ 3 zistí, ţe návrh alebo predloţená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi
ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými poţiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2, návrh zamietne.
stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 10 2Sţp/11/2011
ods. 4 uvedeného ustanovenia stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, ţe podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie úplná.
ods. 3 uvedeného ustanovenia stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania príp. ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí dokedy môţu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
ods. 6 uvedeného ustanovenia stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vţdy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môţu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺţi stavebný úrad na jeho ţiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺţenej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, ţe so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov, súhlasí.
3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov 11 2Sţp/11/2011 spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţiavanie všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, príp. ich predpisov a technických noriem a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie.
názoru odvolacieho súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náleţite odôvodnili a vysporiadali sa transparentným spôsobom i s námietkami ţalobcov a to i napriek tomu, ţe námietky ţalobcovia uplatnili v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Pokiaľ ţalobcovia v konaní pred krajským súdom namietali, ţe stavba stavebníkov je osadená v rozpore so situačným výkresom GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988, kde je zachytená situácia IBV P., pokiaľ namietali nedodrţanie vzájomných odstupových vzdialeností stavieb, tak odvolací súd nemohol akceptovať tieto tvrdenia ţalobcov a je toho názoru, ţe správne orgány ako i krajský súd postupovali zákonným spôsobom, keď vychádzali správne o.i. i z aplikácie ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať poţiadavky urbanistické, architektonické, ţivotného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, poţiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, poţiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia.
ods. 2 stavbu moţno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku na určený účel. 12 2Sţp/11/2011
ods. 3 uvedenej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako sedem metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako dva metre.
ods. 4 v stiesnených územných podmienkach moţno vzdialenosť medzi rodinnými domami zníţiť aţ na štyri metre, ak v ţiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyţaduje dodrţanie vzdialeností od spoločných hraníc
ods. 3.
ods. 5 iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v ods. 3 a 4, moţno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie poţiadaviek na vzájomné vzdialenosti
ods. 1 alebo
územného plánu zóny.
ods. 7 uvedenej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,5 m od steny. V danom prípade je medzi účastníkmi konania nesporné a táto skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ţe príslušné územie, kde sa nachádza stavebný pozemok stavebníkov, na ktorom má byť umiestnená povolená stavba, je územím určeným na individuálnu bytovú zástavbu. Navrhovaným umiestnením novostavby vznikne medzi stavbou ţalobcov a stavbou stavebníkov, teda medzi rodinnými domami priestor, ktorý je široký viac ako sedem metrov a to vzhľadom k tomu, ţe rodinný dom stavebníkov bude v odstupovej vzdialenosti 1,91 m od hranice s parc. č. X., na ktorej je postavený dom ţalobcov a ktorý je umiestnený a osadený vo vzdialenosti 5,5 m od spoločnej hranice pozemkov. V danom prípade i
názoru Najvyššieho súdu SR postupovali správne orgány súladne so zákonom, pretoţe z ust. § 6 ods. 1, 3 a 7 vyhl. č. 532/2002 Z. z. moţno nesporne dospieť k záveru, ţe i vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ide o svahovitý typ pozemku, bolo moţné potom umiestniť stavbu stavebníkov takým spôsobom, akým o tom rozhodol stavebný úrad. 13 2Sţp/11/2011 Taktieţ
názoru odvolacieho súdu krajský súd v súlade so zákonom vyhodnotil i námietky ţalobcov, pokiaľ poukazovali na zníţenie pohody ich bývania v dôsledku umiestnenia stavby stavebníkov. V danom prípade námietky ţalobcov sú viac-menej všeobecného charakteru, pokiaľ tvrdia, ţe bude zníţená pohoda ich bývania. V danom prípade zo ţiadneho z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, ţe by v dôsledku takto umiestnenej stavby na pozemku malo dôjsť u ţalobcov napr. ku vlhnutiu ich domu resp. takto umiestnená stavba stavebníkov by im mala spôsobovať prípadné tienenie a pod.. Odvolací súd je toho názoru, ţe takýmto umiestnením stavby stavebníkov nedochádza vo vzťahu k ţalobcom k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 8 ods. 1 o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základného práva na priaznivé ţivotné prostredie upravené v čl. 44 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné teda konštatovať, ţe v rámci rozhodovacieho procesu stavebný úrad ako i odvolací správny orgán pri umiestnení navrhovanej stavby stavebníkov rešpektovali ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Taktieţ
názoru odvolacieho súdu správne ţalovaný ako i krajský súd vyhodnotili listinný dôkazný prostriedok, a to situačný výkres GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988, na ktorom je zachytená situácia IBV P., keď dospeli k záveru, ţe ţalobcovia sa nemôţu s úspechom domáhať umiestnenia a realizácie spornej stavby v zmysle tohto situačného výkresu, pretoţe tento výkres neobsahuje ţiadne údaje o odstupe stavieb od miestnej komunikácie ani údaje o vzájomnom odstupe, resp. odstupových vzdialenostiach stavieb od spoločných hraníc a nie je z neho zrejmé ani tvarové, výškové resp. architektonické riešenie rodinných domov, ktoré uţ boli zrealizované resp. môţu byť postavené v tejto lokalite. Ako vyplýva z administratívneho spisu mesto Kysucké Nové Mesto má spracovaný územný plán mesta z roku 2004, ktorý bol aktualizovaný zmenou a doplnkom č. 1 (Z-Dč. 1) z roku 2007, schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85. Taktieţ z územnoplánovacích podkladov vyplýva, ţe pozemok parc. č. KN X. v kat. úz. K. je územím resp. plochou určenou na výstavbu rodinných domov. Pre úplnosť veci odvolací súd uvádza, ţe pokiaľ samotní ţalobcovia boli toho názoru, aby sa niektoré skutočnosti uvedené v situačnom výkrese GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988 premietli i do príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, tak nič im nebránilo, aby prípadne 14 2Sţp/11/2011 v minulosti pri aktualizácii územného plánu mesta, ktorá bola schvaľovaná uznesením mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85, ako verejnosť pripomienkovali príslušnú územnoplánovaciu dokumentáciu a za takého skutkového a právneho stavu by sa potom orgán územného plánovania bol musel vysporiadať s ich prípadnými stanoviskami resp. písomnými pripomienkami k návrhu územnoplánovacej dokumentácie (§ 22 ods. 7 stavebného zákona). Ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu teda mesta Kysucké Nové Mesto, vydalo v spojenom územnom a stavebnom konaní rozhodnutie zo dňa 28.7.2009, v ktorom rozhodlo, ţe stavbu stavebníkov Ing. A. Š., CSc. a Ing. K. Š. v spojenom územnom a stavebnom konaní na parc. CKN X. v kat. úz. K
4 a § 66 stavebného zákona, povoľuje. Taktieţ ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu, stavebný úrad správne a v súlade so zákonom zároveň do rozhodnutia zakotvil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. V súvislosti s príslušnými námietkami ţalobcov resp. predovšetkým ţalobcu v
piatej časti hlavy druhej O.s.p. ďalšie námietky, správne krajský súd konštatuje (strana 6, odsek druhý napadnutého rozhodnutia), ţe na tieto námietky nebolo moţné prihliadnuť, 15 2Sţp/11/2011 nakoľko boli uplatnené aţ po zákonom stanovenej lehote zakotvenej v ust. § 250b O.s.p.. Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s dôvodením krajského súdu, ţe pokiaľ
ţalobcov stavebníci nezabezpečili vypracovanie geologického posudku, ţe v základových pásoch nie je oceľová výstuţ, ţe nebola skúmaná prítomnosť radónu na pozemku, kde je navrhovaná stavba, tak
názoru odvolacieho súdu, tieto skutočnosti v ţiadnom prípade nemali a nemôţu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Správne konštatuje krajský súd, ţe stavba stavebníkov nemá moţnosť nijakým spôsobom ovplyvniť prípadnú existenciu radónu v danej lokalite, tá eventuálne bola, je a bude bez ohľadu na to, či by stavebníci postavili svoj rodinný dom alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali zákonným spôsobom, keď si pre svoje rozhodnutie zadováţili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náleţite vyhodnotili, pričom rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe boli vydané v súlade i s ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s ust. § 140 stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj náleţite a transparentným spôsobom odôvodnili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov, pokiaľ krajský súd ţalobný návrh ţalobcov zamietol, tak jeho napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 219 ods. 1, 2 O.s.p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s pouţitím ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Ţalobcovia 1., 2. v odvolacom konaní úspech nemali. Správnym orgánom v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nevznikli a taktieţ v odvolacom konaní nevznikli trovy ani ďalším účastníkom konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25. januára 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.