Najvyšší súd 5Obdo/19/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci ţalobcu: Š., L., B., IČO: X., zastúpeného JUDr. Ľ. J. B., advokátom, D., Ţ., proti ţalovanej: M. S., nar. X., H., L., zastúpenej F. & P., s.r.o., M., L., IČO: X., o zaplatenie 17 287,66 eur, vo veci vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 9 Cb/153/2006 na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 13Cob/105/2008-222 zo dňa
- februára 2009 v znení opravného uznesenia č. k. 13Cob/105/2008-228 zo dňa
- februára 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9Cb/153/2006-167 zo dňa 18.11.2007 ţalobu zamietol a ţalovanej priznal právo na náhradu trov konania v sume 84 210 Sk. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia istiny 320 259,67 Sk, úroku z úveru vo výške 153 202,33 Sk a zmluvnej pokuty 10% zo súčtu nesplatenej istiny a úroku z poskytnutého úveru, t. j. 47 346,20 Sk. Ţalobu odôvodnil tým, ţe 5Obdo/19/2009 2 ţalovaná podala dňa 15.01.2001 spolu s nebohým manţelom Ing. P. S. prostredníctvom Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši ţiadosť o poskytnutie podpory vo forme úveru na účel rekonštrukcie a prístavby rodinného domu. Dňa 26.02.2001 bola so ţalovanou uzavretá zmluva č. X./X./2001 o poskytnutí úveru vo výške 350 000 Sk pri úrokovej sadzbe 4,4% p. a. a dobou splatnosti 20 rokov. Podľa článku IV. mala ţalovaná povinnosť splácať dlh pravidelnými mesačnými splátkami vţdy k
- dňu v mesiaci. Ţalovaná úver riadne a včas nesplácala a nezaplatila viac ako 6 splátok, o čom ju ţalobca upovedomil upomienkou. Ţalovaná dlţné splátky poskytnutého úveru nezaplatila a k 31.01.2006 bola v omeškaní s 22 splátkami v celkovej výške 49 810 Sk. Tým porušila zmluvné podmienky – článok VIII. 8.
- zmluvy, čím sa stal celý dlh splatný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca zisťoval len údaje o vzniku, respektíve trvaní manţelstva a nie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré bolo v čase uzatvárania zmluvy zrušené súdom, a teda nebol potrebný súhlas druhého z manţelov s uzavretím zmluvy. Ďalej nebolo preukázané ani to, ţe by ţalovaná a jej manţel boli spoludlţníci a vznikol im spoločný záväzok. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, ţe zmluvnou stranou boli len ţalobca a ţalovaná. Uvedenie manţela v zmluve a jeho súhlas s uzavretím zmluvy nebol potrebný, pretoţe bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov bolo uţ v čase uzatvárania zmluvy zrušené. Tieţ bolo preukázané, ţe ţalovaná prostriedky z pridelenej podpory nečerpala, a pritom podľa článku III. 3.
- sa ţiadateľ stáva dlţníkom, momentom čerpania z pridelenej podpory. Prostriedky z pridelenej podpory čerpal manţel ţalovanej, ktorý vyuţil, ţe bol zapísaný ako konateľ obchodnej spoločnosti K., s.r.o., P., IČO: X. a mal dispozičné právo k účtu tejto obchodnej spoločnosti. Bez vedomia ţalovanej vystavil faktúry, kde ju uviedol ako odberateľku za tovar, ktorý jej nikdy nebol dodaný a nebol ani pouţitý na účel podľa zmluvy. Keďţe banka povaţovala manţela ţalovanej (klientky) tieţ za dlţníka zo zmluvy, previedla z účtu Š. na účet obchodnej spoločnosti K. s.r.o. celkom 350 000 Sk. Ţalovanej teda nevznikla povinnosť plniť ţalobcovi, pretoţe ona nečerpala prostriedky z pridelenej podpory. V rozpore so zákonom konal Ing. P. S., manţel ţalovanej, ale trestná vec, ktorej predmetom bolo jeho konanie musela byť odloţená z dôvodu jeho úmrtia a trestné stíhanie sa stalo neprípustné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). 5Obdo/19/2009 3 Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline, ako odvolací súd, rozsudkom č. k. 13Cob/105/2008-222 zo 04.02.2009 v znení opravného uznesenia č. k. 13Cob/105/2008-228 z 19.02.2009 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 17 287,66 eur (pôvodne 520 808 Sk). Ţalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe pri hodnotení listinných dôkazov odvolací súd dospel k odlišnému skutkovému a právnemu hodnoteniu. Podľa odvolacieho súdu z doloţených ţiadostí (č. l. X., X., X.), zo zmluvy (č. l. X.), z označenia zmluvných strán na prvej strane zmluvy nepochybne vyplývalo, ţe ţiadateľom bola nielen ţalovaná, ale aj jej manţel. Odvolací súd, vychádzajúc a contrario z úpravy v § 11 ods. 3,4, zákona č. 124/1996 Z. z. vyvodil, ţe v danom prípade nestačilo, aby ţiadosť bola podpísaná len ţalovanou ako jedným z manţelov, keďţe takýto prípad účelu poskytovania podpory sa v uvedených ustanoveniach nenachádzal. Preto bolo potrebné, aby ţiadosť bola podaná oboma manţelmi, a teda na strane ţiadateľov okrem ţalovanej, bol i jej manţel Ing. P. S.. Ak by bol v zmluve označovaný len v pozícii manţela ţiadateľky, potom nebolo potrebné, aby zmluvu podpisoval. Zmluva však bola podpísaná aj Ing. P. S.. Odvolací súd mal teda za preukázané tvrdenia ţalobcu, ţe zmluvnou stranou jeho ako veriteľa v rámci uzavretej zmluvy a ňou zaloţeného záväzkového vzťahu, boli ţiadatelia, a to tak ţalovaná, ako aj jej vtedajší manţel Ing. P. S. Odvolací súd sa odchýlil od prvostupňového súdu aj v rovine aplikácie hmotnoprávneho predpisu na posúdenie zmluvy v tom smere, ţe ak v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/1996 Z. z. sa ako druh podpory rozvoja bývania uvádza úver, potom bolo potrebné aplikovať osobitnú výlučnú úpravu úveru v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vychádzať tieţ z ustanovenia § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu 26.02.
- Nebolo správne vychádzať len z toho, ţe Š. poskytol podporu, keďţe táto podpora mala v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. tri základné druhy a jedným z týchto druhov bol práve úver, čo bolo zásadné pre aplikovanie Obchodného zákonníka. V rovine naplnenia zmluvy zo strany ţalobcu mal odvolací súd odchylne od prvostupňového súdu za preukázané, ţe došlo k poskytnutiu dojednaného úveru v sume 350 000 Sk v prospech ţiadateľa, ktorým bola ţalovaná aj jej manţel. Čerpaním z pridelenej podpory sa zo ţiadateľa stal dlţník. Dlţníkom sa následkom konania Ing. P. S. stal nielen on, ale aj jeho manţelka (ţalovaná). Odvolací súd poukázal aj na to, ţe ţalovaná umoţnila, aby v dobe, keď uţ bolo medzi manţelmi zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov, bol účastníkom predmetnej úverovej zmluvy aj jej manţel. 5Obdo/19/2009 4 Odvolací súd z dokazovania vyhodnocoval opodstatnenosť ţalovanej výšky uplatnenej pohľadávky, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru 320 359,67 Sk, ušlého úroku 153 202,33 Sk a zmluvne dohodnutej sankcie 10% zo súčtu nesplatenej istiny a dojednaného úroku, t. z. 47 356,20 Sk, spolu vo výške 520 808 Sk, t. z. 17 287,66 eur. S poukazom na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 prvá veta, cez ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel odvolací súd k záveru, ţe bolo opodstatnené zmeneným rozhodnutím odvolacieho súdu ţalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie vo veci samej, rozhodol odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovenia § 240 ods. 1 O. s .p., s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O. s. p. Ţalovaná dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Podľa názoru dovolateľky sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou, či zo zmluvy, zákona alebo z iných právnych skutočností len ţalovanej vznikol samostatný záväzok (vzhľadom na neexistenciu BSM), alebo vznikol kaţdému samostatný záväzok, alebo ide o solidárny záväzok obidvoch manţelov. Z uzavretej zmluvy nevyplýva akákoľvek solidárna zodpovednosť ţalovanej a jej manţela za prevzaté záväzky, a teda ţalovaná nemôţe zodpovedať za akékoľvek plnenie poskytnuté jej manţelovi (v rozpore so zmluvou). Ţalovanej mohol objektívne zo zmluvy vzniknúť len samostatný záväzok. Ţalobca však ţalovanej ţiadne plnenie neposkytol a nie je oprávnený domáhať sa vrátenia akéhokoľvek plnenia. Ďalej uviedla, ţe bolo preukázané, ţe ţalovaná ţiadne plnenie od ţalobcu neprevzala, a preto sa nemohla stať dlţníčkou a nemohla ani solidárne zodpovedať so svojim manţelom (vzhľadom na zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov), za ktorého dlhy nezodpovedá ani ako jeho dedička (nenadobudla dedením ţiadne aktíva). Ak by malo ísť v prípade nároku ţalobcu o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy po jeho odstúpení od spornej zmluvy, ţalovaná preukázateľne ţiadne plnenie od ţalobcu neobdrţala, ţiadne nepouţila, preto nejestvuje také plnenie, ktoré by mala povinnosť vrátiť. Odvolací súd sa ďalej nevysporiadal so skutočnosťou zrušeného BSM ţalovanej a jej manţela v čase uzavretia zmluvy, resp. naopak bez právneho zdôvodnenia pripisuje nedostatok upozornenia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manţelov na ťarchu 5Obdo/19/2009 5 ţalovanej (po prvýkrát uzatvárajúcej takúto zmluvu). Pritom výslovne účasť manţela ţalovanej ako ţiadateľky o podporu, ako podmienky poskytnutia podpory, vyţadoval ţalobca. Sama ţalovaná nemala ţiadny dôvod, aby vstupovala do spoločného záväzkového vzťahu so svojim manţelom v čase, keď uţ na jej návrh bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov. Vzhľadom na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva ţalovanej a jej manţela nejestvoval právny dôvod na vznik ich pasívnej solidarity voči ţalobcovi. K priznaniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ţalobcovi proti ţalovanej ţalovaná uviedla, ţe to by bolo poskytnutím súdnej ochrany takému výkonu práva, ktoré odporuje dobrým mravom. Ţalovaná v dovolaní ďalej uviedla, ţe odvolací súd nedostatočne a nesprávne posúdil povahu uplatneného nároku ţalobcu. V prípade platného odstúpenia od zmluvy nastupuje zo zákona povinnosť vrátenia si vzájomných plnení a keďţe ţalovanej ako dlţníčke z právneho vzťahu so ţalobcom zo spornej zmluvy nebolo poskytnuté ţiadne plnenie, preto ţiadne prostriedky zo Š. ani nemohla pouţiť a nepouţila na účel dojednaný v spornej zmluve, nie je preto na jej strane daný právny základ vzniku povinnosti vrátiť ţalobcovi plnenie, ktoré nedostala. Ţalovaná poţiadala súd o svoje úplné oslobodenie od súdnych poplatkov za podmienok ustanovených v § 138 ods. 1 O. s. p., aby jej tak nebolo v dôsledku nepriaznivej osobnej sociálnej situácie upreté plné uplatnenie ústavného práva na súdnu ochranu. Ţalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. K dovolaniu ţalovanej sa vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe odvolací súd správne posúdil problematiku zmluvných strán úverovej zmluvy. Odvolací súd podľa ţalobcu správne posúdil pojem ţiadateľ, keď tak označil ţalovanú spolu s jej manţelom. Čerpaním úveru sa z oboch spoluţiadateľov stali spoludlţníci. Odvolací súd tieţ správne posúdil problematiku aplikácie Obchodného zákonníka a správne priznal ţalobcovi aj zmluvne dohodnutú sankciu. Ţalobca poukázal na ustanovenie § 302 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpenie od úverovej zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom rozsahu ako bezdôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote oprávnenou osobou, obsahuje náleţitosti stanovené § 241 O .s. p. a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom 5Obdo/19/2009 6 (§ 238 ods. 1 O. s. p.), prejednal dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd pri zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. postupoval v súlade s ustanovením § 213 ods.2, 3, O. s. p., vykonal opakované dokazovanie listinných dôkazov a vyvodil správne skutkové a právne závery, ţe je daná zodpovednosť ţalovanej za splnenie záväzku v zmysle zmluvy o úvere č. X./X./
- Sporové strany na základe výzvy súdu, nevzniesli námietky k aplikácií aj ustanovení Obchodného zákonníka na daný prípad. Sporná ostala len otázka posúdenia postavenia zmluvných strán na strane dlţníka, čo je predmetom dovolacieho konania. Ţalobca na strane veriteľa a M. S. a jej vtedajší manţel Ing. P. S. na strane ţiadateľov uzavreli zmluvu o poskytovaní podpory vo forme úveru podľa zák. č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a súvisiacich predpisov ( č. l. X. ). Podľa § 11 ods. 1cit. zákona ţiadateľ je povinný predloţiť písomnú ţiadosť F. prostredníctvom okresného úradu príslušného podľa miesta nehnuteľnosti –stavby. V spornom prípade ţiadosť o podporu na rekonštrukciu rodinného domu a prístavby predloţili obidvaja manţelia ako ţiadatelia, kde samostatne uviedli osobné identifikačné údaje, účel podpory, ako aj preukázanie schopnosti platenia splátok a úrokov z poţadovaného úveru (výšku mesačného príjmu) napriek tomu, ţe v čase ţiadosti a uzavretia zmluvy bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov bolo súdom zrušené, čo ţalovaná nespochybňuje, a preto medzi manţelmi sa jednalo o podielové spoluvlastníctvo t.j. kaţdý z manţelov vo vzťahu k tretím osobám je samostatne oprávnený a povinný, a preto súhlas druhého manţela nebol potrebný k platnému uzavretiu právneho úkonu - zmluvy poskytnutí podpory vo forme úveru ako to nesprávne interpretuje dovolateľ. V spornom prípade je potrebné vychádzať z obsahu ţiadosti a predmetnej zmluvy. Nepochybne v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 124/1996 Z. z. manţel ţalovanej bol v postavení ţiadateľa o poskytnutie podpory na rekonštrukciu rodinného domu a takto bol aj označený v záhlaví zmluvy o úvere a svojím podpisom (overený notárom) prejavil vôľu smerujúcu k vzniku právneho úkonu a zároveň niesť právne následky vyvolané týmto úkonom a vrátiť poskytnutý úver v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. V ţiadnom prípade sa nejednalo len o jeho súhlas bez právnej zodpovednosti, čo vyplynulo aj z jeho správania voči veriteľovi pri čerpaní podpory. To znamená, ţe ţalovaná ako aj manţel sa stali účastníkmi zmluvného vzťahu ako dlţníci vo vzťahu k veriteľovi. Keď je na strane dlţníka viac osôb, jedná sa o záväzok spoločný. Účastníci zmluvného vzťahu si spravidla vyslovia v dohode, ţe sa jedná o solidárny záväzok. Zákon však 5Obdo/19/2009 7 nevyţaduje na zaloţenie solidarity striktné vyslovenie, ţe sa jedná o solidárny záväzok. Nie je však vylúčená ani taká úprava zmluvného plnenia medzi viacerými dlţníkmi, z ktorej moţno vyvodiť existenciu solidárneho záväzku (pasívna solidarita). Znamená to, ţe veriteľ je oprávnený poţadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlţník, povinnosť ostatných zanikne (§ 511 ods. 1 OZ). Z vykonaného dokazovania obidvomi súdmi vyplýva, ţe k čerpaniu úveru (podpory v zmysle § 8 ods.1 z. č. 124/1996 ) došlo na základe predloţenia potrebných dokladov (faktúr) Ing. S., ktorý konal ako účastník zmluvy a veriteľ v zmysle dohodnutých podmienok poskytol čerpanie finančných prostriedkov ţiadateľovi úveru, a preto podľa článku III. bod 3.2.a 3.
- zmluvy sa dlţníčkou súčasne stala aj ţalovaná. Tvrdenie ţalovanej, ţe nemala vedomosť o konaní manţela resp., ţe konal protiprávne pri vystavovaní dokladov na poskytnutie podpory je irelevantné vo vzťahu k platnosti právneho úkonu a povinnosti splniť záväzok. Ţalovaná potvrdila, ţe v zmysle zmluvy č. X./X./2001 boli jej peňaţné prostriedky v sume 350 000 Sk poukázané na jej súkromný účet (viď. č. l. X.), pritom ako účastník zmluvného vzťahu mala však vedomosť o spôsobe čerpania podpory (čl. III zmluvy), ktorý neumoţňoval dlţníkovi pri čerpaní podpory finančné prostriedky poukázať na svoj bankový účet. Svojím pasívnym postojom umoţnila druhému dlţníkovi pouţiť peňaţné prostriedky v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, čo nemôţe byť na ťarchu veriteľa, ktorý postupoval v súlade so zmluvu o úvere. Nesporne bolo preukázané, ţe dlţníci si svoj spoločný záväzok splatiť úver v zmysle článku IV zmluvy nesplnili, a preto ţalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo poţadovať plnenie a dohodnuté sankcie od ktoréhokoľvek z nich podľa čl. VIII zmluvy. Keďţe druhý dlţník zomrel, ţalobca sa oprávnene domáhal svojho práva voči ţalovanej. Uplatnená výška pohľadávky nebola medzi účastníkmi sporná. Ţalovaný napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich náhradu ţalobcovi nepriznal, pretoţe si ţiadne trovy konania neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2010 5Obdo/19/2009 8 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová