← Slovensko

o 1 036,28 eur

Obsah (9)§ 142§ 213§ 14a§ 17a§ 224§ 13§ 9§ 33c§ 100

Najvyšší súd 4 Cdo 143/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálov

transformačného projektu. Právny predchodca ţalobcu (J. Š., ktorý majetkový podiel po schválení ročnej účtovnej uzávierky 4 Cdo 143/2010 2 ţalovaného za rok 1994, darovacou zmluvou z

  1. júna 1994 previedol na ţalobcu) bol členom ţalovaného k
  2. novembru
  3. Nespornou bola skutočnosť, ţe ţalobcovi neboli vydané podielnické listy do
  4. mája 2005, ktoré sa
  5. júna 2005 stali pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú bol ţalovaný povinný uspokojiť do
  6. augusta
  7. Vzhľadom na ţalovaným vznesenú námietku premlčania spornou zostala otázka, či na posúdenie otázky premlčania v danom prípade, keď ţalobca si mohol svoje právo na uspokojenie pohľadávky voči ţalovanému prvý krát uplatniť nasledujúci deň po
  8. auguste 2005, teda dňa
  9. septembra 2005 treba aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, kde pre posúdenie je rozhodujúcou skutočnosťou obsah a charakter tohto vzťahu účastníkov, pri posúdení ktorého súd vychádzal z názoru, ţe nárok ţalobcu nie je premlčaný. Majúc za preukázané, ţe právny predchodca ţalobcu bol členom druţstva ku dňu
  10. novembru 1991, prvostupňový súd poukázal na to, ţe vzťahy medzi členom druţstva a druţstvom samotným s výnimkou pracovnoprávnych vzťahov, sa vţdy riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ţaloba bola podaná na súd
  11. decembra 2008, pričom všeobecná premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom
  12. septembra 2005, vyjadrená v ustanovení § 397 Obchodného zákonníka, je štyri roky, teda nárok nemôţe byť premlčaný. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na uznanie záväzku, ak je uznaný záväzok, lehota na uplatnenie nároku sa predlţuje o 10 rokov. V priznanom podiele na majetku ţalovaného je stanovený nový termín splatnosti podielu na majetku, ktorého vyplatenie si môţe nárokovať po
  13. októbri
  14. S poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ţalobca mohol svoje právo uplatniť na súde bez hrozby premlčania svojho nároku do
  15. októbra
  16. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 16. decembra 2009 sp.zn. 10 Co 65/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe dospel k záveru, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, a preto účastníka konania (ţalobcu – pozn. dovolacieho súdu)

§ 213ods.

3 O.s.p. poučil o moţnosti rozhodnutia

iného právneho predpisu, pričom ţalobca sa k inému právnemu posúdeniu odmietol vyjadriť.

právneho stanoviska odvolacieho súdu v danom prípade ide o majetkové právo, ktoré je upravené zákonom č. 42/1992 Zb. Uvedený zákon (mimo iného) ukladá druţstvám, aby vypočítali majetkové podiely oprávnených osôb a s týmito vypočítanými majetkovými podielmi oboznámili oprávnené osoby, aby týmto oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby

transformačného projektu, majetkové podiely 4 Cdo 143/2010 3 vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone. V danom prípade sa ţalobca nestal účastníkom transformačného druţstva a taktieţ ţalobca nie je podnikateľom v oblasti P. výroby, a preto sa na neho vzťahuje ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb., z ktorého vyplýva, ţe sa ţalobcovi ako oprávnenej osobe mal vydať majetkový podiel v plnej výške po 7 rokoch od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba s druţstvom nedohodne inak alebo s jeho právnym nástupcom. Ţalobca sa stal vlastníkom majetkového podielu od roku 1994 na základe darovacej zmluvy. Právnemu predchodcovi ţalobcu bol vypočítaný majetkový podiel

§ 14azákona č.

42/1992 Zb., a to

počtu odpracovaných rokov v druţstve. V priebehu plynutia sedemročnej lehoty sa niekoľkokrát menili právne podmienky pre vyplatenie majetkových podielov (zákonom č. 264/1995 Z.z. a zákonom č. 3/2005 Z.z.). Zákonom č. 264/1995 Z.z. (§ 33 ods. 1) sa obmedzilo právo na vydanie majetkového podielu P. druţstiev s časovým limitom do

  1. februára
  2. Po uplynutí tohto termínu sa mali namiesto majetkového podielu vydať druţstevné podielnické listy (§ 17a ods. 1). Ţalovaný druţstevné podielnické listy oprávneným osobám, ktoré predloţili osobné údaje potrebné pre výdaj cenných papierov, vydal. Následnou novelou zákona č. 42/1992 Zb. zákonom č. 3/2005 Z.z. (§ 33c ods. 1) druţstvo, ktoré nevydalo podielnické listy oprávneným osobám

§ 17aods.

1 a § 17b ods. 2 zákona, bolo povinné vydať podielnické listy do

  1. mája
  2. Ţalobca listom zo dňa
  3. mája 2005 oznámil druţstvu, ţe odmieta podielnické listy (akcie) a ţiadal vyplatiť peňaţnú hotovosť, čím zmaril svojím konaním vydanie druţstevných podielnických listov a

zákona č. 3/2005 Z.z. (§ 33d), ak druţstvo nevydalo druţstevné podielnické listy, majetkový podiel sa premenil po

  1. júli 2005 na pohľadávku, ktorá mala byť uhradená do
  2. augusta
  3. Keďţe si ţalobca uplatnil nároky v zmysle zákona č. 42/1992 Zb., neuplatnil si však vyrovnávací podiel, ale majetkový podiel, z ktorého dôvodu na uvedený vzťah sa jednoznačne aplikujú ustanovenia občianskeho práva, pretoţe ide o občianskoprávny vzťah a z toho dôvodu sa aplikujú aj primerané ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ktorých sa počíta premlčacia lehota, ktorá je v danom prípade trojročná. Preto ak dňa

  1. septembra 2005 ţalobcovi vzniklo oprávnenie na uplatnenie nároku na súde, pričom ţalobu podal aţ
  2. decembra 2008, svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby (k premlčaniu nároku ţalobcu došlo
  3. septembra 2008) a súd musel na ţalovaným vznesenú námietku premlčania prihliadnuť. Pokiaľ ide o list zo dňa
  4. októbra 1997, na ktorý sa ţalobca odvolával, ţe v danom prípade ide o uznanie záväzku, odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca k tomuto listu nepredloţil doklad o jeho doručení. Tento list (prípis) je z
  5. októbra
  6. Vzhľadom na to najneskôr do roku 2007 došlo k premlčaniu pohľadávky v zmysle § 110 4 Cdo 143/2010 4 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol

§ 224ods.

2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil ho po odcitovaní častí odôvodnení rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu tým, ţe nesúhlasí s právnym posúdením skutkového stavu odvolacím súdom a za správne povaţuje právne posúdenie svojho nároku súdom prvého stupňa. Ţalovaný navrhol vo svojom vyjadrení dovolanie ţalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok dovolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ 4 Cdo 143/2010 5 O.s.p., pričom tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli. Dovolateľ namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom právny otázka, či premlčanie práva na vydanie majetkového podielu

§ 13ods.

3 zákona č. 42/1992 Zb. sa posudzuje

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo zákona č. 42/1992 Zb. a ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej doby. Zákon č. 42/1992 Zb. určuje (okrem iného) spôsob úpravy majetkových vzťahov a vyporiadanie majetkových nárokov v druţstvách, spôsob prispôsobenia vnútorných právnych pomerov druţstva Obchodnému zákonníku a spôsob premeny druţstiev na iné podnikateľské formy. Zákon č. 42/1992 Zb. ukladá druţstvám, aby vypočítali majetkové podiely oprávnených osôb a oboznámili s nimi oprávnené osoby (§ 9 ods. 7 cit. zákona) a aby týmto oprávneným osobám, ktoré sa nestanú účastníkom právnickej osoby

transformačného projektu, majetkové podiely vyporiadali v lehotách a za podmienok stanovených v zákone (§ 13 ods. 2, 3 cit. zákona). V danom prípade sa ţalobca nestal účastníkom transformovaného druţstva a nevykonával P. výrobu, preto sa na neho vzťahovalo ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb.

§ 13ods.

3 zákona č. 42/1992 Zb. pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom právnickej osoby

transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle odseku 2, môţe sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch 4 Cdo 143/2010 6 od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení transformačného projektu nedohodne s druţstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.

§ 17aods.

1 a § 17b ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. druţstvo vydá za majetkové podiely vypočítané

§ 9ods.

7 oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané, druţstevné podielnické listy (ďalej „podielnický list“). Druţstvo je povinné vydať podielnické listy oprávneným osobám uvedeným v zozname

ods. 1 za podmienok ustanovených týmto zákonom najneskôr do

  1. júna
  2. Povinnosť vydať podielnické listy je splnená oznámením údajov potrebných na registráciu príslušnému stredisku cenných papierov.

§ 33cods.

1 zákona č. 42/1992 Zb. druţstvo, ktoré nevydalo podielnické listy oprávnenej osobe

§ 17aods.

1 a § 17b, je povinné podielnické listy vydať do

  1. mája
  2. Ak druţstvo nesplní povinnosť ustanovenú v § 33c ods. 1, majetkové podiely vypočítané

§ 9ods.

7 sa

  1. júna 2005 stávajú pohľadávkou oprávnenej osoby, ktorú je druţstvo povinné uspokojiť do
  2. augusta 2005 (§ 33d ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb.). Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ osoba splní podmienky stanovené v § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb., vzniká jej voči druţstvu nárok na vyporiadanie majetkového podielu. Tento nárok, ako správne uzavrel aj odvolací súd, sa premlčuje. Spornou otázkou je,

akého právneho predpisu sa premlčanie tohto nároku posudzuje. Zákon č. 42/1992 Zb. osobitnú právnu úpravu premlčania neobsahuje. Dovolací súd povaţuje za správny názor odvolacieho súdu, ţe na daný prípad pri posudzovaní otázky premlčania treba aplikovať Občiansky zákonník (§ 100, § 101). V konkrétnom prípade, či pri posudzovaní otázky premlčania nároku na vydanie majetkového podielu bude aplikovaná úprava Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, je rozhodujúci obsah a charakter vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade medzi účastníkmi nejde o obchodnoprávny vzťah. Ţalobca (a ani jeho právny predchodca) nevykonáva P. činnosť ako osoba zapísaná do evidencie

osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka) a aj keď druţstvo je podnikateľským subjektom, ţalobcom uplatnený nárok 4 Cdo 143/2010 7 nevyplýva z ich vzájomnej podnikateľskej činnosti, teda nejde o vzťah upravený Obchodným zákonníkom.

§ 100ods.

1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Dovolací súd povaţuje za správne aj riešenie otázky začiatku plynutia premlčacej doby odvolacím súdom. Aj

dovolacieho súdu, ak oprávnená osoba splní podmienky stanovené v § 13 ods. 3 zákona č. 42/1992 Zb. a následne po zmenách právnych podmienok pre usporiadanie nárokov z majetkových podielov (vykonaných novelizáciou zákona č. 42/1992 Zb. vykonanou uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia cit. zákonmi) sa majetkový podiel ţalobcu premenil po

  1. júni 2005 na pohľadávku, ktorá mala byť uspokojená do
  2. augusta
  3. Ak povinná osoba v tejto lehote (t.j. do
  4. augusta 2005) pohľadávku oprávnenej osoby neuspokojí, začína oprávnenej osobe plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka) pre uplatnenie tohto nároku na súde, keďţe po márnom uplynutí tejto lehoty právo na uspokojenie pohľadávky mohlo byť po prvý raz vykonané. V danom prípade je nesporné, ţe ţalobca listom zo dňa
  5. mája 2005 oznámil ţalovanému, ţe odmieta podielnické listy. Tým sa majetkový podiel od
  6. júna 2005 stal pohľadávkou ţalobcu, ktorú ţalovaný do
  7. augusta 2005 neuspokojil. Nakoľko ţalobca nárok na vydanie majetkového podielu, resp. uspokojenie pohľadávky uplatnil na súde aţ
  8. decembra 2008, správne odvolací súd dospel k záveru, ţe nárok je premlčaný (obdobne to platí aj v súvislosti s listom ţalovaného z
  9. októbra 2007), a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správneho právneho názoru, ţe ţalobcom uplatnený nárok sa premlčuje

ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). 4 Cdo 143/2010 8 V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov dovolacieho konania priznaná nebola. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. novembra 2011 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.