Najvyšší súd 4 Cdo 216/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. T., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, matky Z. O., bývajúcej v K., otca B. T., bývajúceho v K., zastúpeným JUDr. M. R., advokátom v K., o zmenu priezviska a úpravu styku, vedenú na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22 P 53/2009, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2011 sp. zn. 8 CoP 82/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Matka sa návrhom z
- marca 2009 domáha udelenia súhlasu na podanie ţiadosti o zmenu priezviska maloletého K. z „T.“ na „O.“. Návrhom zo
- novembra 2009 sa matka domáhala úpravy styku otca s maloletým K., ktorý však ústnym podaním do zápisnice o pojednávaní zo
- februára 2011 zobrala späť, o ktorom späťvzatí však súd prvého stupňa doteraz nerozhodol. Podaním z
- januára 2011 navrhol otec prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Úradom justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície ČVS: ORP-2317/2-OJP-KE-2010 voči matke maloletého K. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v ktorom sa bude znalecky skúmať otázka, ktorá má zásadný význam aj pre prebiehajúce konanie o zmene priezviska, a to konkrétne, či maloletý K. trpí nejakým neurologickým ochorením, keďţe matka maloletého otcovi odopiera styk so synom, pretoţe podľa tvrdenia matky, stretnutie s otcom môţe u maloletého vyvolať epileptický záchvat. 2 4 Cdo 216/2011 Okresný súd Košice I uznesením z
- februára 2011 návrh na prerušenie konania zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe vyšetrovanie vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia nemá vplyv ani bliţšiu spojitosť s prebiehajúcim konaním vo veci zmeny priezviska maloletého. V prejednávanej veci boli vykonané celkovo dva znalecké posudky zamerané na maloletého K., preto návrh na prerušenie konania z dôvodu iného znaleckého dokazovania nepovaţoval za dôvodný. Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca potvrdil uznesením z
- mája 2011 sp. zn. 8 CoP 82/2011 rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho záverom. Uviedol, ţe konanie o zmene priezviska maloletého dieťaťa je samostatným konaním starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 176 a nasl. O.s.p. a prípadné prerušenie konania moţno pripustiť len celkom výnimočne v prípade, ak výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môţe podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Zdôraznil, ţe výnimočnosť pouţitia ustanovení o fakultatívnom prerušení konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je daná aj tým, ţe súd v tomto konaní postupuje a robí vhodné opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa aj bez návrhu účastníkov konania. Poznamenal, ţe súd nie je viazaný znaleckým dokazovaním, ktoré bolo nariadené iným orgánom vo vzťahu k obvineniu matky pre prečin marenia úradného rozhodnutia, ktoré má podstatný vplyv a význam pre výsledok trestného stíhania matky a navyše relevantné skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na zmenu priezviska maloletého K. súd spoľahlivo zistí dôkazmi vykonanými v konaní vo veci samej. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec. Navrhol obe uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ a v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom spočíva podľa dovolateľa v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolací súd túto vadu neodstránil. Za inú vadu konania dovolateľ povaţuje názor odvolacieho súdu, ţe otázku ohľadom spúšťačov epileptických záchvatov u maloletého dokáţe súd posúdiť aj sám, pretoţe na posúdenie tejto otázky je potrebné znalecké dokazovanie, ktoré sa vykonáva v trestnom konaní vedenom proti matke ako obvinenej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a výsledok tohto dokazovania bude určujúci pre konanie o zmene priezviska. 3 4 Cdo 216/2011 Matka a kolízny opatrovník právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu nevyuţili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v § 237 a/ aţ e/ a g/ O.s.p. So zreteľom na dovolateľom tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, ţe 4 4 Cdo 216/2011 v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania. Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a odvolací súd túto vadu neodstránil. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z
- januára 1999, § 26) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Z citovaných článkov ústavy a dohovoru však nemoţno vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za základný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). 5 4 Cdo 216/2011 Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, ţe sa stáva nepreskúmateľným. Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá týmto zákonným poţiadavkám. Odvolací súd, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh na prerušenie konania z dôvodu, ţe znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie neurochirurgia v trestnom stíhaní vedenom voči matke pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia pod ČVS: ORP-2317/2-OJP-KE-2010, nemá vplyv ani bliţšiu spojitosť s konaním vo veci zmeny priezviska maloletého. Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia okrem toho, ţe sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa odvolateľ odvolaním domáhal a čím v odvolacom konaní argumentoval a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Stručne vysvetlil v akých skutkových zisteniach vidí nedostatok dôvodov pre aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 3 O.s.p. v prejednávanej veci. Uviedol, ţe v konaní o udelení súhlasu na podanie ţiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa nie je súd viazaný znaleckým dokazovaním, ktoré bolo nariadené iným orgánom vo vzťahu k obvineniu matky pre prečin marenia úradného rozhodnutia. Prijaté právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ stručne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. 6 4 Cdo 216/2011 Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza, ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania dovolateľa nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 7 4 Cdo 216/2011 Kanc ! 4 Cdo 216/2011 I. zloženie senátu: JUDr. Eva Sakálová JUDr. Edita Bakošová JUDr. Ľubor Šebo II. vec v senáte referoval: JUDr. Edita Bakošová 8 4 Cdo 216/2011 III. kategória rozhodnutia: C IV. v počítači ulož ako: 4Cdo_ 216/2011_ ODM_neprípustné_§ 237f, V/
- Cdo – odpíš a doruč ............................ spis vráť predkladajúcemu súdu 3 x zberný spis VI. v registri vyznač skončené ODM dátum rozhodnutia: 25.1.2012 zberný spis založ do archívu V Bratislave 31.1.2012