Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžd/29/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V., bytom J., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokátom v Košiciach, AK so sídlom Floriánska č. 17, Košice, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-20-4/DI-1-2009 zo dňa 4.3.2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/48/2009-33 zo dňa 23.3.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/48/2009-33 zo dňa 23.3.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. p. KRP-20-4/DI-1-2009 zo dňa 4.3.2009, ktorým ţalovaný na odvolanie ţalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove č. p. ORP-P-986/DI-2008-I zo dňa 9.12.2008 o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o uloţení pokuty vo výške 2 000 Sk (66,39 €) a to tak, ţe špecifikoval miesto spáchania priestupku; ţalovaný v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe právo na ich náhradu ţalobcovi nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe rozhodnutie aj postup ţalovaného boli v súlade so zákonom a preto ţaloba nebola dôvodná. Svoje odôvodnenie a zároveň 2 1Sžd/29/2011 neakceptovanie námietok ţalobcu oprel o videozáznam dokumentujúci spáchanie priestupku ţalobcom. Uviedol, ţe z videozáznamu i z vyjadrenia členov hliadky bolo zrejmé, ţe ţiadne iné vozidlo v uvedenom čase cez kriţovatku neprechádzalo a videozáznam bol jedným z dôkazov preukazujúcich spáchanie priestupku, ktorý bol zároveň hodnotený vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, najmä s výpoveďami členov hliadky, ktoré súd povaţoval za vierohodné a predmetnému videozáznamu korešpondujúce. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca včas odvolanie, ktorým ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnutie ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušiť. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu povaţoval za rozporné, keď krajský súd povaţoval videozáznam za nesúvislý a zároveň z neho vyvodil záver, ţe ţiadne iné vozidlo cez kriţovatku neprechádzalo. Vytýkal mu, ţe na pojednávaní nevykonal dôkaz – prehratie videozáznamu, čím mu tu odňal právo vyjadriť sa k dôkazom. Tento dôkaz však hodnotil. Spochybňoval vierohodnosť výpovedí členov hliadky, pretoţe ich výpovede boli absolútne totoţné (vrátane chyby v dátume), z čoho usúdil, ţe udalosť nepopísali vlastnými slovami a navyše boli podané 4 mesiace po skutku. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým ţalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch a o uloţení pokuty vo výške 2 000 Sk (66,39 €) tak, ţe špecifikoval miesto skutku a v ostatnom rozhodnutie potvrdil. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho 3 1Sžd/29/2011 konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. V zmysle § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Podľa § 250j OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta (ods. 1). Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe
- a)rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- b)zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
- c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
- d)rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
- e)v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (ods. 2). Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je 4 1Sžd/29/2011 nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi ţaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný (ods. 3). Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis ţalovaného, vyplýva, ţe ţalobca sa mal dopustiť dopravného priestupku tým, ţe prešiel kriţovatku na červenú. Správne orgány dospeli k záveru o tom, ţe ţalobca sa tohto priestupku dopustil predovšetkým na základe dvoch dôkazov a to videozáznamu vyhotoveného hliadkou a výpovedí členov tejto hliadky. Ţalobca vo včas podanej ţalobe tvrdil, ţe z videozáznamu: - nebolo vôbec zjavné, ţe vozidlo prechádzajúce na červenú bolo striebornej farby, - bolo bez pochybností vidieť, ţe vozidlo, ktoré bolo v pohybe (pred ním ani za ním ţiadne nešlo), premávalo v pravom jazdnom pruhu - vidno, ţe vozidlo v pravom pruhu došlo na kriţovatku, kde zastalo, ale policajt, ktorý to natáčal, zamieril kamerou pri dojazde na kriţovatku na vozidlo stojace v ľavom jazdnom pruhu, ktoré tam uţ evidentne stálo. Ţalobca trval na tom, ţe kriţovatku prešiel na zelenú, teda ţe sa skutku kladeného mu za vinu nedopustil. V spise ţalovaného sa nachádza uzavretá obálka (zalepená, zopnutá kancelárskymi spinkami a opatrená pečiatkami ORPZ Trebišov) s CD nosičom, na ktorom je predmetný videozáznam. Je zrejmé, ţe obálka nijakým spôsobom otvorená nebola a teda CD nosič z tejto obálky vybratý nebol. Zo zápisnice zo dňa 23.3.2011 aj z tvrdenia ţalobcu vyplýva, ţe hoci na pojednávaní ţiadal vykonať dôkaz prehratím CD nosiča s videozáznamom, nestalo sa tak. V spise ţalovaného ani v spise krajského súdu sa ţiaden iný nosič s predmetným videozáznamom nenachádza. Napriek tomu krajský súd svoj rozsudok a nedôvodnosť ţaloby opieral predovšetkým o tento videozáznam (str. 8 odsek štvrtý), hoci obsah spisu nasvedčuje tomu, ţe tento dôkaz v súdnom konaní nevykonal. Odôvodnenie rozsudku a záver krajského súdu o zákonnosti 5 1Sžd/29/2011 rozhodnutia a postupu správneho orgánu je postavený na tvrdení o správnom zistení skutkového stavu ţalovanými správnymi orgánmi, no ako to vyplýva zo spisu, pri prijatí tohto záveru vychádzal len z vyjadrenia ţalovaného. Nevysporiadal sa tak so ţalobnými dôvodmi ţalobcu, ani nekonfrontoval tvrdenia ţalobcu s obsahom videozáznamu. Jeho záver o nedôvodnosti ţaloby je preto predčasný, nedostatočne odôvodnený a v podstate z dôvodu, ţe samotný súd napriek nevykonaniu dôkazu rozsudok odôvodňoval tak, ako keby ho bol vykonal, je aj nepreskúmateľný. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces pritom nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napr. v náleze III. ÚS 119/03-30. Pokiaľ teda krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu tvrdiac, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby boli v súlade so zákonom a to napriek tomu, ţe nevykonal navrhnutý dôkaz a nevysporiadal sa so ţalobnými dôvodmi, svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 6 1Sžd/29/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 OSP z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2, § 223 OSP. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretoţe s poukazom na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. februára 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová