o určenie neoprávneného účtovania

Najvyšší súd 4 Cdo 118/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. T., bývajúceho v S., proti ţalovanému S., spol. s r.o., so sídlom v S., zastúpenému Mgr. M. Ř., advokátom v S., o určenie neoprávneného účtovania, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 1 C 45/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

1. marca 2011, sp. zn. 10 Co 224/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Skalica (po tom, čo uznesením z
2. decembra 2009 č.k. 1 C 45/2009-79, ktoré nadobudlo právoplatnosť
3. januára 2010, odmietol podanie ţalobcu zo
4. marca 2009 v časti, ktorou sa domáhal vrátenia preplatku na základe opravy vyúčtovania nákladov spojených s uţívaním bytu) rozsudkom z
5. mája 2010 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa (naposledy upraveným návrhom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
6. apríla 2009) domáhal 1/ určenia, ţe ţalovaný desať rokov neoprávnene účtuje náklady na vykurovanie za 78 m2 do ktorých patria spoločné priestory, práčovňa, sušiareň, ţehliareň a má správne účtovať za 39 m2 výmeru bytu a len vestibul, 2/ určenia, ţe mu ţalovaný neoprávnene účtuje za odber teplej vody základnú zloţku vo výške 10% priemernej spotreby v dome a 3/ určenia, ţe ţalovaný neoprávnene fakturoval fakturované čiastky za všetky faktúry, ktoré sú uvedené v podaní z
7. marca
8. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade ide o určovaciu ţalobu, v ktorej procesným predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa ţalobou vecne. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ 2 4 Cdo 118/2011 O.s.p. preto ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom z
9. marca 2011 sp. zn. 10 Co 224/2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti týkajúcej sa trov konania napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške 248,93 Eur k rukám advokáta a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa na ktoré v podrobnostiach odkázal. Uviedol, ţe súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými ţalobcom, ktorý v odvolacom konaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť. V časti týkajúcej sa trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého zmenil s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, ţe ţalovaný náhradu trov konania vyčíslil v lehote stanovenej súdom. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol zrušiť oba rozsudky súdov niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, ţe v predmetnej veci sa nejednalo o určovaciu ţalobu ale o ţalobu na plnenie a odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a súd nevykonal dokazovanie ním navrhnutým spôsobom a to aj ustanovením znalca. Ďalej zopakoval všetky skutočnosti uvádzané v svojich predchádzajúcich podaniach pred súdmi oboch stupňov. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd jeho dovolanie odmietol z dôvodu, ţe nie sú splnené zákonné podmienky na podanie dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. 3 4 Cdo 118/2011 Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
10. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosť byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. 4 4 Cdo 118/2011 Ţalobca v dovolaní tvrdil (vychádzajúc z obsahu podania – § 41 ods. 2 O.s.p.), ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd konal bez vytýčenia pojednávania a súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ním navrhnutými dôkazmi. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od
11. októbra 2008 odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (rozhodnutie o tejto otázke však patrí v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkovi konania), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe odvolanie v predmetnej veci bolo podané
12. mája 2011, t.j. za účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., a nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania a sám bol oprávnený posúdiť, či doplní dokazovanie alebo nie. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy nevykonali dokazovanie v rozsahu akom navrhol (najmä znaleckým dokazovaním), dovolací súd poznamenáva, ţe Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 druhú vetu O.s.p.), nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí z
13. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992 (R č. 37/1993) vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.: „Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom“. V rozhodnutí z
14. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/1998 (R č. 125/1999) uviedol, ţe „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať 5 4 Cdo 118/2011 pred súdom a za znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania nedošlo teda ani k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa dovolací súd môţe zaoberať len v prípade ak je dovolanie procesne prípustné. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybil a svojim postupom ţalobcovi neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalobcu spočívajúce zrejme v nesprávnom právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, nakoľko dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ak by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami nezaoberal. Dovolací súd len poznamenáva, ţe konanie o časti ţaloby týkajúcej sa poţiadavky na plnenie, skončilo odmietnutím podania ţalobcu uznesením súdu prvého stupňa z
15. decembra 2009 č.k. 1 C 45/2009-79, proti ktorému odvolanie podané nebolo, preto
16. januára 2010 nadobudlo právoplatnosť. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 6 4 Cdo 118/2011 O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
18. decembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová