Obsah (4)

§ 142§ 237§ 218§ 224

Najvyšší súd 4 Cdo 119/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Č., proti ţalovanému D. S., , bytom B., zastúpenému advokátskou kancelário

§ 142ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. (Okrem uţ uvedeného odvolací súd týmto rozsudkom na odvolanie právnej zástupkyne ţalobkyne zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 23. septembra 2008 č.k. 24 C 147/2007-97 o uloţení poriadkovej pokuty 5 000,-- Sk právnej zástupkyni ţalobkyne). 3 4 Cdo 119/2010 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (zrejme okrem výroku o zrušení prvostupňového uznesenia o uloţení poriadkovej pokuty splnomocnenej zástupkyni ţalobkyne) podal dovolanie ţalovaný z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p.

§ 237písm.c/ a f/ O.s.p.

Ţiadal dovolací súd, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil a ţalobu zamietol. Následne v kvalifikovane podanom (doplnení) upresnení samotným ţalovaným skôr podaného dovolania navrhol dovolaciemu súdu zrušiť rozsudky oboch súdov niţšieho stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, ţe prípustnosť dovolania je daná v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., nakoľko postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu predovšetkým vytkol, ţe vôbec nebral do úvahy procesné pochybenia súdu prvého stupňa a nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Tak prvostupňový ako aj odvolací súd pri hodnotení dôkazov vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom pri hodnotení dôkazov neprihliadli na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a tento svoj postup náleţite nezdôvodnili, čím porušili ustanovenia § 132 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. Za závaţné porušenie práva na spravodlivý súdny proces označil ţalovaný nedoručenie mu upresnenia petitu ţalobkyňou, keďţe kaţdá strana v konaní musí mať moţnosť nielen predkladať dôkazy a uvádzať argumenty, ktoré povaţuje za potrebné pre úspech v konaní, ale zároveň má právo byť oboznámená s kaţdým podaním a vyjadrením predloţeným súdu druhou procesnou stranou. Okrem chýbajúcej ţalobkyňou uplatnenej výšky sumy v ţalobnom petite dovolateľ poukázal na ďalšiu rozpornú skutočnosť, a to, ţe na potvrdení o prijatí návrhu súdom je uvedené, ţe sa jedná o návrh na zaplatenie 4 140,-- Sk, ktorá suma bola rovnako uvedená aj na zápisnici z pojednávania zo dňa 17.1.

1. Nesúhlasia ani dátumy vyhotovenia návrhu na začatie konania uvedené v podaní zaloţenom v súdnom spise a v podaní doručenom ţalovanému. Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. 4 4 Cdo 119/2010 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvom sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 O.s.p.). Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.) je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nielen, ţe nemoţno vyvodiť z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., ale prípustnosť dovolania je vylúčená priamo zo zákona (§ 238 ods. 5 O.s.p.), keďţe dovolanie smeruje proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy, ktorej výška ku dňu podania ţaloby, t.j. ku dňu
2. apríla 2006 bola 6 900,-- Sk, t.j. 229,04 € a predmetom konania je zaplatenie 76,35 € s príslušenstvom. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je 5 4 Cdo 119/2010 postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal. Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
3. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
4. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým poukázať na jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Pritom podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nevyţaduje, aby sa kaţdý argument strany, aj taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5. júna 2009 sp.zn. 5 Cdo 142/2009). 6 4 Cdo 119/2010 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe odvolací súd sa (ako uţ bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia) stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ako aj skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorú moţnosť dáva odvolaciemu súdu ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. Pritom podľa názoru dovolacieho súdu podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., keď je z neho zrejmé, čoho sa ţalobkyňa domáhala, ako sa vyjadril ţalovaný, aké dôkazy súd vykonal, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané a prečo, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval a ako vec právne posúdil. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, tento sa okrem uţ uvedeného skonštatovania správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou ţalovaného súvisiacou s nedoručením mu upresnenia petitu ţalobkyňou z 28.9.2006, a to tak, ţe predmetné upresnenie petitu, doručené súdu 2.10.2006 sa v ničom nelíšilo od petitu pôvodnej ţaloby. K tomu povaţuje dovolací súd za potrebné dodať, ţe skutočne v návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného na súde prvého stupňa
6. apríla 2006 chýba uvedenie sumy (ešte v SKK), ktorej sa ţalobkyňa domáhala, následne je však v tomto návrhu uvedené, ţe spolu s istinou sa domáhala aj príslušného úroku z omeškania zo sumy “2 300,-- SKK“. Keby aj napriek tomu existovali pochybnosti o tom, zaplatenia akej istiny sa ţalobkyňa domáhala, tieto pochybnosti odstránilo znenie navrhovaného ţalobného petitu pre prípad nemoţnosti vydať platobný rozkaz alebo pre prípad jeho zrušenia, v ktorom je jednoznačne uvedená suma 2 300,-- Sk. V tomto duchu na výzvu súdu prvého stupňa ţalobkyňa doplnila chýbajúci údaj v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na základe uvedeného tak moţno podľa názoru dovolacieho súdu uzavrieť, ţe nedoručením “upresnenia petitu“ z 28.9.2006 nedošlo k takému procesnému pochybeniu, ktorým by postupom súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný od doručenia platobného rozkazu (proti ktorému podal odpor) spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu mal vedomosť o predmete konania, tento mu bol známy aj po zrušení platobného rozkazu a nezmenil sa ani v odvolacom konaní, na čom nemení nič ani námietka ţalovaného v dovolaní, súvisiaca s nepresnosťami dátumu na návrhu na vydanie platobného rozkazu zaloţeného v súdnom spise v porovnaní s rovnopisom tohto návrhu doručeného ţalovanému a ani (zrejme nesprávne) uvedenie inej sumy v potvrdení o prijatí návrhu na začatie konania v tejto právnej veci (č.l. 12 spisu) a v zápisnici o pojednávaní (nemeritórnom) pred súdom prvého stupňa
7. januára 2008 (č.l. 61 spisu). 7 4 Cdo 119/2010 Keďţe v danom prípade dovolanie je podľa § 238 ods. 5 neprípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm.c/ O.s.p.). Úspešnej ţalobkyni trovy dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si nepodala návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1,§ 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. októbra 2011 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová