3 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. O nariadení vykonania opravy označenia ţalobcu v záhlaví napadnutého rozsudku rozhodol podľa § 222 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, navrhol ho zmeniť a ţalobu zamietnuť z dôvodu, ţe napadnutý rozsudok (ako aj rozsudok súdu prvého stupňa) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Konajúcim súdom vytkol, ţe sa vôbec nevysporiadali s otázkou právneho titulu ţaloby a to v tom smere, 4 4 Cdo 27/2010 či ide o náhradu škody, či ide o bezdôvodné obohatenie, či ide o zaplatenie, pretoţe na kaţdý právny titul sa vzťahujú príslušné ustanovenia či uţ Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a na dané právne tituly sa vzťahujú aj príslušné premlčacie, resp. prekluzívne lehoty. Oba súdy vo veci rozhodli len na základe jednostranne tvrdeného skutkového stavu ţalobcom bez toho, aby zistili objektívny skutkový stav. Ak došlo počas konania k skutkovým rozporom medzi účastníkmi bolo na mieste, aby súd nariadil znalecké dokazovanie v obore ekonomika a účtovníctvo. Dôkazy predkladané ţalovaným súdy nebrali pri rozhodovaní do úvahy. Ţalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie ţalovaného odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.) Z hľadiska prípustnosti dovolania moţno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom povaţovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku (či ho formálne 5 4 Cdo 27/2010 označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.). Z porovnania výrokových častí rozsudkov niţších stupňov je zrejmé, ţe odvolací súd napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa v skutočnosti (podľa obsahu), jeho rozsudok v časti ukladajúcej povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 13 820,54 € (416 357,50 Sk) potvrdil a tento rozsudok zmenil len v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky, keď ţalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % od 7.12.2007, teda na rozdiel od súdu prvého stupňa ţalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky v niţšej percentuálnej sadzbe a od neskoršieho dátumu (súd prvého stupňa ţalobcovi priznal ročný úrok z omeškania vo výške 9 % od 15.8.2006 do zaplatenia) a vo zvyšku ţalobu zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania ţalovaného je podstatné, ţe obidva rozsudky (rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) sú súhlasné v tom, ţe (zhodne) uloţili ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 13 820,54 € s príslušenstvom od 7.12.2007 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, ţe táto časť rozsudku odvolacieho súdu má povahu potvrdzujúceho rozsudku. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p. preto neprichádza do úvahy. Zároveň sa nejedná ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. 6 4 Cdo 27/2010 vylúčené. Dovolateľ však ţiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je neprípustné a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm.c/ O.s.p.). Náhradu trov dovolacieho konania úspešnému ţalobcovi nepriznal, pretoţe si nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1, 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.