c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného MUDr. R. B. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 17. septembra 2010, sp. zn. PK- 2 Tš/6/2006, bol obvinený MUDr. R. B. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1 Trestného zákona účinného do
1, § 58 ods. 1 písm. a/ a 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
1 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti výkonu lekárskeho povolania v trvaní 9 (deväť) mesiacov a
1, 53 ods. 1 a 54 ods. 3 Tr. zák. aj peňažný trest vo výmere 660,- EUR, pričom pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Rozsudok špecializovaného trestného súdu
1 písm. b/ bod 3 Tr. por. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 24. marca 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 To 18/2010,
por. odvolanie obvineného zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvinenému doručené
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. V dovolaní zrekapituloval doterajší priebeh trestného stíhania, pričom poukázal najmä na tú skutočnosť, že napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ako aj rozsudkom súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2010 boli porušené ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku. V tejto súvislosti opätovne namietal porušenie zásad totožnosti skutku a zákazu reformatio in peius. Rovnako ako v odvolacom konaní zdôraznil, že
1 Tr. por. môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku. Totožnosť skutku nenarúšajú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok. Komparáciou skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutku, pre ktorý bol uznaný za vinného, je zrejmé, že došlo k závažnému porušeniu princípu totožnosti skutku a obžalovacej 3 1 Tdo V 19/2011 zásady. Žalovaný skutok v nezmenenej podobe nenapĺňa formálne znaky trestného činu
1 Tr. zák. S protizákonným rozšírením trestného skutku po rozhodnutí ústavného súdu sa po prvý raz argumentuje až v odvolaní prokurátora zo
por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd zdôrazňuje, že konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory odôvodňujúce existenciu určitého dovolacieho dôvodu musia vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedenému v § 371 Tr. por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania
1 Tr. por. Dovolanie sa
c/ Tr. por. odmietne, ak je zrejmé už v štádiu predbežného preskúmania dovolania, vykonávaného v zmysle § 378 Tr. por., že nie sú splnené, resp. preukázané dôvody dovolania
por. Dovolací súd v každom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu. 4 1 Tdo V 19/2011
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Ide o možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Ide tiež o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností, o možnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch vykonávaných súdom po podaní obžaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny rámec obhajoby a poskytuje aj možnosť faktického naplnenia obhajoby možnosťou reakcie formou vyjadrení k jednotlivým úkonom. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. však musí byť interpretovaný oveľa užšie. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený mal počas celého trestného konania v plnej miere zabezpečené právo na obhajobu, ktoré realizoval osobne alebo prostredníctvom svojho obhajcu. V súvislosti s námietkou obvineného o porušení zákazu reformatio in peius odvolacím súdom v júni 2009, Špecializovaným trestným súdom v apríli 2010, a nakoniec znovu odvolacím súdom v marci 2011 najvyšší súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákaz reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu) je potrebné dôsledne chápať ako garanciu práva podávať opravné prostriedky a v dôsledku toho aj ako garanciu práva na obhajobu. Ide o zásadu, ktorá nedovoľuje zhoršiť postavenie osoby, ktorá buď sama podala opravný prostriedok, alebo v prospech ktorej bol opravný prostriedok podaný inou k tomu oprávnenou osobou, v porovnaní so situáciou založenou pred prvým podaním takéhoto opravného prostriedku. 5 1 Tdo V 19/2011 Vzhľadom na to, že zákaz reformatio in peius sa vzťahuje na celé konanie, ktoré nasleduje po zrušení pôvodného rozsudku na základe odvolania podaného v prospech obvineného, uplatní sa aj v prípade, keď prokurátor podá v tejto fáze konania odvolanie v neprospech obvineného. Zhoršenie jeho postavenia je zakázané nielen v samotnom opravnom konaní, ale aj v konaní nasledujúcom po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie. Dovolací súd (rovnako ako odvolací súd) konštatuje, že zákaz zmeny k horšiemu sa vzťahuje aj na daný prípad, keď bolo proti pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa (z decembra 2006) podané odvolanie len v prospech obvineného (rozhodnutie odvolacieho súdu z apríla 2007), keď následne len obvinený využil možnosť podať dovolanie (rozhodnutie dovolacieho súdu z júna 2008), a keď napokon došlo k zrušeniu dovolacieho, ako aj odvolacieho rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie najvyššiemu súdu v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (z apríla 2009) vydanému na podklade sťažnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, že neskôr bolo podané odvolanie aj zo strany prokurátora v neprospech obvineného (rozhodnutie odvolacieho súdu z apríla 2010). Rozsah zákazu reformatio in peius však závisí od konkrétnej právnej úpravy.
2 Tr. por. ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Zmena k horšiemu môže nastať v skutkových zisteniach, použitej právnej kvalifikácii, druhu a výmere trestu, vo výroku o ochrannom opatrení, ako aj vo výroku o náhrade škody. Takto široko koncipovaný zákaz zmeny k horšiemu platí aj pre odvolacie konanie. Najvyšší súd zdôrazňuje, že postavenie obvineného je potrebné hodnotiť v celom rozsahu rozsudku vrátane jeho následkov a tiež to, že zákaz zmeny k horšiemu sa nevzťahuje na samotné konanie, ale na jeho výsledok, t. j. na rozhodnutie. K tomuto záveru dospel aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. 6 1 Tdo V 19/2011 Doplnením rozhodných skutkových zistení v rozsudku súdu prvého stupňa (v porovnaní s obžalobným návrhom) pri zachovaní totožnosti skutku sa však nezmenil rozsah ani závažnosť trestnej činnosti, zo spáchania ktorej bol obvinený pôvodne uznaný za vinného, nesprísnila sa právna kvalifikácia skutku ani uložený trest. Pôvodným rozsudkom špeciálneho súdu zo 7. decembra 2006, sp. zn. PK- 2 Tš/6/2006 bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1 Tr. zák. účinného do
1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
3 Tr. por. súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. 7 1 Tdo V 19/2011 Napriek tomu, že skutok je základom celého trestného konania, Trestný poriadok tento pojem nedefinuje a neuvádza ani to, čo sa rozumie pod pojmom totožnosť skutku. Vymedzenie týchto pojmov je teda ponechané na teóriu trestného práva a súdnu prax. Podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku. Čo tvorí skutok v konkrétnom prípade a kedy je totožnosť skutku zachovaná, je potrebné skúmať vždy
individuálnych okolností konkrétnej trestnej veci. V posudzovanej kauze je daná úplná zhoda v následku konania. Na základe výsledkov dokazovania bola upravená skutková veta len v tom smere, že sa doplnilo to, čím obvinený zdôvodňoval žiadosť o úplatok. Ako dovolací dôvod obvinený uviedol aj § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. 8 1 Tdo V 19/2011 Skutok (ktorého správnosť a úplnosť je dovolací súd povinný prezumovať), tak ako ho ustálili súdy prvého a druhého stupňa, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
1 Tr. zák. Dovolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotno- právneho ustanovenia, ani porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, tak ako sa toho domáhal obvinený. V posudzovanej veci podmienky dovolania obvineného MUDr. R. B. neboli splnené, preto na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. ho musel dovolací súd odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 26. októbra 2011 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.