Najvyšší súd 4 Rkc 1/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Š., bývajúcej vo V., proti ţalovanej Z., so sídlom v B., o určenie, že vecné bremeno nevzniklo, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 C 131/2007, v spore o právomoc medzi Okresným súdom Bratislava III a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2011 sp. zn. 3 Co 64/2011 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 30. septembra 2010 č.k. 17 C 131/2007-227 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 26. júna 2007 ţalobkyňa, ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ornej pôdy o výmere X. m2, nachádzajúcej sa v k. ú. V., zapísanej ako parcela č. X. na LV č. X. Katastrálnym úradom v B., Správou katastra P. (ďalej len „nehnuteľnosť“), ţiadala určiť, ţe na nehnuteľnosti nevzniklo vecné bremeno zo zákona podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 10 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) v prospech ţalovanej, spočívajúce v práve uloţenia nadzemného vedenia 2 x 110 kV, v trpení ochranného pásma vedenia podľa geometrického plánu č. 7/2006 (ďalej len „geometrický plán“) a v práve vstupu (ďalej len „vecné bremeno“). Ţalobu odôvodnila tým, ţe vecné bremeno, zapísané Správou katastra P. (ďalej len „správa katastra“) záznamom v prospech ţalovanej, na návrh mandatára ţalovanej z 9. júna 2006, bolo zapísané nezákonne, pretoţe k návrhu priloţené dokumenty, a to kolaudačné rozhodnutie Okresného národného výboru B. z 26. apríla 1982 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“), geometrický plán a rozhodnutie M. o umiestnení líniovej 2 4 Rkc 1/2011 stavby – verejná vyhláška z 23. januára 2006 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“), nepreukazovali vznik vecného bremena zo zákona, a teda neodôvodňovali jeho zápis na list vlastníctva správou katastra. Podľa názoru ţalobkyne, jediným spôsobilým dokumentom na zápis vecného bremena správou katastra, mohlo byť iba kolaudačné rozhodnutie. Avšak v predmetnej veci sa kolaudačné rozhodnutie týkalo iného elektrického vedenia (B. – P. a P. – C.), prechádzajúceho cez iné územie, nie cez obec V., kde sa nachádza nehnuteľnosť, s vlastníctvom ktorej je spojené nezákonne zapísané vecné bremeno a cez ktorú nehnuteľnosť nevedie ţiadne elektrické vedenie. Ţalobkyňa poukázala na to, ţe ţalovaná sa pokúsila dosiahnuť vznik vecného bremena uzavretím zmluvy o primeranej jednorazovej náhrade, ktorý návrh zmluvy jej predloţila listom z 23. apríla 2007, a z ktorého vyplýva, ţe sa má vybudovať nadzemné vedenie medzi P. a L., z ktorého dôvodu potrebuje majetkovo usporiadať vzťahy. Predloţený návrh zmluvy však podľa ţalobkyne spĺňa náleţitosti zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z čoho moţno vyvodiť, ţe ţalovaná mala úmysel vlastníkov nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnostiam malo byť obmedzené, uviesť do omylu, a tým získať moţnosť vybudovať elektrické vedenie pre Logistické centrum Senec, čo by v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo moţné, nakoľko v danej veci nejde o verejný záujem. Okresný súd Bratislava III uznesením z 30. septembra 2010 č.k. 17 C 131/2007-227 zastavil konanie s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) ako orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti podľa jeho názoru patrí vec prejednať a rozhodnúť. Ţalobkyňu zároveň zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 602,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, ţe konaniu vo veci bráni neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Rozhodnutie odôvodnil § 7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 3 ods. 1 písm.
- b)a § 10 zákona o energetike a § 5 ods. 1 písm.
- k)zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii v sieťových odvetviach“). Bol toho právneho názoru, ţe ţalovaná pri výkone svojich oprávnení (§ 10 zákona o energetike) koná vo verejnom záujme, na základe verejnoprávneho predpisu (zákona o energetike) a vzťahy, ktoré pri výkone jej činnosti vznikajú, sú vzťahmi verejnoprávnymi. Preto prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci úradu, vykonávajúceho štátnu správu v energetike (§ 3 ods. 1 písm.
- b)zákona o energetike), ktorý okrem iného rozhoduje aj v sporoch o povinnosti zabezpečiť prístup do sústavy, siete, 3 4 Rkc 1/2011 zásobníka a k akumulácii plynu a rozhoduje v sporoch pri poskytovaní podporných sluţieb a systémových sluţieb (§ 5 ods. 1 písm.
- k)zákona o regulácii v sieťových odvetviach). Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. marca 2011 sp. zn. 3 Co 64/2011 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, stotoţňujúc sa s jeho právnym záverom o nedostatku procesnej podmienky, právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. V časti trov konania napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe ţalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 403,94 Eur a trovy odvolacieho konania v sume 77,29 Eur k rukám jej právneho zástupcu do troch dní. Úrad vrátil vec Okresnému súdu Bratislava III (pozn. NS SR – nesprávne, nakoľko mal vec priamo predloţiť NS SR) z dôvodu, ţe nie je vecne príslušným orgánom na konanie. Poukázal na to, ţe hoci vykonáva štátnu správu podľa zákona o energetike a zákona o regulácii v sieťových odvetviach, nie je oprávnený rozhodovať spory súvisiace s vlastníckym právom. Okresný súd Bratislava III predloţil vec podľa § 8a O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o spore o právomoc medzi ním a úradom ako orgánom štátnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý má rozhodnúť spor o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy (§ 8a O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe rozhodnutie o zastavení konania a postúpení veci úradu bolo predčasné. Pre vyriešenie otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdu podľa § 7 O.s.p. je potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu ţalobca vyvodzuje uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Za týmto účelom ukladá zákon ţalobcovi povinnosť uviesť vţdy uţ v návrhu rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Tie majú súdu umoţniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok preskúmal a právne kvalifikoval z aspektov, ktoré sú významné nielen pre vlastné posúdenie veci samej, ale aj pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci). Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne zdôvodniť. Ak návrh obsahuje aj právne zdôvodnenie, súd týmto zdôvodnením nie je viazaný. Je vţdy úlohou súdu, aby vykonal vlastnú právnu kvalifikáciu. 4 4 Rkc 1/2011 V preskúmavanom prípade zo spisu vyplýva tvrdenie ţalobkyne, ţe správou katastra bolo záznamom nezákonne zapísané vecné bremeno v prospech ţalovanej, ktoré malo vzniknúť zo zákona. Podľa jej názoru vecné bremeno zo zákona nevzniklo, a preto ani nemohlo byť podľa platných právnych predpisov na základe, k návrhu na zápis priloţených dokumentov, záznamom zapísané. Zo ţalobného tvrdenia tak vyplýva, ţe ţalobkyňa napáda nezákonný zápis vecného bremena správou katastra. V rozpore s odôvodnením svojej ţaloby sa však ţalobkyňa ţalobným petitom domáha voči ţalovanej (nie správe katastra) ochrany svojho vlastníckeho práva určením, ţe vecné bremeno nevzniklo. V predmetnej veci tak nie je jasné, čoho sa ţalobkyňa domáha, resp. je tu rozpor medzi ţalobným tvrdením a ţalobným petitom, ktorý rozpor je potrebné pred posúdením, či vec patrí do právomoci súdu alebo iného štátneho orgánu, najskôr odstrániť. Bolo povinnosťou súdu poučiť ţalobkyňu o rozpore medzi jej ţalobným tvrdením a ţalobným petitom a viesť ju k jeho odstráneniu. Pokiaľ tak neurobil, zaťaţil konanie vadou, ktorá mala za následok predčasné, a teda nesprávne rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu odstrániť rozpor medzi ţalobným tvrdením a ţalobným petitom a posúdiť, čoho sa ţalobkyňa domáha. Či opravy údajov na liste vlastníctva, o ktorej oprave rozhoduje príslušná správa katastra, ktorá podľa § 59 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 a 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s listinou (podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak), alebo ochrany pred nezákonným zásahom správy katastra ako orgánom verejnej správy (za predpokladu, ţe dospeje k záveru, ţe ţalobkyni ide o súdnu ochranu proti nezákonnému zásahu, spočívajúcemu v zápise vecného bremena záznamom, ktorým zápisom bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a ktorým došlo k zásahu do jej vlastníckych práv), o ktorej ochrane konajú a rozhodujú súdy v správnom súdnictve podľa § 250v O.s.p., alebo či sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným, faktickým zásahom ţalovanou, nad ktorej dodrţiavaním povinností a vykonávaním oprávnení podľa § 3 ods. 1 písm.
- c)v spojení s § 65 zákona o energetike vykonáva dozor Štátna energetická inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“) ako orgán štátnej správy v energetike, nie úrad, ktorému súdy nesprávne vec 5 4 Rkc 1/2011 postúpili ako orgánu, do právomoci ktorého patrí vec prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy v energetike (§ 3 ods. 1 písm.
- b)zákona o energetike) upravuje zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Z týchto právnych predpisov nevyplýva právomoc úradu prejednávať a rozhodovať (ne)oprávnenosť prípadných zásahov do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností drţiteľmi povolení, výkonom činností, zakotvených v § 10 zákona o energetike v súlade, resp. v rozpore s jeho ustanoveniami, resp. iných činností, k výkonu ktorých zákon o energetike drţiteľov povolení neoprávňuje. Pokiaľ súdy vychádzali z názoru, ţe tým, ţe úrad rozhoduje v sporoch o povinnosti zabezpečiť prístup do sústavy, siete, zásobníka a k akumulácii plynu a rozhoduje v sporoch pri poskytovaní podporných sluţieb a systémových sluţieb (§ 5 ods. 1 písm.
- k)zákona o regulácii v sieťových odvetviach), tak do jeho právomoci patrí prejednávať a rozhodovať aj prípadné zásahy do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností podľa § 10 zákona o energetike, nerozhodli správne. Predmetom preskúmavaného konania, ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, totiţ nie je spor o prístup do sústavy, siete, zásobníka a k akumulácii plynu, ani spor pri poskytovaní podporných sluţieb a systémových sluţieb. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania a postúpení veci (po právoplatnosti uznesenia) Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a uznesenie odvolacieho súdu takéto uznesenie potvrdzujúce, nemoţno povaţovať za správne, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 a 3 O.s.p. uznesenia oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. decembra 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 6 4 Rkc 1/2011