Obsah (12)

§ 142§ 148§ 155§ 221§ 109§ 204§ 120§ 47§ 158§ 48§ 2§ 237

Najvyšší súd 7 Cdo 24/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. S. bývajúcemu v B. zastúpeného JUDr. S. J., advokátom so sídlom v B., prot

§ 142ods.

1 O.s.p. O trovách štátu rozhodol

§ 148ods.

1 O.s.p. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych 2 7 Cdo/ 24/2011 poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal na náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania ţalovaného. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. augusta 2009 sp.zn. 2 Co 194/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Predpokladom tohto postupu bol záver odvolacieho súdu, ţe riadny opravný prostriedok (odvolanie) bol ţalovaným podaný včas. Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa svoje právne závery riadne a presvedčivo neodôvodnil, pritom predmetom konania sú viaceré nároky vyplývajúce v minulosti existujúceho pracovného pomeru (nárok na vyplatenie mzdy, nárok na vyplatenie náhrady za pouţívanie sluţobného telefónu a náhrady súvisiace s vykonaním pracovných ciest), ktoré je nutné posudzovať

príslušných hmotnoprávnych predpisov. V rozhodnutí súdu prvého stupňa aţ na citované ustanovenie § 111 Zákonníka práce (ktoré deklaruje právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu) úplne absentuje právne posúdenie ostatných nárokov, ich právne posúdenie nie je zrejmé. Napokon odvolací súd povaţoval výrok rozsudku súdu prvého stupňa za nevykonateľný, pretoţe je vyjadrený v cudzích menách, ktoré v čase rozhodnutia súdu uţ neexistovali a zo spisu pritom nevyplýva splnenie podmienok

§ 155ods.

2 O.s.p., ktoré sú predpokladom na plnenie v cudzej mene. Postupom súdu prvého stupňa, ktorý riadne neodôvodnil rozsudok (§ 157 ods. 2 O.s.p.) bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), preto odvolací súd

§ 221ods.

2 O.s.p. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním z dôvodu uvedeného v ustanovení § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. ( t.j. v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a preto navrhol, aby dovolací sú napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (vydaný pod č.k. 10 C 272/1993 z

1. novembra 2004) je riadne opatrený doloţkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá nebola zrušená ani zmenená. Uvedený rozsudok bol titulom exekúcie, v ktorej bola časť sumy vymoţená. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov konania a pre všetky orgány. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemoţnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Odvolací súd pominul tieto (obe) imanentné stránky právoplatného rozhodnutia. K odňatiu moţnosti konať pred súdom 3 7 Cdo/ 24/2011 dovolateľ uviedol, ţe z nepochopiteľných príčin sa
2. novembra 2007 a
3. februára 2008 uskutočnilo pojednávanie v uţ rozsúdenej veci, následne sa spis dostal na Krajský súd v Bratislave, pričom ţaloba ani jeho právny zástupca neboli o ţiadnom postupe informovaní. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za správne, pretoţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 4 7 Cdo/ 24/2011 Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátenia tomuto súdu na ďalšie konanie; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1 aţ 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, vetu druhú O.s.p. by prípustnosť dovolania ţalobcu prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. (porovnaj napr. R 34/1995). V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.). Dovolateľ nenamietal, ţe v konaní došlo k niektorej z vád v zmysle § 237 písm. a/ aţ c/, e/ a g/ O.s.p.; existencia vád takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. Dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. d/ a f/ O.s.p., ich obsahovú stránku v podstate vymedzil argumentáciou, ţe odvolací súd v konaní postupoval i napriek tomu, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť (i vykonateľnosť), na jeho podklade začala úspešne exekúcia v ktorej došlo i k čiastočnému uspokojeniu oprávneného. V ďalšom dovolateľ vyčítal súdu prvého stupňa uskutočnenie pojednávania (30. novembra 2007 a 15. februára 2008) bez toho, aby bol ţalobca o tom súdom informovaný. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp.zn. II. ÚS 174/04. 5 7 Cdo/ 24/2011

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

čl. 6 ods. 1 dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 aţ 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zaoberal najprv otázkou, či sa účastníkovi konania postupom súdu neodňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) Pri zvaţovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vţdy na zreteli intenzitu ich dopadu na kaţdú procesnú stranu, najmä vtedy, ak svojím dosahom zasahujú 6 7 Cdo/ 24/2011 priamo do práv priznaných právoplatnými rozhodnutiami, vykazujúcimi atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Z tohto hľadiska dochádza ku korelácii ústavného princípu vyjadreného obsahom práva na spravodlivý súdny proces so zásadou právnej istoty ako súčasti právneho štátu

čl. 1 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy, ktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, treba ich vzájomný stret z pohľadu rozhodujúcich otázok v dovolacom konaní posúdiť tak, aby boli zachované a vzájomne vyváţené označené ústavné práva. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O takúto vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd zruší právoplatné rozhodnutie, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť (i vykonateľnosť), preto súdy (prvostupňový a odvolací) nemohli ďalej v konaní pokračovať. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie ţalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 10 C 272/1993 – 180 zo dňa

1. novembra 2004 bolo podané včas – teda či smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré sa nestalo právoplatným (porovnaj § 159 ods. 1 O.s.p.). Vychádzal pritom z doručeniek pripojených v spise a zistil, ţe za právneho zástupcu ţalobcu prevzala zásielku ním splnomocnená osoba
2. marca
3. Prvý (neúspešný) pokus o doručenie zásielky ţalovanému vykonala pošta
4. marca 2005, druhý (rovnako neúspešný)
5. marca 2005, kedy bola zásielka uloţená na pošte a ţalovaný bol o tomto postupe súdu vyrozumený; táto zásielka bola vrátená súdu ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote
6. marca
7. Z úradného záznamu (č.
8. 188 spisu) vyplýva, ţe dňa
9. júla 2005 ţalovaný osobne v kancelárii Okresného súdu Bratislava II prevzal rovnopis rozsudku s vyznačenou doloţkou právoplatnosti. Vznik fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. (platného v čase doručenia) nastáva za splnenia nasledujúcich podmienok: a/ moţnosť náhradného doručenia nie je zákonom určená (napr. § 114 ods. 4 O.s.p.), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť 7 7 Cdo/ 24/2011 doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie bol taktieţ bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uloţení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od uloţenia nevyzdvihol. V prípade, ak z týchto podmienok (a/ aţ f/) nie je splnená čo aj len jedna, fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. sa neuplatní. Odvolateľ v odvolacom konaní tvrdil to, ţe v čase doručovania napadnutého rozsudku prvostupňového súdu sa v mieste doručovania nezdrţiaval a svoje tvrdenie preukázal Potvrdením zamestnávateľa ., S.L. – organizačná zloţka, C. z
10. apríla 2006 deklarujúcim, ţe v čase od
11. februára 2005 do
12. mája 2006 pracoval v spoločnosti ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, bol vyslaný vykonávať túto činnosť pre materskú firmu v Španielsku a počas uvedeného obdobia sa zdrţiaval v zahraničí mimo územia SR. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný dostatočným spôsobom preukázal, ţe sa v čase prvého pokusu o doručenie zásielky nezdrţiaval v mieste doručenia tak, ako to má na mysli § 47 ods. 2 O.s.p. – teda nedošlo k naplneniu podmienok pre fikciu doručenia, a preto ako dátum riadneho doručenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 10 C 272/1993 – 180 zo dňa
13. novembra 2004 odvolací súd ustálil
14. júl 2005, kedy si ţalovaný rozsudok osobne prevzal v súdnej kancelárii Okresného súdu Bratislava II. Odvolanie proti označenému rozsudku podané ţalovaným
15. augusta 2005 povaţoval odvolací súd v zmysle §204 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do
16. augusta2005) za včasne podané odvolanie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe v uvedenej veci
17. novembra 2011 rozhodol Okresný súd Bratislava II rozsudkom pod č.k. 10C 272/93-180, ktorý bol poštou doručovaný právnemu zástupcovi ţalobcovi a ţalovanému. Právny zástupca ţalobcu rozsudok prevzal
18. marca 2005 (viď doručenka pripojená na č.l. 184 spisu). Zásielka s rozsudkom určená ţalovanému sa
19. apríla 2005 vrátila späť súdu ako nedoručená po uplynutí odbernej lehoty na jej prevzatie (č.l. 185 spisu). Následne pokynom súdnej tajomníčky z
20. mája 2005 došlo k vyznačeniu právoplatnosti (
21. apríla 2005) i vykonateľnosti (
22. apríla 2005) rozsudku (viď č.l. 186 a 180 spisu). Z úradného záznamu súdu (č. l. 188 spisu) vyplýva, ţe
23. júla 2005 ţalovaný osobne prevzal rozsudok (pod č.k. 10 C 272/93-180) opatrený doloţkou právoplatnosti. Rovnaký rozsudok doručovaný poštou ţalovaný prevzal aj
24. júla 2005 (viď doručenka pripojená k č.l. 186 spisu). Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie na pošte
25. augusta 2005 (č.l. 189- 190 spisu). Krajský súd v Bratislave uznesením z
26. marca 2007 sp.zn. 2 Co 580/2006 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava zo
27. decembra 2006 č.k. 10 C 272/1993-203 o zastavení odvolacieho konania pre 8 7 Cdo/ 24/2011 nezaplatenie súdneho poplatku. Nariadené pojednávanie súdom prvého stupňa na deň
28. novembra 2007 bolo odročené pre neúčasť účastníkov konania. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa nariadeného na
29. februára 2008 vyplýva, ţe sa ho zúčastnil len ţalovaný, ktorý súdu vysvetlil dôvody nepreberania zásielok na adrese jeho pobytu v súvislosti s prácou, ktorú vykonáva v zahraničí, následne bolo pojednávanie odročené. Krajský súd v Bratislave uznesením z
30. augusta 2009 sp.zn. 2 Co 119/2008 uznesenie Okresného súdu Bratislava II z
31. februára 2008 č.k. 10 C 272/1993 ktorým bola ţalovanému uloţená poplatková povinnosť 8 708 Sk za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.k. 10 C 272/1993-180) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

§ 204ods.1 O.s.p.

(v znení účinnom v čase rozhodovania), odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku vydaného vo veciach

§ 120ods.

2 a od doručenia uznesenia a do 30 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

§ 47ods.1 O.s.p.

(v znení účinnom v čase doručovania) do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

§ 158ods.

2 O.s.p. (v znení účinnom v čase doručovania) rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

§ 48ods.

3 O.s.p. (v znení účinnom v čase doručovania) ak nie je moţné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.

§ 2ods.

2 Obchodného zákonníka, podnikateľom

tohto zákona je a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného neţ ţivnostenského oprávnenia

osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie

osobitného predpisu. 9 7 Cdo/ 24/2011 Z podanej ţaloby (č.l. 1 aţ 3 spisu) vyplýva, ţe nároky z pracovného pomeru si ţalobca uplatnil voči ţalovanému ako podnikateľovi, ktorého v ţalobe označil ako „firma S., majiteľ J. P., bytom S.“ K rovnakému záveru dospel i Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III ÚS 208/04-24, ktorý v odôvodnení Nálezu z

1. augusta 2004 na strane 4 v odseku 2 prezentoval vlastné zistenie, ţe ţalobca ako sťaţovateľ „podal dňa
2. decembra 1993 ešte obvodnému súdu ţalobu, ktorou sa domáhal voči J.P. B., podnikateľovi, majiteľovi firmy S. (ďalej len „odporca“), vyplatenia finančných náhrad ako nárokov z pracovného pomeru.“ Z listinných dôkazov zabezpečených v konaní najmä fotokópie pracovnej zmluvy z
3. augusta 1992 (viď č.l. 128 spisu), dohody o úhrade nákladov spojených s pouţívaním sluţobného telefónu z
4. augusta 1992 (čl. 129 spisu) moţno zistiť, ţe označeným účastníkom uvádzaných právnych úkonov na strane organizácie je firma S., S., zastúpená J. P.. V záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa a rovnako tak v uznesením odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, je ako ţalovaný označený S., majiteľ J. P., bytom S., resp. J. P., S., S., t.j. podnikateľ. Z ustanovenia § 79 ods. 1, vety štvrtej O.s.p. vyplýva, ţe ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnikať, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. V rozsudku súdu prvého stupňa je za účastníka konania na ţalovanej strane označený podnikateľský subjekt pod názvom – „firma S. majiteľ J. P.“, obdobne je v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu uvedený ako ţalovaný podnikateľský subjekt – „J. P. S.“. Z obsahu spisu ale ani z dôvodov uvádzaných súdnych rozhodnutí nevyplýva zmena označeného právneho statusu ţalovaného ako podnikateľa. Status ţalovaného súvisí nie len s jeho označením v konaní (§ 79 ods. 1 O.s.p.), významne sa dotýka celého procesu doručovania súdnych písomností - vrátane právnych predpokladov náhradného doručovania, tzv. fikcie doručenia neprítomnému adresátovi (porovnaj § 47 ods. 2 O.s.p. a § 48 ods. 2,3 O.s.p.). Súd prvého stupňa vykonal vyznačenie právoplatnosti (
5. apríla 2005) a vykonateľnosti (
6. apríla 2005) ním vydaného rozsudku (viď č.l. 180 a 186 spisu). Odvolací súd bez bliţšieho vysvetlenia posudzoval splnenie podmienok pre doručenie rozsudku súdu prvého stupňa ţalovanému ako fyzickej osobe v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. i keď tento bol na doručovaných súdnych zásielkach obsahujúcich rozsudok (rovnako tak i v záhlaví rozsudku) označený ako podnikateľský subjekt (viď č.l. 185, 186 spisu). Bez ozrejmenia zmeny statusu ţalovaného v konaní je potrebné povaţovať právne závery 10 7 Cdo/ 24/2011 odvolacieho súdu v otázke (ne)doručenia rozsudku súdu prvého stupňa i nadväzujúce závery o včasnosti podaného odvolania ţalovaným proti tomuto rozsudku za nepreskúmateľné, arbitrárne a tieţ predčasné. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
7. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
8. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
9. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
10. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
11. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Právo účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po 11 7 Cdo/ 24/2011 skutkovom ustálení veci podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo otázky o doručení rozsudku súdu prvého stupňa ţalovanému v konaní vystupujúcemu ako podnikateľovi posudzoval v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Ak prípadne mal odvolací súd za to, ţe v priebehu konania došlo k zmene podnikateľského statusu ţalovaného, bol povinný túto zmenu riadne zdôvodniť a vysvetliť, v inom prípade jeho rozhodnutie je postihnuté prvkom arbitrárnosti v posúdení podstatnej otázky pre správne právne posúdenie veci, ktorá môţe mať dopad na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní podanom ţalovaným. Postup odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo zrejmé, aké právne stanovisko zaujal k základnými podmienkami a predpokladom (k rozhodným skutočnostiam), ktoré tomuto postupu bezprostredne predchádzali a viedli ho k prijatiu rozhodného stanoviska, má znaky konania postihnutého vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe procesný postup odvolacieho súdu zavŕšený dovolaním napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa, je zaťaţený vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p., existencia ktorej je vţdy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia ani ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 12 7 Cdo/ 24/2011 V Bratislave, 25. januára 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta