Najvyšší súd 6 Cdo 104/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. M., bývajúcej v Š., zastúpenej Mgr. D. Š., advokátkou so sídlom v Š., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v Š, P., zastúpenému JUDr. R. F., advokátkou so sídlom v Š., o zaplatenie 4 420, 70 eur a o priznanie znalečného, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 16 C 30/2005, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z
- augusta 2009, sp. zn. 23 Co 290/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trnave označeným uznesením odmietol ako oneskorene podané odvolanie ţalobkyne smerujúce proti výroku uznesenia Okresného súdu Galanta z
- júna 2009 č. k. 16 C 30/2005-310, ktorým bola ţalobkyňa zaviazaná na zaplatenie trov štátu v sume 339,90 eur na účet Okresného súdu Galanta do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedol, ţe ţalobkyňa prevzala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predmetné prvostupňové rozhodnutie
- júna 2009 a 15 dňová lehota na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu jej uplynula
- júla
- Keďţe odvolanie doručila osobne na Okresnom súde Galanta aţ
- júla 2009, podala ho oneskorene. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie o jej odvolaní. Namietala, ţe uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 2 6 Cdo 104/2011 16 C 30/2005-310 z
- júna 2009 nebolo doručené účinne, lebo namiesto jej právnej zástupkyni bolo rozhodnutie doručené iba priamo jej. Lehota na podanie odvolania jej preto nemohla uplynúť. Keďţe odvolací súd jej odvolanie z
- júla 2009 odmietol ako oneskorene podané, hoci pre to neboli splnené podmienky, odňal jej moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalovaný povaţoval tvrdenia obsiahnuté v podanom dovolaní za účelové, preto ho ţiadal ako neopodstatnené zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach 3 6 Cdo 104/2011 týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Ţalobkyňa v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jej odvolanie smerujúce proti výroku prvostupňového súdu o trovách konania. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. je vylúčená prípustnosť dovolania v prípade, ak ním účastník napáda uznesenie o trovách konania. Prípustnosť dovolania navyše neprichádza do úvahy ani podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. K tvrdeniu ţalobkyne uvedenom v dovolaní, ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané napriek tomu, ţe účinky doručenia napadnutého prvostupňové rozhodnutia nenastali (okresný súd doručil uznesenie v rozpore s § 49 ods. 1 O.s.p. iba ţalobkyni a nie aj jej zástupkyni) treba uviesť, ţe toto tvrdenie nemá oporu v obsahu spisu. V preskúmavanej veci totiţ zo spisu vyplýva, ţe zásielka s uznesením Okresného súdu Galanta z
- júna 2009 č. k. 16 C 30/2005-310 bola doručovaná splnomocnenej zástupkyni ţalobkyne do vlastných rúk (viď úprava pre kanceláriu na č.l. 314 spisu). Advokátka ţalobkyni Mgr. D. Š. zásielku prevzala
- júna 2009, ktorú skutočnosť potvrdila na doručenke svojim podpisom (viď doručenka na č.l. 314 spisu). Uvedené uznesenie okresný súd doručoval aj ţalobkyni, keďţe priamo jej bola týmto uznesením uloţená povinnosť. 4 6 Cdo 104/2011 Ţalobkyňa preto neopodstatnene tvrdila, ţe okresný súd postupoval pri doručení tohto uznesenia v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 O.s.p. Písomnosť bolo teda potrebné povaţovať za riadne doručenú dňom
- júna 2009, ako to správne ustálil odvolací súd. Lehota na podanie odvolania začala ţalobkyni plynúť nasledujúci deň po doručení, t. j.
- júna 2009 a uplynula
- júla 2009, ktorý deň pripadol na utorok - beţný pracovný deň. Ak ţalobkyňa podala odvolanie osobne na Okresnom súde Galanta
- júla 2009, podala ho oneskorene. Odvolací súd preto rozhodol v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď jej odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Týmto postupom neodňal ţalobkyni moţnosť pred súdom konať podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová