3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné. Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v kaţdej veci posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené, pritom je viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon vyţaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou poţiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami. pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania. Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu súdu vydaného vo forme uznesenia. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkovi konania (§ 168 ods. 2 O.s.p., § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania a v prípade, ţe odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie uznesenia účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo nadobudnúť právoplatnosť. 4 4 M Cdo 20/2011 Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znova v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občana Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 253/1998 Z.z.“), určuje mechanizmus a podmienky prihlasovania a odhlasovania občanov na trvalý a prechodný pobyt. Citovaný zákon v ustanovení § 5 upravuje, kedy na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov adresa sídla obecného úradu príslušnej obce je adresou občana. Je tomu vtedy, keď občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d/ aţ g/ a ktorý sa nemôţe prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môţe prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni (obce – § 2) v mieste, kde sa zdrţiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a/ cit. zákona, ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b/ cit. zákona a ako miesto trvalého pobytu sa uvedenie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takéhoto občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, ţe mu bola alebo ţe mu má byť doručená písomnosť. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 253/1998 Z.z. ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d/ aţ g/ je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana. 5 4 M Cdo 20/2011 Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe v prípade keď dôjde k zrušeniu trvalého pobytu (pri splnení zákonom predvídaných skutočností - § 7 ods. 1) stáva sa miestom pobytu občana obec, na území ktorej bol občanovi pobyt zrušený. Ohlasovňa má povinnosť takémuto občanovi len oznámiť (formou vyvesenia na úradnej tabuli obce), ţe trvalý pobyt mu bol zrušený. Z obsahu spisu nie je zrejmé, z akých právnych skutočností súd prvého stupňa pri stanovení miesta pobytu povinného vychádzal a v nadväznosti na to, či zvolený spôsob doručovania písomnosti povinnému môţe vyvolať fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd poznamenáva, ţe bez ohľadu na to, či ide o miesto pobytu podľa § 5 alebo § 7 zák. č. 253/1998 Z.z. nemoţno vyvesenie oznamu na úradnej tabuli obce povaţovať za doručenie písomností (a to ani v prípade pobytu podľa § 5), keďţe týmto spôsobom sa občanovi len oznamuje, ţe mu bola alebo má byť doručená písomnosť a nie, ţe márnym uplynutím lehoty vyvesenia (čo zo zákona ani nevyplýva), dôjde k jej doručeniu. Aj v prípade takéhoto občana (pri doručovaní písomností podľa § 47 O.s.p.), platí, ţe sa adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, musí v čase doručovania v mieste doručenia zdrţiavať. Súd prvého stupňa uvedené neskúmal, ale zásielku povaţoval za doručenú zvesením oznámenia. Z oznámenia Registra obyvateľov Slovenskej republiky (č.l. 32 spisu) vyplýva, ţe povinný je hlásený ako „bezdomovec“ v M.. Ak občan stratí z nejakého dôvodu svoje trvalé bydlisko ešte neznamená „ţe ţije na ulici“ a ţe práve v tej obci, kde mal hlásené posledné trvalé bydlisko. Trvalé bydlisko (v preskúmavanom prípade na adrese obce) pre účely doručovania, ako uţ bolo vyššie uvedené, je právne významné len vtedy, ak sa tam občan zdrţuje v čase doručovania. Povinnosťou súdu bolo preto zisťovať (cestou obecného úradu, polície, sociálnej či zdravotnej poisťovne, rodinných príslušníkov a pod.) adresu bydliska povinného a aţ potom ustáliť, či sa na adrese doručenia písomností zdrţoval v obci, resp. kde sa zdrţuje. Keď tak 6 4 M Cdo 20/2011 neurobil, nedošlo k účinnému doručeniu súdneho rozhodnutia a tak ho nemoţno povaţovať za právoplatné. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a z toho dôvodu ho odmietol (§ 243i ods. 2 O.s.p.
5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie)
5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe v súvislosti s dovolacím konaním mu ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.