Najvyšší súd 9So/11/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľky V. K., bytom Š. č. 117/3 B, L., zastúpenej JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o výšku úrazovej renty, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- novembra 2010, č. k. 21Sd/147/2010-31, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- novembra 2010, č. k. 21Sd/147/2010-31, p o t v r d z u j e . Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Róberta Gombalu náhradu trov konania v sume 77,29 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie číslo BA-72396/2010 z
- mája 2010, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej
- decembra 1995, má podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od
- januára 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 45,25 € mesačne až do zmeny skutočností rozhodujúcich na nárok na úrazovú rentu, jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona o sociálnom poistení. Krajský súd mal 2 9So/11/2011 za preukázané, že u navrhovateľky bola
- decembra 1995 zistená choroba z povolania, od
- septembra 1996 do
- februára 1997 bola práceneschopná, od
- februára 1997 bola preradená na prácu pomocného robotníka v „tunelke“ a od
- mája 1998 poberala čiastočný invalidný dôchodok. Od
- februára 1997, t. j. od preradenia na prácu pomocného robotníka, vznikol navrhovateľke nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý trval aj k
- decembru
- Krajský súd konštatoval, že odporkyňa pri výpočte úrazovej renty správne vychádzala z pravdepodobného zárobku za štvrtý kvartál roku 1996 v sume 9058,33 Sk podľa potvrdenia zamestnávateľa Slovmag Lovinobaňa, a.s. z
- apríla 1997, keďže navrhovateľka v rozhodnom období neodpracovala 22 dní. Keďže odporkyňa nerealizovala valorizáciu pravdepodobného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za straty na zárobku podľa zákona č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a vydaných opatrení MPSVaR SR za roky 1998 až 2002 pri aplikovaní ustanovenia § 201 ods. 2 zákona č. 311/2001 v znení zákona č. 210/2003 účinného od
- apríla 2002, výpočet náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa od
- januára 2004 transformovala na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. krajský súd považoval za nesprávny a nesúladný so zákonom. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre nesprávne právne posúdenie a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu o spôsobe valorizácie pravdepodobného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za straty na zárobku. Poukázala na skutočnosť, že podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce účinného od
- apríla 2002, výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, mal ustanoviť osobitný predpis, ktorý však nebol schválený a preto nebolo možné toto ustanovenie v praxi aplikovať a naďalej sa používal spôsob valorizácie podľa zákona č. 320/1993 Zb. Podľa jej názoru nie je možné valorizovať už valorizovanú náhradu za stratu na zárobku tak, ako to požaduje navrhovateľka a bolo by to v rozpore so Zákonníkom práce. Z toho dôvodu navrhla, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z
- mája 2010 potvrdí a trovy konania znáša navrhovateľka. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania za jeden úkon v sume 57 € + paušál 7,41 € + 20% DPH, spolu v sume 77,29 €. 3 9So/11/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o úrazovej rente navrhovateľky podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k
- decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od
- januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do
- decembra
- Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že u navrhovateľky bola
- decembra 1995 zistená choroba z povolania a po preradení na prácu pomocného robotníka v tunelke od
- februára 1997 jej vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku. Od
- mája 1998 poberala čiastočný invalidný dôchodok. Z obsahu administratívneho spisu však nie je možné jednoznačne zistiť v akej výške bola navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (ďalej len „náhrada“) vyplácaná k 31.12.2003 a teda v akej výške ju mala odporkyňa podľa § 273 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. prevziať a naďalej vyplácať ako úrazovú rentu. V administratívnom spise sa nachádzajú len neúplné fotokópie, z ktorých vyplýva neoverený záver, že náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti navrhovateľke vyplácala Slovenská poisťovňa, a.s. pobočka Lučenec, ktorá k 31.12.2003 zistila údajný preplatok na tejto náhrade. Nie je však uvedená suma, v akej náhrada navrhovateľke k
- decembru 2003 patrila; jej výška bola a je medzi účastníkmi sporná. Administratívny spis je neúplný a neoriginálny, čo samo osebe by bolo dôvodom zrušenie rozhodnutia odporkyne podľa § 250j ods. 3 O.s.p. 4 9So/11/2011 Keďže navrhovateľke nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vznikol
- februára 1997 a tento nárok trval k
- decembru 2003 a aj po tomto dni, odporkyňa bola povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v ktorej náhrada patrila. Výpočet náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorý vykonala odporkyňa je v skutočnosti rozhodovaním o výške tejto náhrady pred
- januárom 2004 a na takéto rozhodovanie odporkyňa nie je oprávnená. Na rozhodnutie o tom, v akej výške náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patrila k 31.12.2003, je v zmysle § 273 ods. 11 zákona príslušný všeobecný súd v občiansko-právnom konaní. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa nedostatočne zistila skutočný stav veci a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, aj keď pre zrušenie rozhodnutia odporkyne boli dané iné dôvody. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250Ja ods. 4 O.s.p.). Jej úlohou bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného a zistiť, v akej výške náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti patrila k 31.12.2003 a vyžiada si všetky relevantné podklady od Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., prípadne aj od navrhovateľky. Pokiaľ výšku vyplácanej náhrady navrhovateľka spochybňuje a tvrdí, že jej patrila v inej, vyššej sume, odporkyňa zistí, či o jej výške k 31.12.2003 rozhodol súd, resp. odkáže navrhovateľku, aby sa určenia výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, aká jej podľa jej tvrdenia patrila k 31.12.2003, domáhala na súde v občiansko-právnom konaní. Do predloženia právoplatného rozhodnutia súdu bude odporkyňa vyplácať úrazovú rentu v sume doteraz vyplácanej, ktorej výšku k 31.12.2003 nespochybňuje ani odporkyňa a považuje ju za správnu. Na základe prípadného právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady 31.12.2003 odporkyňa znovu rozhodne o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie úrazovej renty v súlade s § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 v spojení s 224 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na úspech navrhovateľky v odvolacom konaní. Odporkyni uložil uhradiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby 5 9So/11/2011 (vyjadrenie z
- januára 2011 k odvolaniu odporkyne) á 57 € podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. + 1 x režijný paušál 7,41 €, spolu 64,41 € + 20 % DPH (12,88 €), celkom 77,29 €, P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská