Obsah (5)

§ 224§ 243a§ 242§ 243b§ 243d

Najvyšší súd 5 M Cdo 15/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. K.P.N., 2/ J. N.K.P.N., 3/ M. N.K.P.N., zastúpených JUDr. J. F.F., p

rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo

1. februára 2010 sp. zn. 5 Co 20/2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ţilina z
2. októbra 2009 č.k. 17 C 81/2007-187

rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo

1. februára 2010 sp. zn. 5 Co 20/2010 vo výrokoch o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec vracia Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom z
2. októbra 2009 č.k. 17 C 81/2007-187 uloţil ţalovanej povinnosť odstrániť oplotenie pozostávajúce z pletiva, stĺpikov a dvoch brán, nachádzajúce sa na pozemku parcela č. CKN 64-zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2, kat. územie K. P. v miestach tak ako sú zakreslené na kópii geometrického plánu Ing. M. K. v konaní 8 C 488/1989 zo dňa 4.6.1990 overený Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ţilina, nachádzajúceho sa na spojnici bodov B a B‘ a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Návrh ţalobcov 1/ aţ 3/, ktorým sa domáhali, aby ţalovaná bola povinná trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parcela č. CKN 64-zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2 2 5 M Cdo 15/2010 v kat. území K. P. po priestore vyznačenom na geometrickom pláne M. K., overenom dňa 4.6.1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ţilina v prospech ţalobcu 3/ M. N.N., zamietol. Protinávrh ţalovanej, ktorým sa domáhala zrušenia povinnosti vlastníka KNC parcely 64 strpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parcela KNC č. 64 v priestoroch vyznačenom na geometrickom pláne č. 8 C 488/1989 v prospech J. N., ktoré je zapísané na LV ako ťarcha na LV 191 katastrálne územie K. P., zamietol. Ţalovanú zaviazal nahradiť ţalobcom 1/ aţ 3/ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1 187,31 € na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., keď mal za to, ţe pri spojených veciach plne úspešnými účastníkmi boli ţalovaní 1/ aţ 3/, ktorým priznal dôvodne vynaloţené trovy konania, vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Krajský súd v Ţiline rozsudkom zo
3. februára 2010 sp. zn. 5 Co 20/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil ţiadne pochybenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal z § 142 ods. 1, § 151 ods. 1

§ 224ods.

1 O.s.p. s tým, ţe ţiaden z účastníkov nemal úspech, pokiaľ išlo o rozsah odvolania. Na základe podnetu ţalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku prvostupňového i odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov konania. Navrhol rozsudky v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Poukázal na to, ţe rozhodnutie súdu o náhrade trov konania musí byť, vzhľadom na zákonom predpokladané varianty jeho priznania, riadne odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Absencia odôvodnenia výroku o trovách konania má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ustanovenie § 142 O.s.p. za určujúci faktor pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania povaţuje mieru úspechu vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, prečo súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ mali plný úspech vo veci, keď k takémuto záveru nie je moţné dospieť na základe porovnania výsledku konania a návrhom uplatnených nárokov, ako sa súd vysporiadal s čiastočným úspechom ţalovanej v konaní, resp. s jej neúspechom vo vzťahu k uplatnenému protinávrhu. Napriek odvolaniu ţalovanej proti rozsudku súdu 3 5 M Cdo 15/2010 prvého stupňa smerujúcemu i do časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, odvolací súd sa nevysporiadal s absenciou riadneho odôvodnenia výroku o náhrade trov konania a ani jeho vecnou správnosťou. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Uviedli, ţe v konaní nebol úspešný len ţalobca 3/, ktorý si však náhradu trov neuplatnil, a preto súdy správne vychádzali z plného úspechu ţalobcov 1/, 2/ v konaní. Ţalovaná sa vo svojom vyjadrení stotoţnila s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

rozsudkom odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne 4 5 M Cdo 15/2010 v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady zakladajúce zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo. Dovolací súd so zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a tieţ zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p. osobitne skúmal, či účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, ţe konanie v danej veci má byť postihnuté vadou, ktorá mala spočívať v nepreskúmateľnosti dôvodov, na ktorých súdy zaloţili rozhodnutie o náhrade trov konania. Predovšetkým neuviedol, akú mieru úspešnosti vo veci samej dosiahli účastníci konania, či a ako bola zhodnotená účelnosť nimi uplatnených nákladov. K vyššie uvedenej námietke povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť : Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide 5 5 M Cdo 15/2010 o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z

1. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
2. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
3. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
4. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
5. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Právo účastníka súdneho konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom ustálení veci podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom 6 5 M Cdo 15/2010 ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, ţe účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaloţených trov konania; táto je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaloţených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností tej-ktorej veci. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Účastníkovi, ktorý mal vo veci prevaţný úspech, súd prizná pomernú časť nákladov konania, t.j. pomerné trovy konania, proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevaţný neúspech (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Ak je úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký (resp. takmer rovnaký), súd rozhodne, ţe ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). V prípade ak má byť náhrada trov konania rozdelená (§ 142 ods. 2 O.s.p.), je potrebné určiť pomer úspechu oboch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odpočítať jeho neúspech (t.j. určiť mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť nákladov, ktoré vynaloţil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V predmetnej veci prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe priznal, podľa jeho názoru, plne úspešným ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu trov konania. Tento jeho záver, ktorý dostatočne neodôvodnil, je naviac v rozpore, ako správne uviedol mimoriadny dovolateľ, so znením výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako i jeho odôvodnením, keď návrh ţalobcov (tak znie výrok, a nie návrh ţalobcu 3/, na čo poukazovali ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu), ktorým sa domáhali, aby ţalovaná bola povinná trpieť právo prechodu peši, vozom a motorovým vozidlom po pozemku parcela č. CKN 64-zastavané plochy a nádvoria o výmere 768 m2 v kat. území K. P. po priestore vyznačenom na geometrickom pláne M. K., overenom dňa 4.6.1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, stredisko geodézie Ţilina, zamietol. 7 5 M Cdo 15/2010 Z uvedeného je zrejmá čiastočná miera procesného úspechu i ţalovanej vo vzťahu k náhrade trov konania, na ktorý však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol a tento svoj záver ani neodôvodnil. Výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania je nielen ţe nepreskúmateľný, ale i protirečivý. Odvolací súd, ktorý sa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nezaoberal odvolaním napadnutým výrokom o trovách prvostupňového konania, uviedol vo výroku svojho rozsudku, ţe : „Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva“, ktorý výrok odôvodnil iba tým, ţe : „Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1

ust. § 224, ods. 1 O.s.p. s tým, ţe ţiaden z účastníkov nemal úspech, pokiaľ ide o rozsah odvolania“. Ustanovenie § 142 ods. 1

§ 224ods.

1 O.s.p. je však koncipované ako nárok na plnú náhradu trov konania, priznanú tomu z účastníkov, ktorý mal plný úspech vo veci, nie opačne. Pokiaľ chcel vyjadriť odvolací súd pomer (ne)úspechu v odvolacom konaní, výrok rozsudku o trovách konania mal znieť „ţiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo“ (súladne s § 142 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania musí vţdy odôvodniť, a to i v prípade, ak pri odôvodnení rozhodnutia vo veci postupuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie napadnutých rozsudkov prvostupňového i odvolacieho súdu vo výrokoch o náhrade trov konania, nezodpovedá v plnom rozsahu poţiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Za dôvodnú preto moţno v tejto súvislosti povaţovať námietku v mimoriadnom dovolaní o nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Právo účastníka na to, aby mu súd riadne odôvodnil rozhodnutie, patrí k základným a neopomenuteľným procesným oprávneniam účastníka konania. Postupom prvostupňového i odvolacieho súdu nebolo toto právo ţalovanej zachované. So zreteľom na uvedenú vadu, ktorou súdy odňali moţnosť konať pred súdom účastníkovi konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je mimoriadne dovolanie opodstatnené, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok prvostupňového i odvolacieho súdu zrušil vo výrokoch o náhrade trov konania a vec 8 5 M Cdo 15/2010 v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

3 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvod (tzv. zmätočnosti), pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudky v napadnutej časti, nezaoberal sa opodstatnenosťou námietky v mimoriadnom dovolaní, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. l písm. b/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243dods.

1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2011 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová