Najvyšší súd 3 Cdo 97/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. M., 2/ Š. M. a 3/ R. M., bývajúcich v P., zastúpených JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v Ţ., proti ţalovanej J. F., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. M. T., advokátom so sídlom v P., o určenie, že vec patrí do podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13 C 191/2009, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- februára 20011 sp. zn. 1 Co 1/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
- februára 20011 sp. zn. 1 Co 1/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad rozsudkom z
- apríla 2010 č.k. 13 C 191/2009-102 v spojení s opravným uznesením z
- novembra 2010 č.k. 13 C 191/2001-126 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi (ţalobkyňa 1/ v podiele 4/12, ţalobca 2/ v podiele 1/12 a ţalobca 3/ v podiele 1/12) nehnuteľností v katastrálnom území V., ktoré sú na liste vlastníctva č. X. vedené ako dom súpisné č. X. postavený na parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m
- V odôvodnení uviedol, ţe ţalobcovia nepreukázali existenciu dohody (ţalobkyne 1/, jej manţela a jeho rodičov) zakladajúcej spoluvlastníctvo sporného domu ani skutočnosti svedčiace o jeho nadobudnutí vydrţaním. Navyše, ţalobcovia 2/ a 3/ ani nie sú v danej veci aktívne legitimovaní, lebo podľa tvrdení ţalobcov mal spoluvlastnícky podiel 1/2 domu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva ţalobkyne 1/ a jej (uţ nebohého) manţela Š. M.; tento podiel mohli teda ţalobcovia 2/ a 3/ nadobudnúť iba právnym titulom dedenia po ňom. Predmetom konania o dedičstve po tomto poručiteľovi ale uvedený spoluvlastnícky podiel nebol. Právni nástupcovia Š. M. sa preto môţu domáhať nanajvýš určenia, ţe predmetný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ňom. 3 Cdo 97/2011 2 Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
- februára 2011 sp. zn. 1 Co 1/2011 napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe ţalobkyňa 1/ v konaní nepreukázala, ţe pri výstavbe domu existoval úmysel zainteresovaných strán nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva. I keď bolo preukázané, ţe ţalobkyňa 1/ a jej manţel sa podieľali nielen na výstavbe sporného domu, ale aj na financovaní výstavby, zostalo nepreukázané tvrdenie ţalobcov, ţe existovala ich dohoda so Š. M. st. a jeho manţelkou K. M. (rodičmi ţalovanej) o tom, ţe výstavbou vznikne vec v podielovom spoluvlastníctve oboch rodín. Odvolací súd sa stotoţnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe v predmetnej veci nedošlo k vydrţaniu spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výsledky dokazovania potvrdili síce existenciu dohody uzavretej medzi ţalobkyňou 1/, jej manţelom a jeho rodičmi, avšak iba o tom, ţe po ukončení výstavby budú sporný dom uţívať spoločne obe rodiny a ţe ţalobkyňa 1/ a jej manţel v ňom budú môcť bývať. Existenciu dohody o zaloţení spoluvlastníctva sporného domu ale výsledky dokazovania nepreukázali. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietali, ţe v odvolacom konaní im bola znemoţnená realizácia ich procesných práv. Nebolo im doručené písomné vyjadrenie ţalovanej k ich odvolaniu, v dôsledku čoho nemali moţnosť vyjadriť sa k nemu; tým bol vytvorený stav nerovnosti účastníkov predmetného občianskeho súdneho konania. Tento procesne nesprávny postup viedol tieţ k porušeniu ich základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). V konaní došlo aj k ďalším závaţným procesným chybám – v závere odvolania navrhli, aby odvolací súd v prípade, ţe pristúpi k potvrdeniu rozsudku súdu prvého stupňa, vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu (§ 238 ods. 3 O.s.p.), odvolací súd sa ale s týmto návrhom vôbec nezaoberal. Tým ovplyvnil naplnenie formálnej stránky prípustnosti dovolania, teda aj preskúmania, či ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolací súd im odňal moţnosť konať pred súdom aj tým, ţe im neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho nevedia, či bol zachovaný postup podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a či im bola vytvorená moţnosť zúčastniť 3 Cdo 97/2011 3 sa verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku. V konaní došlo aj k procesným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) – odvolací súd sa dostatočne nezaoberal ich odvolacími námietkami a prehliadol, ţe ţalovaná nepreukázala nedostatok ich dobromyseľnosti, ktorou je podmienené nadobudnutie spoluvlastníckych práv k domu právnym titulom vydrţania. Súdy oboch niţších stupňov dôsledne nezistili všetky tie skutkové okolnosti, ktoré mali pre vecne správne rozhodnutie určujúci význam a svoje skutkové zistenia vyvodili len z nepravdivých, účelových a vykonštruovaných svedeckých výpovedí. Dovolatelia spochybnili tieţ správnosť právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkli, ţe sa bez ďalšieho stotoţnil s nesprávnymi závermi prvostupňového súdu priečiacimi sa zákonu a tieţ tej judikatúre, ktorá sa vzťahuje na danú problematiku. Tvrdili, ţe pokiaľ súdy dospeli k záveru, že v konaní nebola preukázaná výslovná dohoda všetkých spoločne stavajúcich osôb o založení ich (žalobkyne 1/, jej manžela a jeho rodičov) spoluvlastníctva k stavaného domu, mali rovnako zohľadniť, že preukázaná nebola ani výslovná dohoda o založení spoluvlastníctva k stavanému domu len v prospech rodičov manžela žalobkyne 1/. Pokiaľ ale nedošlo k týmto výslovným dohodám a z okolností nebolo zrejmé, že má ísť o stavbu vo vlastníctve iba niektorej osoby (niektorých osôb), lebo ďalšie osoby sa na výstavbe podieľali iba s úmyslom pomáhať stavebníkovi (stavebníkom), mali súdy vychádzať z toho, že stavebníkmi sú všetky osoby zúčastňujúce sa na spoločnej výstavbe s právne relevantne prejavenou vôľou stavať s úmyslom vlastniť stavaný dom (byť jeho spoluvlastníkom); v takom prípade sa tieto osoby stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Z týchto dôvodov ţiadali rozsudky súdov oboch niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne ţiadali rozsudok odvolacieho súdu zmeniť, ich ţalobe vyhovieť a priznať im náhradu trov konania. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie nie je procesne prípustné ani opodstatnené (dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. sú uplatnené bezdôvodne). Ţiadala dovolanie odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. 3 Cdo 97/2011 4 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalobcov 1/ aţ 3/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Napadnutý rozsudok nie je ani rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali a ţiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. 3 Cdo 97/2011 5 S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní priznáva Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd k argumentácii dovolateľov uvádza:
- Podľa názoru dovolateľov im odvolací súd odňal moţnosť pred súdom konať tým, ţe im nedoručil vyjadrenie ţalovanej k ich odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uţ zaujal názor, ţe nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (m. m. I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06), zároveň ale tieţ pripustil, ţe v niektorej veci môţe byť absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého účastníka konania právne irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku, nezaloţil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku). V tejto súvislosti treba poukázať aj na uznesenie ústavného súdu z
- decembra 2010 sp. zn. IV. ÚS 462/2010, v zmysle ktorého z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu predloţiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého účastníka konania k opravnému prostriedku. Najvyšší súd zastáva názor, ţe vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu druhého účastníka konania má byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy, keď vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Podľa názoru dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať aţ znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho 3 Cdo 97/2011 6 materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní ţiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy). Z týchto dôvodov dovolací súd v ďalšom vychádzal z názoru, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom nezakladá sama skutočnosť, ţe odvolateľovi nebolo predloţené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho odvolaniu. Po preskúmaní spisu a s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci, ktoré z neho vyplývajú, dospel najvyšší súd k záveru, ţe nedoručenie vyjadrenia ţalovanej k odvolaniu ţalobcov druhej procesnej strane nemalo v danom prípade za následok odňatie moţnosti ţalobcov konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Predmetné vyjadrenie ţalovanej – ako vyplýva zo spisu – nemalo totiţ ţiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku ţalobcov. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, ţe by odvolací súd k prijatiu záverov, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie, viedlo vyjadrenie ţalovanej k odvolaniu ţalobcov.
- Dovolatelia ďalej namietali, ţe odvolací súd im odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe v potvrdzujúcom rozsudku, napriek ich návrhu, nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p. Oprávnenie zaloţiť prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu. Táto moţnosť pripustenia dovolania je vyhradená len pre riešenie otázok zásadného právneho významu. Moţnosť odvolacieho súdu vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku nie je závislá na návrhu účastníka. Ak účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd nie je povinný ho akceptovať a s týmto návrhom sa vysporiadať. Je totiţ len na zváţení odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie. Ak odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku nevysloví, ţe proti jeho rozhodnutiu je prípustné dovolanie, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či ide (išlo) o vec zásadného právneho významu (viď R 38/1993 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad vo veci sp. zn. 1 Cdo 52/2004, 2 Cdo 16/2001, sp. zn. 3 Cdo 215/2007, 4 Cdo 9/2010 a 5 Cdo 144/2007). 3 Cdo 97/2011 7 Dovolací súd vzhľadom na to uzatvára, ţe odvolací súd v danej veci tým, ţe vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania (resp. ţe neodôvodnil nevyhovenie návrhu na vyslovenie prípustnosti dovolania), neodňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom.
- Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
- októbra 2008, umoţňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných (t.j. v § 214 ods. 1 O.s.p. neuvedených) prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto ustanovením. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.); v týchto prípadoch Občiansky súdny poriadok neukladá súdu povinnosť doručiť účastníkom konania písomné upovedomenie o vyhlásení rozsudku, ako sa nesprávne domnievajú dovolatelia. O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 130 spisu sa nachádza písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu zo
- januára 2011 určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli oznámila, ţe rozsudok bude vyhlásený
- februára 2011 o 9.10 hod. Uvedený pokyn jej bol doručený
- januára
- Súdna kancelária do odtlačku pečiatky vpísala: „Vypravené
- januára 2011“. Z ničoho ale nemoţno vyvodiť, ţe predmetný pokyn predsedu senátu skutočne aj zrealizovala. Na tom nič nemení ani písomné vyhotovenie oznámenia, ţe sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku (č.l. 131 spisu), ani zápisnica zo
- februára 2011 (č.l. 132 spisu) – obsah spisu ako celok nedáva totiţ ţiadny podklad, ktorý by dovolaciemu súdu umoţňoval záver, ţe miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Obsah spisu v dôsledku toho neumoţňuje ani posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ spis dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, 3 Cdo 97/2011 8 ţe miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu moţnosti dovolateľov konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolací súd poznamenáva, ţe na rovnakom závere o prípustnosti dovolania z tohto dôvodu sú zaloţené aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 179/2010, 3 Cdo 236/2010 a 3 Cdo 218/2011). So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu a je zároveň dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
- Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania ţalobcov a zároveň aj jeho opodstatnenosť, zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková