Najvyšší súd 4 Cdo 9/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ V. K., bytom B., 2/ J. K., bytom B., 3/ V. K., bytom B., 4/ B. K., bytom B., 5/ J. K., bytom B., 6/ M. K., bytom B., zastúpených K., v mene ktorej koná Mgr. M. R., konateľ a advokát, proti ţalovaným 1/ M. K., bytom Z., 2/ G. B., bytom C., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nahradenie prejavu vôle a o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 1 C 285/2007, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2009 sp.zn. 16 Co 102/2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2009 sp.zn. 16 Co 102/2009 vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. Dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- apríla 2009 sp.zn. 16 Co 102/2009, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z
- januára 2009 č.k. 1 C 285/2007-221 určil, ţe kúpna zmluva uzatvorená medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. v konaní sp.zn. V. je v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správy katastra vo V. pre obec a kat. úz. Š. na LV č. X., neplatná. Súčasne určil, ţe odstúpenie ţalovaného 2/ zo dňa 14.12.2007, ktoré bolo doručené ţalovanej 1/ dňa 17.12.2007, od kúpnej zmluvy uzatvorenej so ţalovanou 1/ dňa 4.9.2006, ktorej vklad bol povolený dňa 22.6.2007 Správou katastra V. v konaní pod sp.zn. V., je neplatné. Vo zvyšku ţalobu zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, ţe ţalovaná 1/ pri prevode 2 4 Cdo 9/2010 jej spoluvlastníckeho podielu na ţalovaného 2/ porušila predkupné právo zakotvené v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ţalobcom, a pokiaľ sa títo dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, tak dňom doručenia rovnopisu ţaloby (návrhu) ţalovaným nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, a teda časť kúpnej zmluvy týkajúca sa prevodu spoluvlastníckych podielov ţalovanej 1/ na ţalovaného 2/ sa stala neplatnou od počiatku. Následný právny úkon zo strany ţalovaného 2/, a to odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2007, ktoré bolo ţalovanej 1/ doručené 17.12.2007, je preto neplatným právnym úkonom. Podľa názoru súdu neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky na strane ţalovaného 2/ k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Za daného stavu potom bolo potrebné ţalobe, ktorou sa domáhali ţalobcovia určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj odstúpenia od kúpnej zmluvy vyhovieť. Pokiaľ sa ţalobcovia domáhali súčasne realizácie predkupného práva vo vzťahu k ţalovanej 1/, zaujal súd názor, ţe realizácia predkupného práva voči pôvodnému spoluvlastníkovi nie je moţná, lebo by tým došlo k porušeniu ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). Keďţe ţalobcovia sa domáhali nahradenia vôle ţalovanej 1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu ohľadne prevodu spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, ako ich uzavrela so ţalovaným 2/, bolo potrebné ţalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť s tým, ţe predkupné právo ţalobcov zostáva zachované. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie všetkých účastníkov konania rozsudkom z
- apríla 2009 sp.zn. 16 Co 102/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými určil neplatnosť kúpnej zmluvy a neplatnosť odstúpenia ţalovaného 2/ od tejto zmluvy tak, ţe ţalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola vo zvyšku ţaloba zamietnutá, potvrdil a rozhodol o trovách konania tak, ţe ţalobcom 1/ aţ 6/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ na (bliţšie nešpecifikovaný) účet ich právnej zástupkyne (JUDr. D. Š. – pozn. dovolacieho súdu) trovy konania 958,30 € do troch dní. Svoje rozhodnutie v zásade odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa neposúdil správne okamih účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a v nadväznosti na to, procesnú prípustnosť ţaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy i odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Vyslovil názor, podľa ktorého ak sa účastník dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu podaním ţaloby na súd, právny úkon je platný aţ do vydania rozhodnutia, ktorým sa určí jeho neplatnosť a teda, ţe jeho účinky zanikajú aţ vydaním právoplatného rozhodnutia (rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu 3 4 Cdo 9/2010 povaţoval za konštitutívny rozsudok). Aplikujúc uvedené na zistený skutkový stav dospel k záveru, ţe do rozhodnutia súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy ţalovaný 2/ mohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy so ţalovanou 1/ a uzavrieť s ňou dohodou o vydaní nehnuteľnosti, na základe zápisu ktorej v katastri nehnuteľností ţalovaná 1/ sa znovu stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Za tohto stavu veci neexistoval v čase rozhodovania prvostupňového súdu naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p. Rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených výrokoch v zmysle § 220 O.s.p. preto zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Potvrdenie prvostupňového rozsudku v časti ţaloby o nahradenie vyhlásenia vôle ţalovanej 1/ uzavrieť so ţalobcami 1/ aţ 6/ kúpnu zmluvu, odôvodnil vecnou správnosťou tejto časti preskúmavaného rozhodnutia. K dôvodom uvedeným prvostupňovým súdom dodal, ţe zákon neukladá ţalovanej 1/ ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti predať svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcom, keďţe po spätnom nadobudnutí vlastníckeho práva predkupné právo aj ostatných spoluvlastníkov zostáva zachované. O trovách (celého) konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 6/ dovolanie. Vyslovili názor, ţe rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa spočívajú len na nesprávnom právnom posúdení veci, preto navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie. Dovolanie odôvodnili podľa § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm.f/ O.s.p., ako aj podľa § 241 ods. 2 písm.b/, c/ O.s.p. Poukázali na to, ţe ţalobou sa nedomáhali vrátenia vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy, ale realizácie svojho predkupného práva v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, v čom bolo potrebné vidieť aj naliehavý právny záujem na nimi poţadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj odstúpenia ţalovaného 2/ od kúpnej zmluvy. Odvolací súd na danú vec síce pouţil správne právne normy (§ 40a a § 140 Občianskeho zákonníka), nesprávne ich však vyloţil. Nesprávny je záver odvolacieho súdu, ţe rozhodnutie súdu o (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu má konštitutívne účinky a aţ do vydania rozhodnutia súdu treba právny úkon povaţovať za platný. Dovolatelia uviedli, ţe účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým spoluvlastník prevádza svoj podiel na inú (nie blízku) osobu, ani nie je moţné 4 4 Cdo 9/2010 predkupné právo realizovať inak, neţ domáhaním sa nahradenia (nahradením) prejavu vôle predávajúceho. Odvolaciemu súdu vytkli, ţe nevyriešil správne ani otázku naliehavosti ich právneho záujmu na nimi poţadovanom určení. Túto otázku totiţ riešil len v kontexte časti návrhu na začatie konania na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy porušujúcej ich predkupné právo, keď uvaţoval len o stave, ktorý by tu nastal, ak by tomuto návrhu (ţalobe) vyhovel. Opomenul však, ţe otázku naliehavosti právneho záujmu treba riešiť v kontexte celej ţaloby, pretoţe táto ako celok predstavuje spôsob (právnu cestu) ako dosiahnuť realizáciu predkupného práva ţalobcov. Dovolatelia označili za veľké nedorozumenie miešanie právnej úpravy zákonného a zmluvného predkupného práva. Záver o moţnosti uplatnenia predkupného práva spoluvlastníka domáhaním sa predaja spoluvlastníckeho podielu nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je podľa dovolateľov nesprávny. Právu spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (ustanovenému v § 140 Občianskeho zákonníka), zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý predkupné právo porušil, previesť na obídeného spoluvlastníka svoj spoluvlastnícky podiel. Výklad podávaný odvolacím súdom je v rozpore so zásadou, podľa ktorej právu zodpovedá povinnosť a porušeniu práva náprava, ktorej sa oprávnený (poškodený) môţe domáhať na súde, a robí tak ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka obsolétnou právnou normou. Existenciu vady uvedenej v § 237 písm.f/ O.s.p. dovolatelia odôvodnili tým, ţe odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie dovolania voči potvrdzujúcemu rozsudku, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nijako sa s týmto návrhom nevysporiadal a ani sa týmto návrhom nezaoberal. Ţalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, 5 4 Cdo 9/2010 v ktorom a odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o vyhovení ţalobe zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku ţalobu zamietol. Dovolanie ţalobcov smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu. Pokiaľ ide o dovolanie proti tej časti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov v tejto časti z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré poukazovali dovolatelia. Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom podľa cit. ustanovenia sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V súvislosti s vyššie v tomto rozhodnutí uvedeným tvrdením dovolateľov, o ktoré opierajú prípustnosť svojho dovolania o § 237 písm.f/ O.s.p. dovolací súd poukazuje 6 4 Cdo 9/2010 na tú skutočnosť, ţe moţnosť odvolacieho súdu vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku nie je závislá na návrhu účastníka. Ak však účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd nie je povinný ho akceptovať a s týmto sa vysporiadať. Je totiţ len na zváţení súdu, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie. Ak odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku vo výroku nevysloví prípustnosť dovolania, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (R 38/1993). Z uvedeného tak vyplýva, ţe ak v danom prípade odvolací súd neakceptoval návrh ţalobcov na pripustenie dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku a s týmto návrhom sa nevysporiadal, neodňal tak ţalobcom svojím postupom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Na základe dovolania ţalobcov tak zostalo posúdiť správnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
- septembra 2006 uzatvorenej medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/ a o určenie neplatnosti odstúpenia ţalovaného 2/ od tejto zmluvy zo dňa
- decembra 2007, ktoré bolo doručené ţalovanej 1/ dňa
- decembra 2007 zamietol s tým, ţe na takomto určení ţalobcovia 1/ aţ 6/ nemajú naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p., keď vychádzal z názoru, ţe rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu má konštitutívne účinky a teda, ţe účinky právneho úkonu zanikajú aţ právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd vysloví neplatnosť právneho úkonu. Do rozhodnutia súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy mohol ţalovaný 2/ preto platne odstúpiť od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 1/ a platne s ňou uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Keďţe v čase rozhodovania súdu svedčil zápis spoluvlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, v katastri nehnuteľností znova v prospech ţalovanej 1/, dospel k záveru, ţe na strane ţalobcov chýba naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Podľa názoru dovolacieho súdu tieto závery odvolacieho súdu nie sú správne. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, povaţuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôţe dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyţaduje dohoda 7 4 Cdo 9/2010 účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa povaţuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami moţno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje ţiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Moţno tak urobiť i ţalobou (vzájomnou ţalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu je moţné v občianskom súdnom konaní vţdy riešiť ako otázku predbeţnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôţe z úradnej povinnosti prihliadať na relatívnu neplatnosť. Nie je preto správny záver odvolacieho súdu, ţe rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu má konštitutívne účinky a teda, ţe právny úkon je platný aţ do vydania rozsudku súdu a ţe do jeho rozhodnutia o určení neplatnosti kúpnej zmluvy ţalovaný 2/ mohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy a uzavrieť so ţalovanou 1/ dohodu o vydaní nehnuteľností. Ak sa tak stalo po tom, ako sa ţalobcovia účinne domáhali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (ako tomu bolo v danej veci), nemohol ţalovaný 2/ platne od zmluvy odstúpiť (platne odstúpiť moţno iba od platnej zmluvy). V nadväznosti na uvedené nie je správny ani záver odvolacieho súdu, podľa ktorého ţalobcovia nemajú na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. 8 4 Cdo 9/2010 Ţaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu vyţaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takáto ţaloba sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným petitom môţe dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva ţalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. V preskúmavanej veci je síce ţalovaná 1/ v katastri nehnuteľností opätovne vedená ako vlastníčka spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, k čomu však došlo na základe právnych úkonov, platnosť ktorých je sporná (ţalovaný 2/ odstúpil od kúpnej zmluvy, neplatnosti ktorej sa ţalobcovia 1/ aţ 6/ uţ dovolali). Ţalobcom 1/ aţ 6/ s prihliadnutím na povahu a špecifiká spoluvlastníckych právnych vzťahov nemôţe byť ľahostajné, ţe k opätovnému zápisu spoluvlastníckych práv ţalovanej 1/ do katastra nehnuteľností došlo na základe sporných skutočností. Podľa dovolacieho súdu ţalobcovia 1/ aţ 6/ ako spoluvlastníci nehnuteľností majú naliehavý právny záujem na odstránení právnej neistoty v tom, aby bol naisto určený právny stav po tom, ako sa účinne dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Keďţe rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.) ţalobcovia môţu práve nimi poţadovaným určením dosiahnuť odstránene neistoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne predísť moţným ďalším sporom (identický právny názor zaujal uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z
- októbra 2010 sp.zn. 4 Cdo 136/2009). Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu v časti meniacej rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keďţe spočíva na nesprávnom 9 4 Cdo 9/2010 právnom posúdení veci. Preto napadnutý rozsudok v tejto časti i v časti o trovách konania podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ smerujúce proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, toto nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a nakoľko nebola preukázaná existencia dovolateľmi namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2011 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová