1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obţalovaných J. M., M. M. a RNDr. F. O. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010, sp. zn. PK-2T 18/2009, na neverejnom zasadnutí konanom 2. júna 2011 v Bratislave takto r o z h o d o l :
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e .
1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 16. apríla 2010, sp. zn. PK-2T 18/2009, boli obţalovaní J. M. a M. M. uznaní za vinných z prečinu podplácania spolupáchateľstvom
1 Tr. zák. a obţalovaný RNDr. F. O. zo zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe obžalovaní J. M. a M. M. 2 5 To 15/2010 J. M. prostredníctvom M. M. na bliţšie nezistenom mieste V. v období od
1 Tr. zák. za pouţitia § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňaţný trest, a to obţalovaný J. M. vo výške 7 000 € a obţalovaný M. M.. vo výške 3 000 €.
2 Tr. zák. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu. Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd
3 Tr. zák. obom obţalovaným náhradné tresty odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov u kaţdého z nich. Obţalovaný RNDr. F. O. bol odsúdený
1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený.
2 Tr. zák. stanovil obţalovanému skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. súd uloţil obţalovanému zákaz stretávania sa s obţalovanými J. M. a M. M. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
1 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj peňaţný trest vo výške 5 000 €.
2 Tr. zák. rozhodol, ţe vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu. Pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil
3 Tr. zák. obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1(jeden) rok. 4 5 To 15/2010
1, ods. 2 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj trest zákazu činnosti výkonu akejkoľvek funkcie v orgánoch miestnej samosprávy na dobu 5 (päť) rokov. Naproti tomu špecializovaný trestný súd tým istým rozsudkom obţalovaného Ing. P. C. oslobodil
a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok po právnej stránke posúdený ako zločin zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ţe dňa
ktorého majú byť predkladané materiály vypracované tak, aby poskytovali pravdivé, právne a vecne overené informácie, ktoré výstiţne a zrozumiteľne objasňujú problém, ktorý má byť prerokovaný.
odseku 2 predmetného ustanovenia, materiál, ktorý nebol spracovaný a predloţený
odseku 1, nemôţe byť predmetom rokovania M. M. Mimoriadne moţno takýto návrh predloţiť aj na návrh poslanca mimo programu rokovania. Čo sa týka zaraďovania návrhov na rokovanie 6 5 To 15/2010 M.M. prokurátor poukázal na § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 rokovacieho poriadku ako aj na ustanovenie § 25 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V danom prípade obţalovaný Ing. P. C. nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, ţe predmetné návrhy predloţil účelovo priamo na rokovaní M. M. tak, aby sa poslanci s týmito návrhmi nemohli vopred oboznámiť. Obţalovaný
prokurátora svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty ţalovaného zločinu. V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok vo vzťahu k obţalovaným J. M., M. M. a RNDr. F. O. zrušiť vo výroku o vine a konanie obţalovaných J. M. a M. M. kvalifikovať
obţaloby ako prečin podplácania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a konanie obţalovaného RNDr. F. O. ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. Čo sa týka uloţených trestov, nemá výhrady voči trestom uloţeným obţalovaným J. M. a M. M. Obţalovanému RNDr. F. O. navrhol uloţiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, s ostatnými trestami u tohto obţalovaného vyslovil spokojnosť. V prípade obţalovaného Ing. P. C. navrhol oslobodzujúci výrok napadnutého rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný J. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe súd sa v jeho prípade nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Naďalej trvá na tom, ţe ţalovaného skutku sa nedopustil, nikomu úplatok nesľúbil, ani nedal. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe celé rozhodnutie o jeho vine je zaloţené iba na záznamoch z odpočúvania telefonických hovorov. V súvislosti s týmito záznamami uviedol, ţe nie všetko, čo odznelo v rámci telefonických hovorov bolo váţne myslené a pravdivé. Väčšina jeho výrokov bola vedená v snahe dosiahnuť cieľ, ktorý bezprostredne sledoval, aby sa celá záleţitosť odpredaja bytu a nebytových priestorov pohla z mŕtveho bodu a celý proces sa uzavrel. S touto jeho obranou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe svedok Ing. J. M. podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťaţnosť, kde namietal, ţe vydaním príkazu na jeho odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky došlo k porušeniu jeho základných práv, pričom ústavný súd jeho sťaţnosť prijal. Na potvrdenie toho doloţil k odvolaniu kópiu 7 5 To 15/2010 uznesenia ústavného súdu, č. k. II.ÚS 176/2010-9, z 8. apríla 2010.
jeho názoru mal súd vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o podanej sťaţnosti, pretoţe sa tým vyrieši otázka, či príkaz na odpočúvanie jeho telefónu bol vydaný v súlade s Ústavou, resp. s medzinárodnou zmluvou o ľudských právach. Okrem toho vytýkal, ţe vyšetrovateľ uţ v prípravnom konaní podrobil selekcii získané záznamy z odpočúvania telefonických hovorov a predloţil súdu iba niektoré nahrávky, ktoré on sám povaţoval za relevantné. Nedá sa vylúčiť, ţe z ďalších záznamov, ktoré boli uskutočnené a ktoré nemal súd k dispozícii, moţno dospieť k iným záverom. Navrhol preto svojmu odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby. Obţalovaný M. M. v dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe v priebehu celého konania nebol produkovaný priamy dôkaz, ktorý by vyvracal jeho obranu. Výrok súdu o jeho vine je postavený na subjektívnom výklade niekoľkých telefonátov bez potvrdenia konkrétnym dôkazom. Navrhol preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby. Obţalovaný RNDr. F. O. úvodom svojho odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa správne vychádzal z ustálenej súdnej praxe a správne odôvodnil záver, ţe ho nemoţno povaţovať za verejného činiteľa. V tejto otázke sa stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia, a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť
por. V ďalšom však nesúhlasí so závermi špecializovaného trestného súdu. Pri ustálení jeho viny vychádzal predovšetkým z obsahu telefonických hovorov najmä medzi obţalovanými M. a M. z
neho vyvracajú tvrdenia súdu o jeho vine. Za najzávaţnejší nedostatok náleţitého zistenia skutkového stavu však povaţuje skutočnosť, ţe vyšetrovateľ i prokurátorka svojím jednostranným rozhodnutím urobili účelovú selekciu záznamov z odpočúvania. Len časť sprístupnili obhajobe a predloţili súdu. Oprávnene sa preto domnieva, ţe išlo najmä o tie, ktoré mali preukázať ich vinu. Vytýkal, ţe v spise nie je ţiadny 8 5 To 15/2010 záznam z odpočúvania jeho osobného telefónu, ţiadny záznam z toho, ţe by niekomu volal, prípadne niekto volal jemu, čo povaţuje za absurdné. Poukazoval na ustanovenie § 115 ods. 8 Tr. por., ktoré ustanovenie orgány činné v trestnom konaní nerešpektovali. V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
1 písm. a/ - písm. c/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. po zistení, ţe niet dôvodu na zamietnutie odvolania
1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, moţno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
osobitného predpisu. Procesný postup ako má súd na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy získané pomocou informačno-technických prostriedkov presne upravuje ustanovenie § 270 ods. 2 Tr. por.,
ktorého zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha veci pripúšťa, môţe sa vykonať aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Tieto skutočnosti súd zisťuje z listín zaloţených v utajovanej prílohe, a tak fakticky verifikuje, či záznam o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný zákonným spôsobom. V posudzovanej veci však z prepisu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. februára 2010 (č.l. 297-313 prepisu) nevyplýva, ako súd prvého stupňa verifikoval zákonnosť vydania súdnych príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, ako boli povereným príslušníkom policajného zboru vykonávajúcim odpočúvanie vykonané. Ţiadna vyššie spomínaná správa nebola na hlavnom pojednávaní oboznámená. Získané záznamy z odpočúvania síce súd prvého stupňa prehral na technickom zariadení, avšak na tento dôkaz nemoţno vzhľadom na vyššie citované ustanovenie prihliadať, pretoţe nebol vykonaný zákonným spôsobom. K tomu, aby súd prvého stupňa mohol získané záznamy pouţiť 10 5 To 15/2010 ako dôkaz, bude potrebné verifikovať, či odpočúvanie a záznamy z nich boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom. V danom prípade to znamená, ţe v zápisnici o hlavnom pojednávaní sa zaznamenajú skutočnosti, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný. Následne bude môcť súd vykonať dôkaz opätovným prehratím záznamov na technickom zariadení v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Tr. por. Pri dodrţaní tohto postupu bude dôkaz vykonaný zákonným spôsobom a súd bude môcť na takto vykonaný dôkaz pri svojom rozhodovaní prihliadnuť. Ďalším pochybením súdu prvého stupňa, ako na to správne poukázali aj obţalovaní v dôvodoch svojho odvolania je skutočnosť, ţe orgány prípravného konania a prokurátor nezabezpečili do spisu všetky nahrávky telefonických hovorov medzi obţalovanými. Súčasťou spisového materiálu sú prepisy hovorov i CD nosiče obţalovaných M., M., C., ako aj svedkov Mgr. U., Ing. M., ale uţ nie obţalovaného RNDr. O.. U tohto obţalovaného orgány prípravného konania zaloţili do spisu iba výpis odchádzajúcich hovorov z jeho telefónu. Moţno preto súhlasiť s námietkami obţalovaných, ţe v prípravnom konaní došlo k určitej selekcii hovorov. Obţalovaní, ich obhajcovia, ani súd prvého stupňa tak nemali moţnosť oboznámiť sa so všetkými zadováţenými dôkazmi. Uvedeným postupom tak došlo k závaţnému porušeniu práv obhajoby a moţno súhlasiť s námietkami obţalovaných, ţe vo veci nebol náleţite zistený skutkový stav. Najvyšší súd pritom zistil, ţe všetky nahrávky ešte existujú na príslušnom útvare Policajného zboru. Zatiaľ nedošlo k ich zničeniu
8 Tr. por. Z toho dôvodu bude potrebné všetky CD nosiče s nahrávkami telefonických hovorov od príslušného útvaru vyţiadať, a potom vykonať dôkaz na hlavnom pojednávaní ich prehratím na technickom zariadení. Posúdenie dôleţitosti jednotlivých nahrávok pre potreby trestného konania v danom prípade bude na senáte súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky prokurátora smerovali aj voči právnej kvalifikácii konania obţalovaných J. M., M. M. a RNDr. F. O., ku ktorej dospel súd prvého stupňa. Zmenu právnej kvalifikácie súd v podstate odôvodnil tým, ţe obţalovaný RNDr. O. bol síce voleným funkcionárom samosprávy – poslancom M.M., napriek tomu ho nemoţno povaţovať za verejného činiteľa. Pojem právomoci musí
súdu prvého stupňa obsahovať v sebe vţdy prvok moci a rozhodovania. V posudzovanom prípade však prvok moci a rozhodovania obţalovanému neprislúchal. O odpredaji totiţ rozhodol kolektívny orgán – M. V tejto súvislosti poukazoval súd prvého stupňa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tz 22/2004. 11 5 To 15/2010 V tejto súvislosti povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe so závermi uvedenými v citovanom uznesení, sp. zn. 2 Tz 22/2004, je potrebné súhlasiť. Zároveň však pripomína, ţe išlo celkom o iný prípad a závery v ňom uvedené nemoţno automaticky aplikovať na teraz posudzovanú vec. Kto je verejným činiteľom upravuje ustanovenie § 128 Tr. zák., pričom
tohto ustanovenia treba za verejného činiteľa povaţovať aj poslanca orgánu územnej samosprávy. V posudzovanej veci obţalovaný RNDr. F. O. vystupoval ako v komunálnych voľbách z roku 2006 riadne zvolený poslanec M.M. Práve preto ako na poslanca M.M. sa na neho obrátil obţalovaný M. s tým, aby pri hlasovaní o odpredaji majetku mesta presadil jeho odpredaj spoluobţalovanému M. Súd prvého stupňa pri právnej kvalifikácii pouţil príliš zúţený a tým aj nesprávny výklad ustanovenia § 128 Tr. zák. Tu treba vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú právomoci orgánov miestnej samosprávy a práva poslancov. Vzhľadom k tomu je potrebné súhlasiť s názorom prokurátora, ţe obţalovaný ako poslanec síce nemal sám o sebe rozhodovaciu právomoc, ale na druhej strane jedine ako poslanec M. M. mohol rozhodovať o návrhu na odpredaj majetku mesta, pričom pri rozhodovaní bol povinný obhajovať záujmy mesta a jej obyvateľov. Pokiaľ by sa po doplnení dokazovania potvrdila skutková verzia uvedená v obţalobe, potom bude potrebné z hľadiska právneho posúdenia konania obţalovaného RNDr. O. uvaţovať o tom, ţe sa konania dopustil v súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa. Prichádza do úvahy posúdiť jeho konanie
kvalifikovanej skutkovej podstaty
1, ods. 2 Tr. zák. Následne i konanie obţalovaných J. M. a M.. M. by bolo potrebné kvalifikovať v súlade s obţalobou ako prečin podplácania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretoţe konania sa dopustili voči verejnému činiteľovi. Z tohto pohľadu sa potom tresty uloţené súdom prvého stupňa javia neprimerane mierne a v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák. Trest v zmysle tohto ustanovenia má nielen ochrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, ale zároveň zabezpečiť aj prevýchovu páchateľa a súčasne zabezpečiť prevenciu, t.j. odradiť iných od páchania trestných činov. Súdom uloţené tresty však
názoru najvyššieho súdu neplnia ani jednu funkciu. 12 5 To 15/2010 V posudzovanej veci podal prokurátor odvolanie v neprospech obţalovaných, a preto v prípade zmeny právnej kvalifikácie ich konania nič nebráni súdu prvého stupňa, aby uloţil obţalovaným prísnejšie tresty v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Čo sa týka odvolania prokurátora vo vzťahu k obţalovanému Ing. P. C., najvyšší súd pripomína, ţe zistené procesné pochybenia so záznamami telefonických hovorov sa vzťahujú aj na tohto obţalovaného. Za danej situácie je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade obţalovaného Ing. P. C. predčasné. Pre ich procesnú chybu nebolo moţné takto získané záznamy telefonických hovorov hodnotiť. Z toho dôvodu nepovaţoval za potrebné zaoberať sa bliţšie dôvodmi uvedenými v odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obţalovaných J. M., M. M., RNDr. F. O. ako aj prokurátora rozsudok súdu prvého stupňa
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať procesné úkony a dôkazy, ktorých nevykonanie sa v tomto uznesení vytýka, prípadne aj ďalšie, pokiaľ sa pre riadne objasnenie veci ukáţe byť nevyhnutným a potom vo veci v súlade so zisteným skutkovým stavom a so zákonom meritórne rozhodnúť. P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 2. júna 2011 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: A. Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.