← Slovensko

o vydanie veci

Najvyšší súd 4 Cdo 226/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. H., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Z. S., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 2/ SR – Múzeu Slovenského národného povstania so sídlom v Banskej Bystrici, Kapitulská č. 23, 3/ A., a.s. so sídlom v B., 4/ L. P., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. F. V., advokátom so sídlom v B., 5/ M. H., bývajúcej v B., 6/ G. J., bývajúcej vo S., 7/ M. B., bývajúcemu v B., 8/ L. B., bývajúcej v B., ţalovaní 5/ aţ 8/ zastúpení JUDr. D. V., advokátkou so sídlom v B., 9/ Ing. E. F., bývajúcej v L. a v právnej veci ţalobcov 1/ L. P., bývajúcej v S., 2/ K. B., bývajúcej v B., 3/ G. J., bývajúcej vo S., 4/ M. B., bývajúceho v B., 5/ L. B., bývajúcej v B., 6/ Ing. E. F., bývajúcej v L., proti ţalovaným 1/ B. s.r.o., so sídlom v B., 2/ SR - Múzeu Slovenského národného povstania so sídlom v Banskej Bystrici, Kapitulská č. 23, o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17 C 72/1992, v konaní o dovolaní ţalobcu K. H. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. februára 2010, sp. zn. 16 Co 4/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. februára 2010, sp. zn. 16 Co 4/2008 v prvom výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu K. H. zamietol, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. 2 4 Cdo 226/2010 Dovolanie ţalobcu K. H. smerujúce proti štvrtému výroku o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica
  3. marca 1992 sa ţalobca K. H. (ďalej len „ţalobca“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 72/1992, po úprave petitu a pripustení jeho rozšírenia uznesením z
  4. októbra 2007 č.k. 17C 72/1992-318, domáhal I./ proti B. s.r.o. so sídlom v X (pôvodne ţalovanému 1/) a ţalovanej 2/ vydania spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ½ k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X , vedenej Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica na LV č. X. ako parcela č. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere x m2 (ďalej len „spoluvlastnícky podiel k parcele X.“), II./ proti ţalovanej 3/ vydania spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ½ k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území X , vedenej Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica na LV č. X. ako parcela č. X., zastavaná plocha a nádvorie o výmere x m2 a na ňom stojacej budovy, súp. č. X. (ďalej len „spoluvlastnícky podiel k parcele X. s budovou“) a III./ určenia, ţe dohoda o vydaní veci, uzavretá medzi ţalovanou 3/ a ţalovanými 4/ aţ 9/, ktorej predmetom bolo vydanie spoluvlastníckeho podielu k parcele X. s budovou, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech ţalovaných 4/ aţ 9/
  5. októbra 2001 pod č. V. (ďalej len „dohoda o vydaní veci“), je neplatná, keď ešte podaním z
  6. apríla 2003 vzal ţalobu proti pôvodne ţalovanému 1/ späť a navrhol konanie voči nemu zastaviť. Okresný súd konanie proti tomuto účastníkovi zastavil podľa § 96 O.s.p. uznesením z
  7. augusta 2007 č.k. 17C 72/1992-
  8. Ţalobca ţalobu v časti, v ktorej sa domáhal vydania spoluvlastníckych podielov s budovou odôvodnil tým, ţe hoci si ako oprávnená osoba na vydanie nehnuteľnosti podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách (ďalej len „zákon č. 87/1991 Zb.“) svoj nárok proti ţalovaným 2/ a 3/ ako povinným osobám uplatnil podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb. v zákonnej lehote, ţalované 2/ a 3/ si svoju povinnosť podľa § 5 uvedeného zákona nesplnili. Určenia neplatnosti dohody o vydaní veci sa domáhal z dôvodu, ţe ţalovaná 3/ túto dohodu uzavrela s neoprávnenými osobami. Podľa jeho názoru kúpna zmluva z
  9. februára 1948, na základe ktorej mali právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/ nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k parcele X. a 3 4 Cdo 226/2010 spoluvlastnícky podiel k parcele X. s budovou (ďalej len „kúpna zmluva“) bola absolútne neplatnou pre nedostatok jeho veku ako predávajúceho v čase jej uzatvorenia, z ktorého dôvodu právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/ nemohli nadobudnúť ani spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou do svojho vlastníctva, preto nie sú oprávnenými osobami v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa ţalobcovia 1/ aţ 6/ (ďalej len „ţalobcovia“), resp. právni predchodcovia ţalobcov, v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 79/1992, domáhali proti A., a.s. ako povinnej osobe, vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. s budovou, ktorý mali nadobudnúť ich právni predchodcovia titulom kúpnej zmluvy z
  10. februára 1948 od ţalobcu. Okresný súd toto konanie uznesením zastavil na základe späťvzatia ţaloby z dôvodu uzavretia dohody o vydaní veci (por. č.l. 157 spisu sp. zn. 17 C 72/1992). Ţalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica
  11. marca 1992 sa ţalobcovia, resp. právni predchodcovia ţalobcov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 83/1992 domáhali proti ţalovanému 1/, alternatívne ţalovanej 2/ ako povinným osobám, vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X., ktorý podiel mali nadobudnúť ich právni predchodcovia titulom kúpnej zmluvy z
  12. februára 1948 od ţalobcu. Ţalobu odôvodnili tým, ţe hoci si ako oprávnené osoby na vydanie nehnuteľnosti podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb. svoj nárok voči ţalovanému 1/ ako povinnej osobe uplatnili riadne podľa § 6 ods. 1 písm. k/ v zákonnej lehote, ţalovaný 1/ si svoju povinnosť podľa § 5 uvedeného zákona nesplnil. Okresný súd Banská Bystrica na pojednávaní konanom
  13. septembra 1995 vo veci sp. zn. 17 C 72/1992 uznesením podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie, konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 83/1992 s konaním vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 72/1992 (por. zápisnicu o pojednávaní na č.l. 42). Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo
  14. októbra 2007 č. k 17 C 72/1992-336 I./ uloţil ţalovanej 3/ povinnosť vydať ţalobcovi spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou, II./ určil, ţe dohoda o vydaní veci uzatvorená medzi ţalovanou 3/ a ţalovanými 4/ aţ 9/ je neplatná, III./ zamietol ţalobu ţalobcu proti ţalovanej 2/ v časti vydania spoluvlastníckeho 4 4 Cdo 226/2010 podielu k parcele č. X. a IV./ zamietol ţalobu ţalobcov proti ţalovaným 1/ a 2/, ktorou sa domáhali vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X.. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie v prvom výroku, ktorým ţalobe ţalobcu vyhovel, odôvodnil tým, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe podľa zákona č. 87/1991 Zb. bol ţalobca oprávnenou osobou (§ 3 ods. 1), výzvu ţalovanej 3/ ako povinnej osobe (§ 4) adresoval v zákonnej lehote (§ 5), bol daný reštitučný dôvod (§ 6 ods. 1 písm. k/) a nešlo o prípad, kedy sa nehnuteľnosť nevydáva (§ 8). Vyhovujúce rozhodnutie v druhom výroku odôvodnil tým, ţe je potrebné, aby osoba, ktorej má byť uloţená povinnosť vydať vec (v prejednávanej veci ţalovaná 3/, ktorá bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. drţiteľom parcely č. X.), bola v čase realizácie súdneho rozhodnutia povaţovaná za vlastníka, a teda osobou povinnou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. na vydanie veci, z ktorého dôvodu bol daný naliehavý právny záujem ţalobcu na určení neplatnosti dohody o vydaní veci podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Neplatnosť dohody o vydaní veci, uzavretej podľa § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. videl v § 39 Občianskeho zákonníka, pretoţe na jej základe bola povinnou osobou vydaná vec osobám, ktoré nespĺňali znaky oprávnenej osoby podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb., keďţe do svojho vlastníctva nenadobudli spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, keď jej platnosť bola sporná uţ v čase uzavretia dohody o vydaní veci, o čom účastníci tejto dohody vedeli. Dohodu o vydaní veci povaţoval za neplatnú aj z dôvodu obchádzania účelu zákona a rozporu s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu prvého stupňa ţalovaná 3/ ako povinná osoba nenakladala s vecami v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., podľa ktorého sú právne úkony uzavreté v rozpore s týmto ustanovením zo zákona neplatnými. Okresný súd zároveň uviedol, ţe na preskúmavaný prípad sa nevzťahoval § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., ktorý rieši len situácie, kedy povinná osoba vydala celú vec oprávnenej osobe bez toho, aby uspokojila nároky iných oprávnených osôb (spoluvlastníkov), v ktorom prípade sa opomenuté oprávnené osoby (spoluvlastníci) môţu podľa tohto ustanovenia domáhať vydania veci priamo voči osobe, ktorej uţ bola vec povinnou osobou vydaná na základe dohody o vydaní veci, a nie voči povinnej osobe, čo však nie je preskúmavaný prípad, v ktorom došlo k vydaniu veci neoprávneným osobám. Zamietnutie ţaloby ţalobcu proti ţalovanej 2/ v treťom výroku okresný súd odôvodnil chýbajúcim reštitučným dôvodom podľa § 6 zákona č. 87/1991 Zb. a zamietnutie ţaloby 5 4 Cdo 226/2010 ţalobcov proti ţalovaným 1/ a 2/ vo štvrtom výroku tým, ţe ţalobcovia nie sú oprávnenými osobami na vydanie veci podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb. z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu proti tretiemu výroku a na odvolanie ţalovanej 5/ a ţalobcov 1/ aţ 5/ proti druhému a štvrtému výroku rozsudku okresného súdu, rozsudkom z
  15. februára 2010, sp. zn. 16 Co 4/2008 rozsudok súdu prvého stupňa I./ v druhom výroku zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody o vydanie veci zamietol, II./ v treťom výroku potvrdil, III./ vo štvrtom výroku v časti, v ktorej okresný súd ţalobu ţalobcov proti ţalovanému 1/ (B., s.r.o.) zamietol potvrdil a IV./ vo štvrtom výroku v časti, v ktorej okresný súd ţalobu ţalobcov proti ţalovanej 2/ (SR – Múzeum Slovenského národného povstania) zamietol zmenil tak, ţe uloţil ţalovanej 2/ povinnosť vydať ţalobcom 1/ aţ 6/ spoluvlastnícky podiel k parcele č. X.. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, proti ktorému účastníci odvolanie nepodali, zostal nedotknutý a nadobudol právoplatnosť. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe kúpna zmluva z
  16. februára 1948 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatku veku ţalobcu v čase jej uzavretia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal však za to, ţe nepoţiadaním ţalobcu o výmaz v 32-ročnej lehote od dátumu vkladu (
  17. februára 1948), sa vlastníkmi sporných nehnuteľností stali právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/, ktorí boli ako vlastníci zapísaní v pozemkovej knihe aj v čase znárodnenia. Na základe uvedeného krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci. Uviedol, ţe ţalovaná 3/ v súlade so zákonom č. 87/1991 Zb. ako povinná osoba uzavrela so ţalovanými 4/ aţ 9/ ako oprávnenými osobami dohodu o vydaní veci. Z rovnakého, vyššie uvedeného dôvodu (nepoţiadanie ţalobcu o výmaz vykonaného zápisu vlastníckeho práva) nepovaţoval krajský súd podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb. za oprávnenú osobu na vydanie spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. ţalobcu. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho treťom výroku potvrdil a zároveň zmenil jeho rozhodnutie vo štvrtom výroku tak, ţe uloţil ţalovanej 2/ povinnosť vydať ţalobcom spoluvlastnícky podiel k parcele č. X.. Na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, ţe bol daný reštitučný dôvod podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb., keďţe došlo k znárodneniu v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi. Napokon, rozhodnutie v potvrdzujúcom výroku, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby ţalobcov proti ţalovanému 1/ ohľadom vydania 6 4 Cdo 226/2010 spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. odôvodnil krajský súd uzavretou hospodárskou zmluvou medzi ţalovaným 1/ a ţalovanou 2/, ktorou došlo k prevodu práva hospodárenia pozemku, z ktorého dôvodu povinnou osobou nie je ţalovaný 1/, ale ţalovaná 2/, hoci v čase doručovania výzvy ţalovanému 1/ nebola táto zmena zaznamenaná v evidencii nehnuteľností, čo však nemôţe byť na ujmu ţalobcov. Proti prvému a štvrtému výroku rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca podľa § 238 O.s.p. s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v prvom výroku zmeniť a ţalobe v tejto časti vyhovieť a vo štvrtom výroku zmeniť a ţalobu ţalobcov zamietnuť. Poukázal na nesprávne právne posúdenie otázky určenia, kto bol vlastníkom sporných nehnuteľností v čase znárodnenia a otázky oprávnenej osoby podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb. Podľa jeho názoru je on oprávnenou osobou na vydanie veci, nakoľko kupujúci nenadobudli vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy z
  18. februára 1948 z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, preto ţalovaní 4/ aţ 9/ nemôţu byť oprávnenými osobami podľa zákona č. 87/1991 Zb. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom nepodania ţaloby o výmaz v 32-ročnej lehote, ktorú moţnosť ani nemohol vyuţiť, keďţe došlo k zmene politických pomerov a vlastníkom sporných nehnuteľností sa stal Československý štát, pričom ţaloba o výmaz mohla smerovať len voči tej osobe, ktorej zápis sa navrhuje vymazať, teda v preskúmavanej veci proti kupujúcim z kúpnej zmluvy, ktorí však uţ vlastníkmi neboli a išlo tak o právnu i faktickú nemoţnosť podať takú ţalobu. Uviedol, ţe k znárodneniu došlo k
  19. januáru 1948 na základe Dekrétu prezidenta republiky v spojení s vyhláškou ministerky výţivy a Výmerom povereníctva potravinárskeho priemyslu z roku 1951 bol určený len rozsah znárodnenia, teda čo konkrétne malo patriť do majetkovej podstaty znárodňovaného podniku, pričom k tomuto dátumu boli nehnuteľnosti znárodnené jemu, z ktorého dôvodu uţ ani nemohol platne kúpnou zmluvou vo februári 1948 previesť vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe sa nevyjadril k časovému momentu znárodnenia, hoci je potrebné rozlišovať deň znárodnenia, ktorý explicitne vyplýva zo zákona, t.j.
  20. január 1948 a deň vzniku majetkovej krivdy podľa zákona č. 87/1991 Zb., ktorý definovaný nie je. Uviedol, ţe ţaloba o výmaz ani nebola potrebná z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorú neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. K zamietnutiu ţaloby o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci uviedol, ţe určenia neplatnosti tejto dohody sa domáhal s ohľadom 7 4 Cdo 226/2010 na skutočnosť, ţe ţalovaná 3/ uţ v katastri nehnuteľnosti nebola evidovaná ako vlastníčka, keďţe spoluvlastnícky podiel previedla dohodou o vydaní veci na ţalovaných 4/ aţ 9/. Poukázal na správne rozhodnutie prvostupňového súdu v tejto časti, na ním uvádzané dôvody neplatnosti dohody o vydaní veci počas konania a na zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keď právoplatné rozhodnutie prvostupňového súdu v prvom výroku o uloţení povinnosti ţalovanej 3/ vydať mu spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou odporuje rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým jeho ţalobu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci zamietol. Ţalovaní 4/ aţ 8/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu poukázali na vecne správne rozhodnutie krajského súdu. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaní 2/, 3/ a 9/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je čiastočne dôvodné a čiastočne neprípustné. Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero výrokov. Dovolateľ v dovolaní vymedzil rozsah dovolania tak, ţe dovolanie smeruje proti prvému a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia. K dovolaniu žalobcu proti prvému výroku rozsudku krajského súdu : Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
  21. 8 4 Cdo 226/2010 Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O takýto rozsudok v danom prípade ide. Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov len v prípadoch uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ v dovolaní nenamietal ako dovolací dôvod vadu konania podľa § 237 O.s.p. a existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť, zaoberal i tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Existencia ani takejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. 9 4 Cdo 226/2010 Dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť dovolania ţalobcu smerujúceho proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho druhom výroku tak, ţe ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci zamietol. Predmetom tejto preskúmavanej časti konania bolo ţalobcom uplatnené určenie neplatnosti dohody, ktorou ţalovaná 3/ vydala spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou podľa zákona č. 87/1991 Zb. ţalovaným 4/ aţ 9/. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o vydaní veci videl ţalobca v skutočnosti, ţe ţalovaná 3/ uţ nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastník predmetných nehnuteľností, hoci podľa § 4 zákona č. 87/1991 Zb. je povinnou osobou na vydanie veci. Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie otázky oprávnenej osoby podľa zákona č. 87/1991 Zb. v spojení s nesprávnym právnym posúdením otázky, kto bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. s budovou v čase znárodnenia. Okresný i krajský súd dospeli k rovnakému právnemu záveru ohľadom určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z
  22. februára
  23. Zhodne uzavreli, ţe kúpna zmluva (vrátane vkladového povolenia) bola z dôvodu nedostatku veku ţalobcu v čase jej uzavretia absolútne neplatným právnym úkonom. Rozdielne však posúdili otázku, kto bol vlastníkom veci v čase znárodnenia a následne, kto bol osobou oprávnenou podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb. na jej 10 4 Cdo 226/2010 vydanie. Okresný súd dospel k záveru, ţe z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy bol v čase znárodnenia vlastníkom ţalobca, ktorý bol aj osobou oprávnenou v zmysle § 3 zákona č. 87/1991 Zb., a preto keď ţalovaná 3/ uzavrela dohodu o vydaní veci so ţalovanými 4/ aţ 9/, uzavrela ju s neoprávnenými osobami. Naproti tomu krajský súd mal za to, ţe ţalovaní 4/ aţ 9/ boli osoby oprávnené na uzavretie dohody o vydaní veci. Podľa jeho názoru, tým, ţe ţalobca nepodal v 32-ročnej lehote od dátumu vkladu vlastníckeho práva na základe neplatnej kúpnej zmluvy ţalobu o výmaz zrušenia vykonaného zápisu vlastníckeho práva, sa vlastníkmi stali právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/, ktorí boli ako vlastníci zapísaní v pozemkovej knihe aj v čase znárodnenia a boli preto osobami oprávnenými podľa § 3 zákona č. 87/1991 Zb., s ktorými správne ţalovaná 3/ uzavrela dohodu o vydaní veci. Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu v prvom výroku nemoţno povaţovať za vecne správny. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  24. augusta 2011 sp. zn. I.ÚS 244/2011-50 Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe účelom reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodujúcom období, pričom výklad a aplikácia reštitučného zákona musí v prvom rade napĺňať jeho účel, a preto je neprípustné, aby v otázke ustálenia oprávnenej osoby boli zaloţené na bezpráví, spočívajúcom vo formalistickom akceptovaní deklaratórneho zápisu v pozemkovej knihe, nezodpovedajúceho skutočnému stavu vlastníctva majetku v čase jeho znárodnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky nespochybňuje správnosť záverov krajského súdu, ţe podľa uhorského obyčajového práva v spojení so zákonom č. 141/1950 Zb. spôsobom dosiahnutia nápravy nesprávnej evidencie vlastníctva k nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe bolo podanie ţaloby skutočným vlastníkom o tzv. „výmaz“ nesprávne evidovaných vlastníkov a zákonná moţnosť podania takejto ţaloby uplynula v súlade s § 566 zákona č. 141/1950 Zb.
  25. januára
  26. Vzhľadom na účel reštitučného zákona ako špecifickej právnej úpravy sledujúcej nápravu krívd vzniknutých v totalitnom období, ktoré sú charakteristické porušovaním základných ľudských práv postihnutých osôb, nie je namieste, aby posudzovanie oprávnenej osoby v reštitúcii bolo prísne formálne viazané na vyuţitie či nevyuţitie právnych foriem nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe v rozhodnom období. Tento záver podporuje aj argumentácia dovolateľa, s ktorou sa dovolací súd stotoţňuje 11 4 Cdo 226/2010 a v ktorej poukázal na spoločenské pomery po znárodnení a právnu a faktickú nemoţnosť sa domáhať nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe za stavu, keď po znárodnení bol ako vlastník titulom znárodnenia v pozemkovej knihe vedený uţ nie nepravý vlastník, ale štát. Tento záver vyplýva aj z uvedeného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  27. augusta 2011 I. ÚS 244/2011, na ktorý dovolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Na základe uvedeného, keď krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe kúpna zmluva je absolútne neplatnou, ale napriek daným spoločenským pomerom povaţoval skutočnosť, ţe ţalobca sa nedomáhal nápravy nesprávneho zápisu v pozemkovej knihe za dôvod, ţe vlastníkmi veci tak zostali právni predchodcovia ţalovaných 4/ aţ 9/, a teda boli oprávnenými osobami na vydanie veci, z ktorého dôvodu povaţoval dohodu o vydaní veci za platnú, neposúdil vec správne po právnej stránke, čím bol daný dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pre ktorý bolo potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opäť sa zaoberať otázkou platnosti dohody o vydaní veci v súlade s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu v spojení s názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Zároveň bude úlohou odvolacieho súdu vysporiadať sa tieţ s otázkou, čo je predmetom konania, resp. čoho sa ţalobca v konaní domáhal, či vydania celých parciel, alebo len vydania spoluvlastníckeho podielu (viď. č.l. 1, 26, 200, 209, 280, 318 a 321). Zo spisu vyplýva, ţe ţalobca počas konania ţalobný petit upravoval. Súdy však o tejto úprave (čiastočnom späťvzatí) nerozhodli. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu o určenie neplatnosti dohody, pokiaľ mal za to, ţe predmetom konania je len ţalobcov spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou, nakoľko prvým výrokom súdu prvého stupňa bolo uţ jeho ţalobe o vydanie tohto spoluvlastníckeho podielu voči ţalovanej 3/ vyhovené a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Okresný súd zároveň z dôvodu spätného prevodu spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X. s budovou na ţalovanú 3/ druhým výrokom určil, ţe dohoda o vydaní veci je neplatnou, pričom rozhodnutím odvolacieho súdu bola ţaloba v tejto časti zamietnutá, čím nastala procesná situácia, ţe jedným výrokom bolo rozhodnuté, ţe oprávnenou osobou na vydanie veci je ţalobca a ţalovaná 3/ má 12 4 Cdo 226/2010 vydať spoluvlastnícky podiel k parcele č. X. s budovou ţalobcovi a druhým výrokom, ţe oprávnenými osobami sú ţalovaní 4/ aţ 9/ a dohoda o vydaní veci nie je neplatná a ţalovaná 3/ správne vec vydala ţalovaným 4/ aţ 9/. K dovolaniu žalobcu proti štvrtému výroku rozsudku krajského súdu : Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p., účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Aby dovolanie malo právne účinky, t.j., aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, s ktorými ráta Občiansky súdny poriadok, musí vyhovovať poţiadavkám, ktoré tento predpis stanovuje. V ustanovení § 240 ods. 1 prvej vete O.s.p. je určená tieţ subjektívna podmienka prípustnosti dovolania tým, ţe subjektom legitimovaným na podanie dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu. Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V prejednávanej veci - časti konania týkajúcej sa ţaloby ţalobcov proti ţalovaným 1/ a 2/ - o vydanie spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X., ktorú vec súd prvého stupňa (okrem iných) spojil na spoločné konanie s rovnakou vecou dovolateľa (a to napriek tomu, ţe pre takéto spojenie neboli dané predpoklady), dovolateľ nie je ţalobcom ani ţalovaným, t.j. nie účastníkom konania v tejto časti. Zo súdneho spisu síce vyplýva, ţe dovolateľ sa v tomto konaní (uţ pred jeho spojením) taktieţ domáhal vydania spoluvlastníckeho podielu k parcele č. X., avšak o jeho ţalobe smerujúcej proti ţalovanému 2/ (SR - Múzeu Slovenského národného povstania) bolo právoplatne rozhodnuté druhým výrokom odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol. Proti tomuto výroku 13 4 Cdo 226/2010 odvolacieho súdu dovolateľ nepodal dovolanie, pretoţe nie je podľa § 238 ods. 1 O.s.p. procesne prípustné, nakoľko ide o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. V dovolaní však poukázal na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu aj v jeho druhom výroku s tým, ţe proti tomuto výroku nepodáva dovolanie, nakoľko nie je procesne prípustné, ale podáva podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktorý však krajská prokuratúra Banská Bystrica odloţila po „zistení“ (nesprávnom - pozn. dovolacieho súdu), ţe dovolanie smeruje proti celému rozhodnutiu odvolacieho súdu, t.j. vrátane jeho druhého výroku. Dovolací súd tak nemá moţnosť preskúmať správnosť rozsudku odvolacieho súdu v jeho druhom výroku. Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Ustanovenie § 218 ods. 1 O.s.p. platí pre konanie na dovolacom súde obdobne (§ 243b ods. 5 O.s.p.). So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolateľ nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania proti štvrtému výroku odvolacieho súdu (pričom druhý výrok odvolacieho súdu, týkajúci sa dovolateľa nie je moţné podriadiť dovolaciemu prieskumu), nakoľko ho podal proti výroku odvolacieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej nebol účastníkom konania. Z vyššie uvedeného dôvodu preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe i keď je dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 O.s.p.), dovolateľ nie je subjektívne oprávnený napadnúť ho dovolaním, a preto jeho dovolanie v tejto časti podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených rozsudok odvolacieho súdu v prvom výroku zrušil a vec vrátil tomuto súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a dovolanie ţalobcu proti štvrtému výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako procesne neprípustné. 14 4 Cdo 226/2010 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  28. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. decembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 15 4 Cdo 226/2010

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.