Obsah (4)

§ 236§ 239§ 237§ 243b

Najvyšší súd 5 Obdo 54/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. V.N., S.V., správca konkurznej podstaty úpadcu: Ing. J.S. - S., O.P.,

poloţky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,

ktorého ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok v sporoch o peňaţnú pohľadávku 6% z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 Eur, najviac 16 596,50 Eur, v obchodných veciach najviac 33 193,50 Eur. 5 Obdo 54/2011 2 Uznesením z

1. marca 2011, č. k. 3 CbZm 49/2010-83 Okresný súd Bratislava V oslobodenie od súdnych poplatkov ţalovanému 3/ nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalovaný 3/ poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, ţe v súčasnosti nemá akýkoľvek zdroj príjmov, napriek tomu, ţe pôsobí vo viacerých spoločnostiach. Uviedol, ţe nevlastní ţiadny hmotný majetok okrem bytu na N. ulici v Bratislave a ten je v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov. Z vyplneného tlačiva „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ súd zistil, ţe ţalovaný 3/ je zamestnaný ako manaţér a člen štatutárnych orgánov niekoľkých spoločností s čistým príjmom zo spoločnosti C., a. s. od januára do septembra 2009 vo výške 40 850,80 Eur, zo spoločnosti C., a. s. od januára od septembra 2009 vo výške 56 207,20 Eur a zo spoločnosti G.G., s. r. o. od januára do apríla 2009 vo výške 6 638,80 Eur. Ţalovaný 3/ príjmy z iných zdrojov neuviedol a ani ţiadny majetok väčšej ceny. Manţelka ţalovaného 3/ má rovnako príjem z uvedených spoločností a zároveň vlastní byt na N. ulici v Bratislave. Ţalovaný nemá ţiadnu vyţivovaciu povinnosť, avšak uviedol dlhy voči spoločnostiam L., a. s. vo výške 620 546,21 Eur, voči I., s. r. o. vo výške 128 000 Eur a voči V. banke, a. s. vo výške 167 131 Eur. Súd prvého stupňa dospel po vyhodnotení pomerov ţalovaného 3/ k záveru, ţe podmienky, za ktorých môţe súd priznať účastníkovi oslobodenie od súdnych poplatkov, neboli v tomto prípade splnené. Ţalovaný 3/ ako jediný zdroj príjmu uviedol príjem, a to len do septembra 2009 z pôsobenia v niekoľkých obchodných spoločnostiach, ktoré však v súčasnosti nevykazujú ţiadnu obchodnú činnosť. Súd z výpisov z obchodného registra zistil, ţe ţalovaný podniká v spoločnostiach od roku 2006 C., s. r. o., od roku 2008 C., o. c. p., a. s., N., s. r. o. a N., s. r. o. od roku 2009 S., a. s. a NA., s. r. o. a od roku 2010 H., s. r. o., C., a. s. a K., s. r. o., vo väčšine spoločností ţalovaný 3/ pôsobí ako člen štatutárnych orgánov, pričom väčšina spoločností má splatené základné imanie a nie v malej sume. Dĺţka podnikania všetkých uvedených spoločností je dostatočne dlhá na to, aby mohli pre ţalovaného 3/ vytvoriť primerané finančné krytie nákladov jeho podnikateľskej činnosti. Z uvedeného sa dá predpokladať, ţe súčasné nepriaznivé majetkové pomery ţalovaného 3/ majú pôvod v jeho podnikateľskej činnosti, s ktorou je vţdy spojené aj riziko, ţe jeho konanie nemusí viesť k zisku, ale môţe viesť aj k strate. Účastníci konaní, ktorých jediný zdroj príjmu pochádza z podnikateľskej činnosti, musia aj prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so súdnym konaním vytvárať z vlastných zdrojov a nemôţu ich z dôvodu momentálnej 5 Obdo 54/2011 3 nepriaznivej finančnej situácie v podnikaní presúvať na ťarchu štátu. V neposlednom rade tieţ skutočnosť, ţe ţalovaný časť svojho príjmu vynakladá na splácanie svojich dlhov voči iným subjektom, nezakladá dôvod pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v tomto konaní, pretoţe vznikli z iných právnych titulov. Ţalovaný 3/ je tieţ spoluvlastníkom bytu na N. ulici v Bratislave, pričom táto skutočnosť ako prvá odporuje dôvodom pre jeho aspoň čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku v konaní. Navyše ţalovaný 3/ bliţšie nešpecifikoval ţiadne svoje výdavky, napr. náklady spojené s bývaním, stravovaním, ošatením, prípadnou zdravotnou starostlivosťou. Pôjde o výdavky, ktoré musia znášať takmer všetci občania, teda aj tí, ktorí o oslobodenie od súdnych poplatkov neţiadajú. Ďalej súd uviedol, ţe v tomto štádiu konania bez vykonania dokazovania nie je moţné posúdiť otázku, či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Na odvolanie ţalovaného 3/ Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uznesenie Okresného súdu Bratislava V z
2. marca 2011, č. k. 3 CbZm 49/2010-83 potvrdil a zároveň uznesenie Okresného súdu Bratislava V z
3. mája 2010, č. k. 3 CbZm 49/2010-55 zmenil, tak ţe ţalovaným 1/ a 3/ uloţil zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 16 596,50 Eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu z
4. marca 2010, č. k. 3 Zm 724/2009-23 na účet Okresného súdu Bratislava V. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu o uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietky vychádzal zo skutočnosti, ţe zmenka je záväzkom abstraktným - je to záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy. Ide o záväzok úplne samostatný, oddelený od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Pokiaľ zmenka alebo šek predstavujú právo na zaplatenie abstraktnej peňaţnej sumy, potom nie je moţné povedať, či táto platba je alebo nie je obchodom. Ak nemoţno konštatovať, ţe platba obchodom je, nie je moţné na tento záväzok aplikovať Obchodný zákonník. Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 6 Obo 5/98) vyplýva, ţe pri určení poplatkovej povinnosti a pri stanovení sadzby súdneho poplatku je nutné vychádzať zo skutočnosti, ţe zmenka sa tradične viaţe na obchodné veci a ţe v prípade návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaného na súd ide o obchodný spor v zmysle § 9 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). 5 Obdo 54/2011 4

odvolacieho súdu táto judikatúra uţ nie je pouţiteľná, pretoţe medzičasom došlo k zmene právnej úpravy - došlo k zrušeniu § 9 ods. 3 O. s. p. dňom 31. decembra 2005, resp. došlo k zrušeniu § 9 ods. 3 písm.

1. c)bod 3 O. s. p., ktoré platilo do 31. decembra 2001, ust. § 9 ods. 3 písm.
2. g)O. s. p., ktoré platilo do 31. decembra 2004 a obe tieto ustanovenia upravovali, ţe krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa ako obchodné veci bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, vrátane sporov z vydaných zmenkových, šekových platobných rozkazov a sporov, týkajúcich sa zmenkových protestov. Od 1. januára 2005 bolo toto ustanovenie vypustené zo zákona a nahradené iným znením § 9 ods. 3 O. s. p., zrušeným dňom 31. decembra 2005. V znení platnom od 1. januára 2005 teda vyššie popísané určenie obchodných sporov Občiansky súdny poriadok neobsahuje. Odvolací súd preto musí v tejto veci vyhodnocovať charakter sporu

Obchodného zákonníka. Záväzkové vzťahy, ktoré podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, vymedzuje § 261 Obchodného zákonníka. Obchodný charakter záväzkového vzťahu sa posudzuje, resp. vyplýva jednak z povahy subjektov a jednak z povahy záväzkových vzťahov. V danom prípade je predmetom sporu zmenka ako abstraktný záväzkový právny vzťah a nie je moţné určiť, ţe platba na zmenke je obchodom, ktorý je moţné podradiť pod úpravu uvedenú v § 261 Obchodného zákonníka a nie je moţné konštatovať, ţe ide v danom prípade o obchodný spor. Na uloţenie poplatkovej povinnosti v tejto veci preto nie je moţné aplikovať maximálnu výšku poplatku, ktorá platí pre obchodné spory. Pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odvolací súd vychádzal z ust. § 138 ods. 1 O. s. p. Predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov sú: pomery účastníka a skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne. V danom prípade má odvolací súd za to, ţe sa nedá konštatovať, ţe by u ţalovaného 3/ išlo o zrejmé bezúspešné bránenie práva (nedá sa urobiť záver, ţe jeho námietkam nemoţno vyhovieť). Odvolací súd mal za to, ţe táto podmienka na oslobodenie od súdnych poplatkov je splnená. Čo sa týka prvej podmienky, a to pomerov účastníka,

odvolacieho súdu súd prvého stupňa riadne pred rozhodnutím o nepriznaní oslobodenia vyzval ţalovaného 3/ na preukázanie majetkových pomerov a správne uzavrel, ţe u ţalovaného neexistujú také pomery, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov 5 Obdo 54/2011 5 odôvodňovali. Ţalovaný 3/ nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, ako ani nepredloţil súdom poţadované doklady. Ani k odvolaniu nepripojil ţiadne dôkazy, preukazujúce jeho nepriaznivé majetkové pomery. Ďalej uviedol, ţe v danom prípade majetkové pomery ţalovaného 3/ nie sú vierohodne a dostatočne preukázané, aby mohol súd vyvodiť záver, ţe ţalovaný 3/ je oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu alebo čiastočne.

odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa správne v danom prípade posúdil, ţe podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov nie sú splnené. Obe podmienky musia by splnené súčasne, nestačí len splnenie podmienky, ţe nejde o bezúspešné bránenie práva. Ţalovaný aj napriek výzve súdu nepreukázal existenciu takých majetkových a sociálnych pomerov, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Proti napadnutému uzneseniu podal ţalovaný 3/ dovolanie. Dovolaním napadol všetky výroky napadnutého uznesenia. Zároveň poţiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa z 22. marca 2011 (č. l. 83) a uznesenie súdu prvého stupňa z 12. mája 2011 (č. l. 55) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania dovolateľ vyvodzuje z ust. § 237 písm. f) O. s. p. Podanie dovolania odôvodňuje tým, ţe v odvolacom konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f) O. s. p. a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

dovolateľa odvolací súd v tomto prípade nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, čo súd viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a následne k jeho rozhodnutiu o nepriznaní práva ţalovaného 3/ na oslobodenie od súdneho poplatku. Závery odvolacieho súdu v otázke posudzovania splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov povaţuje ţalovaný 3/ za nesprávne. Ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie trpí závaţnými vadami odôvodnenia. Odvolací súd nereagoval na argumenty dovolateľa vo veci oslobodenia od platenia súdnych poplatkov z dôvodu jeho ţivotných a majetkových pomerov. Závery odvolacieho súdu sa javia ako svojvoľné, pričom úplne opomenul ústavné aspekty veci. Napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo dovolateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na podporu svojich tvrdení dovolateľ poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 115/03) a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva 5 Obdo 54/2011 6 (napr. GarciaRuiz v. Španielsko z

1. januára 1999). Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, o aké skutkové zistenia a právne úvahy oprel svoj záver a z akých dôvodov povaţoval argumentáciu dovolateľa za „nevierohodné a dostatočne preukázané“, postupoval nedôsledne a porušil základné právo dovolateľa na súdnu ochranu. Dovolateľ ďalej v dovolaní uviedol argumenty, ktoré v konaní uvádzal, a to, ţe je nezamestnaný, nemá ţiadny príjem, ani majetok na úhradu súdneho poplatku. Od januára do septembra roku 2009 mal príjem od spoločnosti C., a. s., C., o. c. p. a od januára do apríla 2009 mal príjem od spoločnosti C., s. r. o. a G.G., s. r. o. Príjem z týchto spoločností bol uhrádzaný prevodom na účet vedený vo V. Slovensko, a. s. Od
2. a
3. novembra 2009 nebola ţalovanému 3/ uhradená ţiadna odmena za výkon funkcie štatutárneho orgánu v akejkoľvek inej spoločnosti. Ďalej dovolateľ uviedol, v ktorých spoločnostiach vystupuje ako člen štatutárneho orgánu, kde vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu bezodplatne. Dovolateľ sa v spoločnostiach P., S., D., S., a. s., D., N., s. r. o. a N., s. r. o. vzdal svojej funkcie člena štatutárneho orgánu k
4. aprílu
5. Záväzky dovolateľa ku dňu podania dovolania sú vo výške 1 051 100,15 Eur. Sú nasledovné: V. banka - zostatok Flexihypotéky vo výške 154 053,94 Eut, P.S. vo výške 128 000 Eur a 14 500 Eur, L., a. s. vo výške 620 546,21 Eur, M.B. vo výške 134 000 Eur. Dovolateľ bol nielen členom štatutárneho orgánu spoločnosti C., akciová spoločnosť, ale bol zároveň aj jedným z akcionárov tejto spoločnosti. Prostriedky na pokrytie výdavkov, tak ako to uvádza súd, si vytváral z vlastných príjmov, ktoré ale vloţil späť do tejto spoločnosti vo forme nákupu dlhopisov uvedenej spoločnosti. Svetová finančná kríza postihla aj spoločnosť C., akciová spoločnosť a zabránila tak tejto spoločnosti riadne a včas uhrádzať svoje záväzky, resp. vyplácať finančné prostriedky jej klientov. Dovolateľ finančné prostriedky získané z hypotekárneho úveru vloţil do spoločnosti C. akciová spoločnosť vo forme nákupu dlhopisov tejto spoločnosti. Zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti zaloţil svoj byt. Dovolateľ nemá od októbra 2009 vlastné príjmy. Príjmy, ktoré mal dovolateľ v minulosti, boli všetky spotrebované, a preto sú irelevantné v otázke posudzovania pomerov dovolateľa. Jediným zdrojom príjmu dovolateľa je finančná pomoc od rodiny. Kvôli zlej finančnej situácii postúpil svoj rodinný dom spoločnosti I., s. r. o. na základe Zmluvy o pôţičke z
6. marca
7. Pohľadávka tejto spoločnosti bola postúpená novému veriteľovi P.S.. V zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je dovolateľ oprávnený tento rodinný dom uţívať, ale musí uhrádzať všetky platby súvisiace s údrţbou 5 Obdo 54/2011 7 a prevádzkou rodinného domu. Byt v Bratislave je zaťaţený záloţným právom hypotekárnej banky. Byt je za súčasnej situácie na realitnom trhu nepredajný, resp. výška čerpaného úveru z banky prevyšuje hodnotu tohto bytu. Z dôvodu vysokej splátky hypotekárneho úveru (1 087,55 Eur mesačne) je dovolateľ nútený tento byt prenajímať, keďţe z vlastných zdrojov nie je schopný tento hypotekárny úver splácať. Spoločnostiam C., akciová spoločnosť, C., o. c. p., a. s. a C. boli
8. augusta 2010 odňaté všetky účtovné doklady, počítačové servery a elektronické nosiče dát orgánmi policajného zboru na základe príkazu vyšetrovateľa na základe podaného trestného oznámenia. Spoločnosť K., s. r. o. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie je schopná ukončiť svoje účtovné obdobie za rok
9. Dovolateľ má za to, ţe odvolací súd neposkytol odvolateľovi dostatočnú ochranu jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR najmä z toho dôvodu, ţe predloţené dokumenty preukazujúce osobné, majetkové a zárobkové pomery dovolateľa povaţoval za nevierohodné a nedostatočne preukazujúce majetkové pomery dovolateľa na to, aby mohol byť oslobodený od súdnych poplatkov. Svojim rozhodnutím neumoţnil dovolateľovi predloţiť ďalšie dokumenty, ktoré by mohli ešte lepšie ozrejmiť súdu majetkové pomery dovolateľa. Právny zástupca dovolateľa vykonáva v jeho mene všetky právne úkony bezodplatne.

dovolateľa, v prípade plného úspechu dovolateľa v tomto konaní, by mal dovolateľ mať právo na náhradu súdneho poplatku voči ţalobcovi a tieţ jemu vzniknutých trov konania. Keďţe ţalobca je v konkurze, je budúca pohľadávka na náhradu trov súdneho konania z uspokojenia v konkurze vylúčená v zmysle platných právnych predpisov. Aj keby vylúčená nebola, vzhľadom na postavenie dovolateľa ako nezabezpečeného veriteľa by rozsah uspokojenia takejto pohľadávky bol menej ako nepatrný. Dovolateľ má za to, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie jeho úplného oslobodenia od súdneho poplatku a dovolateľ tieto pomery dostatočným spôsobom aj preukázal. Ak súd nepovaţoval pomery odvolateľa za také, aby súd priznal odvolateľovi úplné oslobodenie od súdneho poplatku, musel súd vzhľadom na preukázané pomery dovolateľa oslobodiť aspoň sčasti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 Obdo 54/2011 8

§ 239ods.

2 písm. a) O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

§ 239ods.

3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd prvým výrokom napadnutého uznesenia potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z

1. marca 2011 (č. l. 83), ktorým súd prvého stupňa ţalovanému 3/ nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a preto prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. proti tomuto výroku nie je daná. Druhým výrokom napadnutého uznesenia odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa z
2. mája 2010 (č. l. 55), ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zaplatení súdneho poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd má za to, ţe aj proti tomuto druhému výroku dovolanie v zmysle § 239 ods. 3 O. s. p. nie je prípustné. V zmysle § 137 O. s. p. medzi trovy konania zaraďujeme okrem iného aj súdny poplatok. V danej veci ţalovaný podal dovolanie proti zmeňujúcemu výroku napadnutého uznesenia, ktorým odvolací súd rozhodol o súdnom poplatku, ktorý zaraďujeme medzi trovy konania, a preto v zmysle uvedeného ustanovenia dovolanie proti tomuto výroku napadnutého uznesenia nie je prípustné. 5 Obdo 54/2011 9 V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

§ 239O. s.

p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj

§ 237písm.

1. a)aţ
2. g)O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p.

dovolateľa napadnuté uznesenie trpí závaţnými vadami odôvodnenia, odvolací súd ani v najmenšom nereagoval na argumenty dovolateľa v predmetnej veci. Dovolateľ má za to, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na to, ţe súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06).

§ 237písm.

f) O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. 5 Obdo 54/2011 10 Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom odvolacieho súdu bola ţalovanému 3/ znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Odvolací súd napadnuté uznesenie odôvodnil v súlade ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. Súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní ţalovaného 3/ proti uzneseniu, ktorým mu súd prvého stupňa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, vychádzal z dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa ţalovaným 3/ predloţené dôkazy a ním tvrdené skutočnosti vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa reagovali na všetky podstatné argumenty ţalovaného 3/. Ţalovaný 3/ v dovolacom konaní predloţil rozsiahle dovolanie, v ktorom spochybňoval právne posúdenie veci a na podporu svojich tvrdení predloţil rozsiahly dôkazový materiál. Dovolací súd však tieto doklady ţalovaného 3/, predloţené aţ v dovolacom konaní neskúmal, pretoţe dovolací súd v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva. Úlohou dovolacieho súdu bolo zistiť, či napadnuté rozhodnutie netrpí niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Tvrdenia dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nie je dôvodné. Rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa limity zákonného rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, ţe na kaţdý argument účastníka je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súdy v danom prípade postupovali v zmysle § 132 O. s. p., keď v odôvodnení pre daný prípad podstatné dôkazy vyhodnotili, zdôvodnili a dospeli v zmysle vykonaného dokazovania k záveru. Dovolateľ ďalej uvádza, ţe mu bolo odopreté právo na prístup k súdu. Toto tvrdenie je nedôvodné a nepodloţené. Napadnutým uznesením sa predmetné konanie voči ţalovanému 3/ nekončí, rozhoduje sa iba o jeho poplatkovej povinnosti. Dovolateľ môţe v konaní ďalej brániť svoje právo, môţe predkladať a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jeho práva účastníka konania neboli a nie sú napadnutým uznesením odvolacieho súdu obmedzené. 5 Obdo 54/2011 11 Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004). Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 329/04,

ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať

nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f) O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. 5 Obdo 54/2011 12 Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného 3/ odmietol

§ 243bods.

5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. V dovolacom konaní ţalobcovi, ţalovanému 1/ a 2/ súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si ich náhradu neuplatnili a ţalovaný 3/ bol v dovolacom konaní neúspešný (§ 423d ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., 142 a 151 ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová