faktúry č. X., ktorou ţalobcovi vyúčtoval nájomné za rok 2001, je pohľadávkou spôsobilou na započítanie. Súd prvého stupňa nevzhliadol ţiaden dôvod, pre ktorý by nemohlo dôjsť k započítaniu
Moment stretu obidvoch pohľadávok mal za preukázaný dňa 8. júna 2005, kedy ţalovaný písomne oznámil ţalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok týkajúcich sa uvedenej faktúry, aj keď predmetné oznámenie ţalobca neakceptoval a v priebehu celého konania mal za to, ţe nejde o pohľadávku spôsobilú na započítanie, pretoţe jednak namietal jej premlčanie a taktieţ to, ţe medzi účastníkmi konania nevznikol nájomný pomer. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na obsah judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 60/1997,
ktorého nie je potrebné, aby ţalovaný bol vlastníkom pozemku, za ktorý ţiada nájom. Postačuje, aby ţalovaný bol iba uţívateľom pozemkov, za ktoré si vyúčtoval nájomné za r. 2001. Ak by aj medzi doterajším uţívateľom a vlastníkom pozemku nedošlo k ţiadnej dohode, dňom účinnosti zák.č. I 299/1991 Zb. vznikol medzi nimi nájomný vzťah a vlastníkovi uvedeným dňom vznikol nárok na zaplatenie nájomného od uţívateľa pozemku. Nárok na zaplatenie nájomného za rok 2001 preto nepovaţoval za premlčaný, pretoţe v danom prípade platí trojročná premlčacia doba, ktorá neuplynula pred podaním ţaloby. Obidve pohľadávky účastníkov sa vzájomne kryjú
oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok, pričom zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie, a nie aţ od kompenzačného prejavu, resp. od doby, kedy takýto prejav došiel druhej strane. Ţalobca preukázal, ţe bol vlastníkom stavieb v r. 2001 a ţalovaný preukázal, ţe bol nájomcom alebo uţívateľom pôdy, za ktorú si uplatnil nájomné v tomto roku. Okrem toho ţalovaný preukázal, ţe časť pozemkov po roku 2002 mal vo vlastníctve ako podnikateľ (S.) a časť pozemkov mal vo vlastníctve v rámci BSM spolu s manţelkou. Pokiaľ ide o výšku nájomného v sume 50,- Sk za l m2, bolo účastníkmi akceptované Všeobecné záväzné nariadenie O. č. 2/1999. O trovách konania bolo rozhodnuté
1 O.s.p. Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
zo strany odvolacieho súdu bolo nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom pokiaľ išlo o otázku vzájomného započítania pohľadávok medzi účastníkmi konania. Z obsahu spisu bolo zrejmé, ţe ţalovaný v podstate nenamietal výšku uplatnenej pohľadávky zo strany ţalobcu, avšak zamietnutia ţaloby sa domáhal z dôvodu vzájomného započítania pohľadávky, ktorú má voči ţalobcovi v celkovej sume 239 077,- Sk na základe faktúry č. X. titulom nezaplateného nájomného za pozemky pod stavbami za r. 2001.
názoru odvolacieho súdu pohľadávka ţalovaného, rezultujúca z jeho faktúry č. X., nebola započítania schopnou pohľadávkou do výšky uplatnenej pohľadávky v rámci ţalobného petitu. Na daný právny vzťah nebolo moţné, tak ako to uviedol súd prvého stupňa, aplikovať obsah judikátu č. R 60/1997, pretoţe ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. ţalovaný nebol vlastníkom a ani uţívateľom nehnuteľností, za ktoré poţadoval za r. 2001 nájomné. V pozícii vlastníkov nehnuteľnosti vystupovali iné fyzické osoby a v pozícii uţívateľa ţalovaný, ktorý pozemky pod stavbami mal uţívať. Vychádzajúc z uvedeného nebolo moţné hovoriť o vzniku nájomného vzťahu zo zákona (ex lége) s účinnosťou od
nájomnej zmluvy zo dňa
2 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho ţiadal zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Bol toho názoru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a je nevykonateľné aj z dôvodu, ţe nie je v ňom špecifikovaný úrok z omeškania, či ide o ročný alebo denný úrok z omeškania. 5 5 Cdo 266/2010 Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho ţiadal zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej 6 5 Cdo 266/2010 veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Dovolateľ namietal, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) i keď toto svoje tvrdenie bliţšie nekonkretizoval. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V predmetnej veci nebol sporný medzi účastníkmi konania nárok na zaplatenie istiny, vyplývajúci zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi účastníkmi dňa
Občianskeho zákonníka môţe ručiteľ proti veriteľovi uplatniť započítacou námietkou aj pohľadávky dlţníka.
2 dlţník môţe pouţiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky.
ten, kto prevzal dlh, môţe uplatniť námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlţník. Najčastejšie prichádza do úvahy započítanie peňaţných pohľadávok. Nemoţno však vylúčiť ani započítanie pohľadávok s iným plnením rovnakého druhu. Právny dôvod nadobudnutia týchto pohľadávok nie je právne významný. Pojmovo sa vylučuje započítanie napr. pri plneniach špecificky určených vecí. Započítateľnými nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou účastníkov. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyţadujú náleţitosti v zmysle §34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav moţno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávky v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká iba do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti. 8 5 Cdo 266/2010 Započítací prejav moţno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti ţalobe, ktorou ţalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti ţalovanému (dlţníkovi). V zmysle § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nie je moţné premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemoţno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemoţno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Uvedeným výpočtom sú definované pohľadávky, ktoré nie je moţné započítať vôbec, nie je moţné ich k započítaniu pouţiť, ani proti nim započítanie namietať (na rozdiel od pohľadávok, proti ktorým započítanie nie je prípustné § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky moţno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávky premlčaná uţ v čase, kedy sa pohľadávky stretli (R 69/1972). Odvolací súd správne, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k právnemu záveru, ţe nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky jednostranným právnym úkonom ţalovaného (tzv. compensatio neccessaria) a tým k zániku záväzku ţalovaného. Ako je zrejmé z obsahu spisu ţalobca uplatnil svoj nárok voči ţalovanému titulom dlţného nájomného k nebytovým priestorom vo vlastníctve ţalobcu, a to na základe troch faktúr splatných dňa 31. augusta 2004, dňa 30. novembra 2004 a 2. mája 2005. Ţalobca uplatnil svoj jednostranný započítací prejav dňa 13. mája 2005, a to na základe faktúry č. X., v ktorej si uplatnil nájomné za rok 2001. K stretu týchto pohľadávok preto mohlo prísť najskôr dňa 31. augusta 2004, kedy si uplatnil pohľadávku ţalobca. Správne však po vykonanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, ţe vzhľadom k neexistencii nájomnej zmluvy medzi ţalobcom a ţalovaným, ohľadom nehnuteľností pod nebytovými priestormi (stavbami vo vlastníctve ţalobcu), mohlo ísť na strane ţalobcu len o bezdôvodné obohatenie
9 5 Cdo 266/2010 V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, ţe došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z uvedeného vyplýva, ţe pohľadávka, ktorú jednostranným právnym úkonom započítal ţalovaný, vychádzajúc z nároku uplatneného za rok 2001 (i keď ju povaţoval za nájomné), v skutočnosti mohla byť len pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia na strane ţalobcu a v čase stretu pohľadávok dňa 31. augusta 2004, bola ako pohľadávka premlčaná. Ţalobca sa v konaní premlčania úspešne dovolal a odvolací súd na túto námietku dôvodne prihliadol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom je vecne správne. S jeho právnym záverom, ktoré ho viedli k zmene rozsudku súdu prvého stupňa
a ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil a v podrobnostiach odkazuje na ich odôvodnenie. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p. nebol daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi sumu 4 977,96 € s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1 991,64 € od 1. septembra 2004 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania zo sumy 2 229,80 € od 1. decembra 2004 do zaplatenia a so 6% úrokom z omeškania zo sumy 743,25 € od 2. mája 2005 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách konania,
1 O.s.p. zamietol. Dovolateľ napadol svojím mimoriadnym opravným prostriedkom celý výrok rozsudku odvolacieho súdu, t.j. i výrok, ktorým zamietol odvolací súd uplatnený nárok ţalobcu v časti príslušenstva, a to úrokov z omeškania k istine, keď mal za to, ţe si uplatnil ţalobca úrok vyšší o 1% ako bolo stanovené v čase 1. decembra 2004 (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.). 10 5 Cdo 266/2010 Dovolací súd v tejto napadnutej časti dovolanie ţalovaného odmietol
5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keď mal za to, ţe v danom prípade chýba podmienka subjektívnej prípustnosti dovolania. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia k dovolaniu vo výške 170,97 €, čo spolu s náhradou výdavkov vo výške 7,21 € a výškou DPH 35,60 € predstavuje spolu 213,78 €, ktoré zaviazal zaplatiť ţalovaného na účet právnej zástupkyne ţalobcu do troch dní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. januára 2012 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.