názoru súdu prvého stupňa súd nemôţe rozhodnúť o platnosti zmluvy ako celku, pretoţe by tým nahrádzal kompetencie správy katastra, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 31 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Je len na správe katastra, aby posúdila platnosť zmluvy a len jej kladným rozhodnutím o návrhu na vklad nadobudne zmluva vecno-právne účinky. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 21. júla 2011 sp. zn. 16 Co 182/2011 rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania 1 421,11 Eur na účet jej právneho zástupcu. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na ţalobkyňou poţadovanom určení. Poukázal na to, ţe zamietnutie ţaloby pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu vylučuje moţnosť posúdiť vec z vecnej stránky. Aj
názoru odvolacieho súdu, pokiaľ je podaný návrh na vklad predmetnej zmluvy na príslušnej správe katastra, všeobecný súd nemôţe suplovať právomoci a kompetencie správy katastra, ktoré jej vyplývajú z ustanovenia § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, ktorého oprávnením je okrem iného posúdiť aj platnosť predmetnej zmluvy. Po rozhodnutí správy katastra účastníci zmluvy majú právo na súdne preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia v zmysle § 250l aţ 250s O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania 3 4 Cdo 210/2011 vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nakoľko súd porušil jej právo na spravodlivý proces a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pretoţe odvolací súd dospel k mylnému záveru, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení platnosti kúpnej zmluvy. Ţaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nesprávne posúdenie tejto otázky je vo svojich dôsledkoch odopretím súdnej ochrany a teda základného práva na súdnu ochranu, pretoţe súd v takomto prípade rozhodne bez skúmania podstaty ţaloby.
jej názoru tak odvolací súd ako aj prvostupňový súd odňali jej moţnosť konať pred súdom, pretoţe nesprávne posúdili otázku naliehavého právneho záujmu a v dôsledku chybného posúdenia nebola meritórne preskúmaná ţaloba o určenie platnosti kúpnej zmluvy. Takýmto spôsobom bolo porušené aj jej právo na spravodlivý súdny proces ako aj právo na súdnu ochranu, pričom primárnu právomoc posúdiť platnosť právneho úkonu (teda aj platnosť kúpnej zmluvy) má v sporovom konaní všeobecný súd. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázala na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z
a § 237 O.s.p.
dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiadnu z uvedených prípadov, t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, pretoţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho výroku a ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie ţalobkyne nie je
prípustné. 5 4 Cdo 210/2011 S prihliadnutím na námietku ţalobkyne a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.), skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád. Pokiaľ ide o procesné vady
a/, b/, c/, d/, e/, g/ O.s.p., ktoré ţalobkyňa v dovolaní ani nenamietala, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú vadu
f/ O.s.p., namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani
tohto ustanovenia, nakoľko procesnú vadu
f/ O.s.p. v konaní nezistil. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký neţiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemoţní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. K odňatiu moţnosti konať pred súdom
názoru dovolateľky došlo tým, ţe nesprávne súdy posúdili otázku naliehavého právneho záujmu, pričom v dôsledku chybného posúdenia nebola meritórne preskúmaná ţaloba o určenie platnosti zmluvy. Nesprávne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v tom zmysle, ţe nie je daný je
jej názoru vo svojich dôsledkoch odopretím súdnej ochrany a teda odopretím základného práva na súdnu ochranu. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Odňatie moţnosti účastníka konania domáhať sa svojho práva na súde, ku ktorému
dovolateľky v tomto prípade došlo, moţno v širšom poňatí chápať i ako tzv. denegatio iustitiae (t.j. odopretie 6 4 Cdo 210/2011 spravodlivosti), od ktorého sa odvíja i základný princíp občianskeho súdneho konania označovaný i ako iustitia nemini neganda, teda zákaz odopretia spravodlivosti,
ktorého je súd povinný poskytnúť ochranu kaţdému, kto tvrdí, ţe jeho právo je ohrozené alebo porušené a vec patrí do právomoci súdu a sú splnené všetky zákonom stanovené procesné podmienky. Odopretie spravodlivosti, ktoré je porušením tohto princípu moţno charakterizovať ako stav, kedy príslušný súd výslovne, či fakticky odmieta vo veci konať. Ide napríklad o situáciu, keď vo veci súd nerozhodne vôbec alebo konanie zastaví bez toho, aby boli na takýto postup splnené zákonné podmienky. V predmetnej veci k ţiadnemu z uvedených prejavov porušenia princípu iustitia nemini neganda nedošlo. Zo súdneho spisu totiţ vyplýva, ţe súdy sa vecou po podaní ţaloby riadne zaoberali, vo veci konali pri zabezpečení všetkých procesných práv účastníkom konania, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva. K porušeniu ústavného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemôţe dôjsť tým, ţe nebolo rozhodnuté v súlade s predstavami účastníka konania. Obsahom tohto ústavného práva nie je totiţ právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
nej) nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe samotným (prípadne aj nesprávnym) právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotného alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadrením v rozhodnutí, nemôţe byť zaloţená procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. a ţe ani (prípadným) nesprávnym právnym posúdením 7 4 Cdo 210/2011 veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred súdom konať (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 112/2011, sp. zn. 3 Cdo 174/2005, sp. zn. 4 Cdo 165/2003). Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný a nezrozumiteľný a vyvodzuje z toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, ţe
uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na 8 4 Cdo 210/2011 konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery primerane vysvetlil a tieţ z akých úvah vychádzal pri závere o nedostatku naliehavého právneho záveru na poţadovanom určení. Odvolací súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotoţnil s dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti vysvetlil dôvody, pre ktoré nebolo moţné ţalobu posudzovať z jej vecnej stránky. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodené a ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. K tejto námietke dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe tzv. iná (neţ v § 237 O.s.p. uvedená) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., avšak úspešne môţe byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní, o tento prípad v preskúmavanej veci nejde. K ďalšej námietke ţalobkyne, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, moţno ho však uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne 9 4 Cdo 210/2011 právne posúdenie veci ako uţ bolo vyššie uvedené prípustnosť dovolania nezakladá. I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania. Opodstatnenosť uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. môţe dovolací súd posudzovať, len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom dovolaní. Keďţe ţalobkyňou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska v ňom zaujatých právnych záverov. Dovolanie ţalobkyne smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Aj keď tento výrok je súčasťou rozsudku, treba mať za to, ţe ide o rozhodnutie, ktoré má v tejto časti formu uznesenia, preto by bolo potrebné podmienky prípustnosti dovolania skúmať z hľadiska ustanovenia § 239 ods. 1, 2 O.s.p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. však podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vylučuje. Vzhľadom na to, ţe dovolateľka namietala aj v tejto časti vadu
f/ O.s.p., dovolací súd skúmal, či rozhodnutie je v označenom výroku touto vadou skutočne postihnuté. Poţiadavka na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky (ako uţ bolo vyššie uvedené) ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré sa vzťahuje v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. aj na rozhodnutie vydané vo forme uznesenia a platí aj pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Aj v prípade odôvodnenia výroku o trovách konania je povinnosťou odvolacieho súdu uviesť, z akých úvah pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal a ktorými zákonnými ustanoveniami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd túto povinnosť nesplnil. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, z akej základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby vychádzal, teda ktoré ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov pri rozhodovaní o náhrade trov konania a stanovením ich výšky aplikoval. 10 4 Cdo 210/2011 Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť (§ 241 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ ide o dovolanie ţalobkyne smerujúce proti výroku, ktorým krajský súd rozsudok okresného súdu (vo veci samej) potvrdil, je v zmysle § 238 O.s.p. neprípustné a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. novembra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.