Najvyšší súd 6 M Cdo 23/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu H., so sídlom v B., proti ţalovanému J. K., bývajúcemu v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 70/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
- novembra 2010 č. k. 10 C 70/2008-53 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
- novembra 2010 č. k. 10 C 70/2008-53 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
- novembra 2010 č. k. 10 C 70/2008-53 uloţil ţalovanému povinnosť vypratať a protokolárne ţalobcovi odovzdať dvojizbový byt II. kategórie nachádzajúci na I. poschodí bytového domu na K. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu, a povinnosť zaplatiť ţalobcovi v rovnakej lehote náhradu trov konania v sume 99,58 Eur. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, ţe ţalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva ţalobcu, keď po skončení nájmu uţíva byt vo vlastníctve ţalobcu bez právneho dôvodu. Na podnet ţalovaného podal proti označenému rozsudku okresného súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vyčítal okresnému súdu, ţe nesprávnym uplatnením fikcie náhradného doručenia v súvislosti s doručovaním predvolaní na pojednávania ako 6 M Cdo 23/2011 2 i samotného rozsudku odňal ţalovanému moţnosť riadne konať pred súdom a tým porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Ţalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe postup okresného súdu bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho a skutkového posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu ţalovaného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je vadou konania zakladajúcou dôvodnosť riadneho i mimoriadneho dovolania tzv. odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas 6 M Cdo 23/2011 3 jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákonná konštrukcia umoţňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, ţe adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uloţení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. (účinného od 1.7.2007) údaje uvedené na doručenke sa povaţujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka , ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je moţný, len ak je zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdrţoval a mal tak reálnu moţnosť dozvedieť sa, ţe bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe na prejednanie veci nariadil okresný súd pojednávanie najprv na 16.11.2009, potom opakovane na 24.2.2010 a 26.4.2010, a napokon na 10.11.2010, pričom na všetky pojednávania zaslal ţalovanému predvolanie v zásielkach určených na doručenie do vlastných rúk. Uplatniac fikciu doručenia týchto zásielok (obsahujúcich predvolanie na jednotlivé pojednávania ako aj samotnú ţalobu), ktoré boli vrátené súdu ako neprevzaté, vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2010 v neprítomnosti ţalovaného. Z doručeniek o doručení predvolaní ţalovanému 6 M Cdo 23/2011 4 na pojednávania, vrátane pojednávania, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, vyplýva, ţe obsahujú len údaje o tom, kedy bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, kedy bolo vykonané opakované doručenie a kedy bola tá-ktorá zásielka uloţená na pošte. Okolnosť, ţe sa ţalovaný v čase prvého pokusu o doručenie týchto zásielok v mieste doručenia zdrţoval, doručenky nepotvrdzujú, pretoţe ţiaden takýto údaj na nich uvedený nie je (doručenky neobsahujú predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“). Za tejto situácie okresný súd nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie doručenia, t.j. náhradné doručenie predvolania ani na jedno z nariadených pojednávaní. Nemal preto splnené podmienky pre moţnosť prejednania veci v neprítomnosti ţalovaného ani na pojednávaní dňa 10.11.2010 v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (pre nedostatok riadneho predvolania ţalovaného). Vykonaním pojednávania bez splnenia zákonom stanovených podmienok tak zaťaţil konanie vadou vyplývajúcou z § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. odňatím moţnosti ţalovanému konať pred súdom, zakladajúcou dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania. Dovolaciemu súdu tak neostalo iné, len napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V súvislosti s ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ zostáva legislatívou nepovšimnutá obtiaţnosť, ba aţ praktická nemoţnosť zisťovania podmienky pre uplatnenie fikcie náhradného doručenia, spočívajúcej v zdrţovaní sa adresáta písomnosti v mieste doručenia pri prvom neúspešnom pokuse o doručenie, potom pri nesplnení tejto podmienky, nevyhnutnej pre vyuţitie zákonnej konštrukcie náhradného doručenia v zmysle uvedeného ustanovenia, je povinnosťou súdu doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk inými zákonom stanovenými spôsobmi. Ďalej dovolací súd dodáva, ţe v prejednávanej veci sa nesplnenie podmienok pre náhradné doručenie týka aj doručenia mimoriadnym dovolaním napadnutého rozsudku. Bez zistenia, či podmienka zdrţovania sa ţalovaného v mieste doručenia v čase prvého pokusu o doručenie rozsudku bola splnená, je záver o uplatnení fikcie jeho doručenia predčasný. Pokiaľ však generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie v jednoročnej lehote počítanej od vyznačeného dňa právoplatnosti rozsudku, potom uţ zisťovanie tejto podmienky pre záver o riadnom doručení rozsudku neprichádza do úvahy, pretoţe by tým zákonom stanovená lehota na podanie tohto opravného prostriedku mohla byť zmarená. Za 6 M Cdo 23/2011 5 tejto situácie treba vychádzať z toho, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku, teda ţe táto podmienka konania o mimoriadnom dovolaní bola splnená. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová