Najvyšší súd 4 Cdo 185/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. A., bývajúceho v Ľ., zastúpeného JUDr. L. K., advokátom v L., proti ţalovaným 1/ M. V., bývajúcemu vo S. a 2/ A. V., bývajúcej vo S., o určenie hranice nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5 C 107/2010, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júla 2011 sp. zn. 13 Co 156/2011 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- júla 2011 sp. zn. 13 Co 156/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Lučenec rozsudkom z
- februára 2011 č.k. 5 C 107/2010-131 zamietol ţalobu ţalobcu o určenie, ţe hranice medzi pozemkami parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. Ľ. vo vlastníctve ţalovaných a parc. č. X. evidované na LV č. X. kat. úz. Ľ. vo vlastníctve ţalobcu sa určujú v súlade s geometrickým plánom č. X. z
- marca 2010 vyhotoveného geodetkou E. P. s tým, ţe z pôvodnej parc. č. X. podľa geometrického plánu č. X. z
- marca 2010 vznikajú nové parcely pod prac. č. X. a X., zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania 477,36 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol, keď pri určovaní priebehu hranice pozemkov vychádzal z posudku súdneho znalca Ing. P. K., ktorý určil priebeh spornej hranice v súlade s geometrickým plánom znalca R. S. z roku 1997 a v súlade s geometrickým plánom z roku
- Podľa jeho názoru spornú hranicu určuje aj priečka medzi hospodárskymi budovami. Hranica medzi pozemkami účastníkov konania zakreslená v rôznych geometrickým plánoch a listinách je vţdy na tom istom mieste a nikdy nebola menená. V súčasnosti je určená umiestnením oplotenia. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z poţiadavky, aby výmery parciel u oboch účastníkov konania boli rovnaké s prihliadnutím na spoločné uţívanie dvora. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2 4 Cdo 185/2011 Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
- júla 2011 sp. zn. 13 Co 156/2011 rozsudok Okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Mal za to, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, keď prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţoval dovolateľ tú skutočnosť, ţe súdy neodôvodnili právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Okrem iného neodstránili rozpory medzi určením výmery a tým aj hranice pozemkov parc. č. X., X., X. a X.. Vyčítal súdom, ţe sa ţiadnym spôsobom nevyporiadali s podstatou sporu, a to, prečo pri reálnom delení pozemkov, ktorého boli pôvodní vlastníci vlastníkmi v rovnakom podiele, je práve v napadnutom geometrickom pláne č. X. rozdielna výmera pozemkov a prečo tento geometrický plán povaţovali za správny. Dovolateľ navrhol rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný povaţovali rozhodnutia súdov niţších stupňov za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. 1 O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je 3 4 Cdo 185/2011 prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 aţ 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených ustanoveniach. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p. ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu) ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu vád konania uvedených ustanovení § 237 O.s.p. dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú 4 4 Cdo 185/2011 v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-A), komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález z
- mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţoval aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedenie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Táto norma sa uplatňuje i v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá síce odpovedať na kaţdú námietku alebo argument, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Treba zdôrazniť, ţe zákonom č. 184/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
- októbra 2008 bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného o ods. 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní z dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj po právnej stránke. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o vec samú spočíva len v konštatovaní, ţe medzi účastníkmi konania je nesporné, ţe pôvodne pozemok parc. č. CKN 5 4 Cdo 185/2011 X. a X. (vo vlastníctve ţalobcu) a parc. č. CKN X. a X. (vo vlastníctve ţalovaných) bol „jeden pozemok“. K jeho reálnemu rozdeleniu došlo aţ pri stavbe oplotenia, ktoré vyhotovili ţalovaní a ţe okresný súd správne vychádzal z posudku súdom ustanoveného znalca Ing. P. K., tohto vypočul aj na pojednávaní a tieţ, ţe ţalobca v konaní neuviedol iný, v prírode vyznačený priebeh hranice, čím by prípadne spochybnil správnosť záverov znalca Ing. P. K.. Iné dôvody rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva (ako to tvrdil odvolací súd) zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd ţiadnym spôsobom nereaguje na dôvody odvolania ţalobcu. Síce uviedol, ţe okresný súd správne vychádzal z posudku súdom ustanoveného znalca Ing. P. K., avšak bez bliţšieho konkretizovania záverov tohto znaleckého posudku k namietaným argumentom v odvolaní. Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Procesná vada podľa § 237 písm. f/ O.sp. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 4 Cdo 185/2011 V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková