Najvyšší súd 4 Cdo 226/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. Š., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. S. Z., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Č., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého č. 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a o priznanie nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 5 C 9/2004, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
- marca 2010 sp.zn. 5 Co 62/2010, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
- marca 2010 sp.zn. 5 Co 62/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Čadca rozsudkom z
- septembra 2009 č.k. 5 C 9/2004-254 v spojení s opravným uznesením zo
- decembra 2009 č.k. 5 C 6/2004-265 (ktorým opravil záhlavie tohto rozsudku v časti označenia ţalovaného, ktoré má správne znieť SR – zast. Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P.O. Box 57, Bratislava 212 a v časti predmetu konania má správne znieť o vyplatenie nemajetkovej ujmy), ţalobu ţalobkyne o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“) zamietol. Ţalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia sa podrobne zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesla ţalovaná. Vzhľadom na zistené skutočnosti – uzavretie kúpnej zmluvy
- júna 1999, medzi ţalobkyňou ako predávajúcou a K. ako kupujúcim, kedy ţalobkyni bolo zrejmé, ţe veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ktorý predávala (1/8-inu) nekorešponduje s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorý získala podľa osvedčenia o dedičstve (1/4-inu) ako aj vzhľadom na ust. § 22 2 4 Cdo 226/2011 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a tieţ na skutočnosť, ţe ţaloba bola podaná aţ
- júna 2003, povaţoval súd prvého stupňa uplatnený nárok za premlčaný. Súd prvého stupňa aj napriek uvedenému záveru, za predpokladu, ţe by sa odvolací súd nestotoţnil s jeho názorom o premlčaní nároku, posudzoval, či v prejednávanej veci boli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktoré musia byť súčasne (kumulatívne) splnené (protiprávne konanie – nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Poukázal na to, ţe zodpovednosť podľa zák. č. 58/1969 Zb. je zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemoţno zbaviť. Súd prvého stupňa mal za to, ţe išlo o nesprávny úradný postup správy katastra, keď ţalobkyni nesprávne zapísala podiel podľa dedičského rozhodnutia a v tom smere nevykonala nápravu. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škoda, ktorá sa má uhradiť a ani jej rozsah, preto bolo potrebné aplikovať všeobecnú úpravu (§ 442 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa mal za to, ţe ţalobkyni škoda nevznikla. Ţalobkyňa
- júna 1999 odpredala kupujúcemu (K.) svoj podiel po 60,-- Sk za 1 m2 a za takú sumu jej bola parcela aj vyvlastnená. Ţalobkyňa nemôţe škodu uplatňovať ako rozdiel medzi sumou, ktorá bola navrhovaná – 150,-- Sk a prezentovaná v tlači a sumou, ktorá bola na základe uznesenia mestského zastupiteľstva schválená. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
- marca 2010 sp.zn. 5 Co 62/2010 v spojení s opravným uznesením z
- marca 2010 sp.zn. 5 Co 62/2010 rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia len skonštatoval, ţe okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd poukázal a s ktorým sa stotoţnil. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďţe odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil ţiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil. 3 4 Cdo 226/2011 Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ako dovolací dôvod uvádzala, ţe v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Vyčítala súdom oboch stupňov nesprávne právne posúdenie otázky premlčania ňou uplatneného nároku. Poukázala na to, ţe nebola účastníčkou vyvlastňovacieho konania a teda sa nemohla dozvedieť o vyvlastňovaní – protiprávnom nakladaní s časťou svojho vlastníctva. Podľa jej názoru sa lehota na podanie ţaloby odvíjala od momentu ako jej bolo doručené vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa jej právneho predchodcu JUDr. Š. Š.. Trvala na tom, ţe škoda jej vznikla pre nesprávny úradný postup správy katastra, resp. pre jej nezákonný postup, t.j., ţe jej nezapísala napriek domáhaniu sa to, čo bolo zrejmé z právoplatného rozhodnutia iného orgánu. Mala za to, ţe v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ právny predpis zák. č. 58/1969 Zb. je v rozpore s Ústavou, potom povinnosťou súdu prvého stupňa bolo prerušiť konanie a obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky aby rozhodol podľa čl. 125 ods. 1 písm.a/ Ústavy. Podľa jej názoru nemoţno akceptovať, aby podľa jedného právneho predpisu bolo moţné nemajetkovú ujmu priznať (zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) a podľa iného právneho predpisu zák. č. 58/1969 Zb.), by takáto náhrada neprichádzala do úvahy. Ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a priznal jej uplatnený nárok alebo aby zrušil rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu s uloţením povinnosti prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu o súlade zákona s ústavou. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 4 Cdo 226/2011 V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo vec nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, pričom zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi riadne konať pred súdom. Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných 5 4 Cdo 226/2011 slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
- decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
- mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavku na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p. a platí aj pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiadava aj so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 237 O.s.p. postihnuté. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní síce nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale musí odpovedať na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Treba zdôrazniť, ţe zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
- októbra 2008, bol doterajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré však môţe na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť o ďalšie dôvody, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. K takejto situácii však môţe dôjsť len za predpokladu úplného a presvedčivého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ţalobkyňa sa svojou ţalobou domáhala priznania majetkovej ujmy (náhrady škody) spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb. vo výške 63 467,55 Sk 6 4 Cdo 226/2011 (2 106,73 €) a nemajetkovej ujmy 80 000,-- Sk (2 655,51 €), čo súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia (prvý odsek druhá veta) aj uvádza. Podľa označenia predmetu konania v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa tento konal len o nároku ţalobkyne – vyplatenie (priznanie) nemajetkovej ujmy. Tomuto však nekorešpondujú dôvody samotného rozhodnutia, nakoľko súd vec samu právne posudzoval podľa zák. č. 58/1969 Zb. nielen pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania nároku (§ 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.) ale aj pokiaľ ide o posúdenie splnenia základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd aj napriek týmto nezrovnalostiam a tieţ bez toho, aby sa vyporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými v jej odvolaní a tieţ jej odvolacím petitom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom z dôvodov jeho rozsudku nie je zrejmé, v čom videl správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa totiţ v obave, ţe otázku premlčania nároku neposúdil správne sa ďalej zaoberal vecou samou. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu (pre ich nedostatok) nie je moţné zistiť, či odvolací súd povaţoval vyriešenie otázky o premlčaní nároku a na to nadväzujúce zamietnutie ţaloby za správne, resp. či riešenie uvedenej otázky nebolo správne a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku podľa zák. č. 58/1969 Zb. Dovolací súd poznamenáva, ţe vznesením námietky premlčania dlţníkom dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo prestáva byť vznesením námietky premlčania autoritatívne vynutiteľné na súde (§ 3 Občianskeho zákonníka). Nedostatok dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 7 4 Cdo 226/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová