Obsah (4)

§ 657§ 658§ 3§ 39

4 Cdo 267/2010 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a J

§ 657

Občianskeho zákonníka zmluvou o pôţičke prenecháva veriteľ dlţníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlţník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

§ 658ods.

1 Občianskeho zákonníka pri peňaţnej pôţičke moţno dohodnúť úroky.

§ 3ods.

1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

§ 39

Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Pojem „dobré mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje. V ustanovení § 3 ods. 1 upravuje len zásadu, ţe výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotno-právnej povahy, ktoré umoţňuje súdu vec posúdiť v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ţe tomu tak nie je, moţnosť odoprieť právnu ochranu uplatneného práva. Dobré mravy moţno stotoţniť so všeobecne uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneuţívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba povaţovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. 8 4 Cdo 267/2010 Úroky dohodnuté pri peňaţnej pôţičke predstavujú odmenu za uţívanie poţičanej istiny. Občiansky zákonník, a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky moţno pri peňaţnej pôţičke dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemoţno vyvodzovať, ţe by výška úrokov bola závislá len od dohody účastníkov zmluvy o pôţičke, a teda nepodliehala ţiadnemu obmedzeniu. Toto obmedzenie vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeného v náleze z

1. februára 1995 sp.zn. PL: ÚS 10/95, ţe aj keď úroky z pôţičky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sú predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, ţe je moţné dohodnúť úrok v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov je potrebné prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Predovšetkým je však potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou pri poskytovaní pôţičiek peňaţnými ústavmi. Z obsahu dôvodov napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, ţe odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami. S prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, najmä na spôsob a charakter dohodnutých zmluvných podmienok (minimálna doba trvania zmluvného vzťahu päť rokov, počas ktorých bolo moţné splácať iba zmluvné úroky a nesplácať istinu, čím by si ţalobca pri dohodnutej výške úrokov zabezpečil príjem 2 100 000 Sk, pričom istinu bolo moţné vrátiť len po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia zo strany veriteľa), správne odvolací súd dohodnuté úroky vo výške 3,5 % mesačne (42 % ročne) pri porovnaní aj s úrokovými mierami úverov poskytovanými peňaţnými ústavmi povaţoval za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, s následkami neplatnosti takéhoto dojednania. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej v zmeňujúcej časti, ktorý je napadnutý dovolaním ţalobcu, 9 4 Cdo 267/2010 nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Dovolací súd preto jeho dovolanie v predmetnej časti zamietol ako nedôvodné (§ 243b ods. 1 O.s.p.). K dovolaniu ţalobcu voči časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania dovolací súd uvádza, ţe táto časť dovolania smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods.1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúcemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide okrem iného o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalobcu v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola zistená procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v tejto časti odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Úspešným ţalovaným (§ 142 ods. 1 O.s.p.) nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovaných nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. januára 2011 JUDr. Eva Sakálová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Renáta Matejíková 10 4 Cdo 267/2010