3 vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom za primerané povaţoval zvýšenie odškodnenia vo výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia u obidvoch ţalobcov. Prihliadol na to, ţe poškodenie zdravia následkom dopravnej nehody výrazne obmedzilo obidvoch ţalobcov pri ich uplatnení v osobnom, spoločenskom, rodinnom, kultúrnom ţivote a v moţnosti ich sebavzdelávania.
znaleckej organizácie vyţadoval zdravotný stav obidvoch ţalobcov psychiatrickú liečbu, neskôr psychologickú starostlivosť. Súd neprihliadol na skutočnosť, ţe sa ţalobcovia v čase ich maloletosti nepodrobili pravidelnej psychiatrickej liečbe, a nepovaţoval to za dôvod, pre ktorý by im nemalo byť priznané mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia. V časti týkajúcej sa náhrady bolestného dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania u obidvoch ţalobcov k záveru, ţe u nich nešlo o také vytrpenie bolesti spôsobené poškodením na zdraví, liečbou a odstraňovaním jeho následkov, ktoré by boli spojené s extrémnymi útrapami alebo dlhodobými ťaţkosťami. Zranenia ţalobcov sa hojili bez zaznamenaných komplikácií a u ţalobkyne 2/ sa nevyskytli komplikácie po operačnom zákroku. Nejedná sa preto u nich o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval mimoriadne zvýšenie odškodnenia
3 vyhl. č. 32/1965 Zb., preto ţalobu v tejto časti zamietol v celom rozsahu. Na odvolanie ţalovanej, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. decembra 2010 sp. zn. 6 Co 88/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa ţalobcu 1/ do sumy 12 945,63 eur a ţalobkyne 2/ do sumy 11 451,91 eur potvrdil a v ţalobcami napadnutej zamietajúcej časti v sume 116 581,35 eur týkajúcej sa ţalobcu 1/ a v sume 57 259,50 eur týkajúcej sa ţalobkyne 2/ zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ ešte sumu 38 836,90 eur a ţalobkyni 2/ ešte sumu 11 451,90 eur a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe po doplnení dokazovania dospel k záveru, ţe 3 4 Cdo 52/2011 v ţalovanou napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa u ţalobcu 1/ sumy 12 945,63 eur a u ţalobkyne 2/ sumy 11 451,91 eur, povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Odvolanie ţalobcov povaţoval za čiastočne dôvodné, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k názoru, ţe u ţalobcu 1/ je potrebné popri váţnych psychických a osobnostných poruchách prihliadnuť i na skutočnosť, ţe u neho došlo k organickému poškodeniu mozgových štruktúr v dôsledku preţitej traumy a pretrvávajúcich psychických symptómov. Vzhľadom k tomu povaţoval mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia v rozsahu 15-násobku základného bodového ohodnotenia za nedostatočné.
názoru odvolacieho súdu rozsahu a váţnosti poškodenia psychického zdravia ţalobcu 1/ zodpovedá 30-násobné zvýšenie, preto titulom zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia uloţil ţalovanej zaplatiť mu ešte 38 836,90 eur, takţe mu celkom patrí suma 77 673,76 eur a vo zvyšnej napadnutej časti (do sumy 77 744,45 eur), rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vo vzťahu k ţalobkyni 2/ uviedol, ţe je u nej potrebné popri váţnych psychických a osobnostných poruchách prihliadať na váţnu zmenu osobnostného vývinu v negatívnom smere, v dôsledku čoho má problém viesť plnohodnotný ţivot, zotrvať alebo zaradiť sa do vzdelávacieho procesu a
získaného vzdelania sa následne zaradiť do pracovného procesu. Mimoriadne zvýšenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia u nej v rozsahu 15-násobku bodového ohodnotenia preto povaţoval za nedostatočné. Rozsahu a váţnosti poškodenia jej psychického zdravia
názoru odvolacieho súdu zodpovedá 20-násobné zvýšenie, preto titulom zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia uloţil ţalovanej zaplatiť jej ešte 11 451,90 eur, takţe jej patrí celkom suma 45 807,61 eur a vo zvyšnej napadnutej časti (do sumy 66 292,55 eur), rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Za správne povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa zamietnutia príslušenstva, pretoţe povinnosť na náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia a bolesť vzniká aţ na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená aj doba plnenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zdôraznil aj tú skutočnosť, ţe na základe odvolania ţalobcov, predmetom prieskumu odvolacieho konania bol len zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa náhrady sťaţenia spoločenského uplatnenia u ţalobcu 1/ vo výške 116 581,35 eur a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur a to v súlade s upresnením odvolacieho petitu zástupcom ţalobcov na odvolacom pojednávaní. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Uviedli, ţe dovolanie smeruje voči výroku rozsudku, ktorým krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého 4 4 Cdo 52/2011 stupňa v časti, ktorá vo vzťahu k ţalobcovi 1/ prevyšuje sumu 38 836,90 eur, vo vzťahu k ţalobkyni 2/ prevyšuje sumu 11 451,90 eur a voči výroku, ktorým odvolací súd vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď
ich názoru rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedli, ţe súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o výške odškodnenia vychádzali z tých istých skutkových okolností, k rovnakým záverom dospeli tak z hľadiska predpokladov vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, ţe odškodnenie bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia oboch ţalobcov, ktoré by vyplývalo z § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. nie je v ich prípade postačujúce. Oba súdy zhodne dospeli k záveru, ţe pri odškodňovaní ţalobcov treba aplikovať § 7 ods. 3 tejto vyhlášky. Oba súdy však napriek zhode ohľadne skutkového stavu odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia pokiaľ ide o sťaţenie spoločenského uplatnenia. V odôvodnení dovolania podrobne zopakovali skutkový stav prejednávanej veci a právny rozbor uvádzaný v priebehu konania pred súdmi niţších stupňov, postup a rozhodnutie tak okresného ako aj krajského súdu, poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa danej problematiky s citáciou odôvodnení jednotlivých rozhodnutí, z čoho vyvodili vadu konania spočívajúcu v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., zakladajúcu dôvodnosť dovolania. Prípustnosť dovolania odôvodnili poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p., pričom odňatie moţnosti konať pred súdom malo spočívať v tom, ţe predmetom odvolacieho konania bolo len konanie o zamietajúcej časti vo výške 116 581,35 eur u ţalobcu 1/ a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur, keď odvolací súd sa nezaoberal uplatneným nárokom v odvolaní v jeho špecifikácii, kde konkretizovali rozsah odvolania. Uviedli, ţe odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa smerovalo proti všetkým jeho výrokom, na pojednávaní pred odvolacím súdom právny zástupca špecifikoval predmet odvolania tak, ţe smeruje do sumy 116 581,35 eur u ţalobcu 1/ a do sumy 57 259,50 eur u ţalobkyne 2/ a následne zaslali špecifikáciu s presným vyčíslením bodového ohodnotenia a finančného vyjadrenia. Namietli tieţ, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnený, pretoţe odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s nimi uvádzanými argumentmi, čím im taktieţ bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Navrhli preto rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku u ţalobcu 1/ nad sumu 38 836,90 eur, u ţalobkyne 2/ nad sumu 11 451,90 eur a v potvrdzujúcom výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 5 4 Cdo 52/2011 Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov navrhla dovolanie zamietnuť. Uviedla, ţe odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s tým, prečo zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a tieţ s tým, prečo ţalobcom nepriznal poţadované 100-násobné zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia. Poukázala tieţ na to, ţe zástupca ţalobcov na pojednávaní 15. júna 2010 celkom presne uviedol rozsah svojho odvolania a následne predloţená špecifikácia zjavne prekročila jeho rozsah, preto sa odvolací súd nemohol zaoberať odvolaním v rozsahu uvedenom v špecifikácii. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p. Ţalobcovia rozsah dovolania vymedzili tak, ţe dovolanie smeruje proti výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcovi 1/ v časti, ktorá prevyšuje sumu 38 836,90 eur, vo vzťahu k ţalobkyni 2/ v časti, ktorá prevyšuje sumu 11 451,90 eur a voči potvrdzujúcemu výroku, ktorým odvolací súd vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z uvedeného vyplýva, ţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu len do časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený (pretoţe odvolaniu ţalobcov celému smerujúcemu len do konkrétne vymedzenej zamietajúcej časti odvolací súd čiastočne vyhovel a vo zvyšku napadnutý – zamietajúci – výrok potvrdil), pričom odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. 6 4 Cdo 52/2011 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli, ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
f/ O.s.p., dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Dovolatelia namietajú, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe predmetom odvolacieho konania bolo len konanie o zamietajúcej časti týkajúcej sa sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 116 581,35 eur u ţalobcu 1/ 7 4 Cdo 52/2011 a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur a odvolací súd sa nezaoberal celým nárokom uplatneným v následnej špecifikácii. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca 1/ sa ţalobou domáhal zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 12 069,67 eur a za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 258 912,57 eur. Ţalobkyňa 2/ poţadovala náhradu za bolesť vo výške 34 056,96 eur a za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 358 494,32 eur. Súd prvého stupňa rozsudkom z
1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákonom vyţadovanou náleţitosťou odvolania je jednoznačné uvedenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda. V prípade, ţe rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné presne vymedziť aj to, ktorý výrok, resp. ktoré výroky sa odvolaním napádajú. Má to význam pre suspenzívny účinok odvolania, ktorý sa viaţe len na napadnutý výrok, s výnimkou prípadov predvídaných v ustanovení § 206 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môţe odvolateľ rozšíriť. Túto moţnosť však má len do uplynutia odvolacej lehoty.
1 vety prvej O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
2 O.s.p., lehoty určené
týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty 9 4 Cdo 52/2011 pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň.
3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený ţalobcom (ich právnemu zástupcovi) do vlastných rúk
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní
ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). K námietke dovolateľov, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne, ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti
O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne 12 4 Cdo 52/2011 posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.