o zrušenie podielového spoluvlastníctva

Najvyšší súd 6 Cdo 8/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. J., bývajúceho v M., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. D., advokátom, so sídlom v P., 2/ M. J., bývajúceho v M., 3/ E. J., bývajúcej v M., proti ţalovanému Ing. M. P., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. E. H., advokátkou, AK so sídlom v P., o zrušenie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 5 C 721/1997, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30.septembra 2010 sp. zn. 4 Co 89/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu 1/ o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z

1. apríla 2003 č.k. 5 C 721/1997-117 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k časti pkn. parc. č. X. a pkn. parc. č. X. tak, ţe do vlastníctva ţalobcov 1/, 2/, 3/ prikázal v podiele 1/3 k celku u kaţdého parc. K.X.K. – zastavaná plocha, dvor o výmere 431 m2 a parc. K.K. – záhrada o výmere 185 m2, tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne Ing. L. zo dňa 21.3.2003 overenom 24.3.2003 Ing. M. a 31.3.2003 Ing. R.. Do vlastníctva ţalovaného prikázal v celosti parcelu K.K. – ostatná plocha o výmere 148 m2 a parcelu K.X.K. – zastavaná plocha, dvor o výmere 404 m2 tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne Ing. L. zo dňa 21.3.2003, overenom dňa 24.3.2003 Ing. M. a 31.3.2003 Ing. R.. V prospech ţalobcov 1/, 2/ a 3/ zriadil vecné bremeno spočívajúce v ich oprávnení prechádzať pešo a povozom cez parcelu K.X.K. tak, ako je zakreslené na uvedenom geometrickom pláne v šírke 4,00 m a 4,31 m a v prospech ţalovaného vecné bremeno spočívajúce v oprávnení prechádzať pešo a povozom cez parcelu 2 6 Cdo 8/2011 K.X.K. tak, ako je zakreslená na uvedenom geometrickom pláne. O trovách rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
2. septembra 2010 sp. zn. 4 Co 89/2008 na odvolanie ţalobcov pripustil späťvzatie ţaloby ţalobcov 2/ a 3/ o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti K. parc. č. X. zast. plochy a nádvoria o výmere 742 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. M. zapísanej na LV č. X., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z
3. apríla 2003 č.k. 5 C/721/1997-117 vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k parc. č. X. vo vzťahu medzi ţalobcami 2/, 3/ a ţalovaným a vo výroku o zriadení vecného bremena v prospech ţalobcov 2/ a 3/ cez K. parc. č. X. zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k K. parc. č. X. zapísanej na LV č. X. kat. úz. M. zmenil tak, ţe podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M. K. parc. č. X. o výmere 742 m2 zast. plochy a nádvoria zapísanej na LV č. X. zrušil a vyporiadal tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalobcu 1/ prikázal novovytvorenú K. parc. č. X. o výmere 356 m2 zast. plochy, geometrickým plánom Ing. L. zo dňa 24.6.2010 overenom dňa 2.7.2010 pod č. X. Správou katastra P. a do výlučného vlastníctva ţalovaného prikázal novovytvorenú K. parc. č. X. o výmere 432 m2 zast. plochy geometrickým plánom Ing. L. zo dňa 24.6.2010 overeným dňa 2.7.2010 pod č. X. Správou katastra P.. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 190 eur, do troch dní. V prospech ţalobcu 1/ zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu autom cez K. parc. č. X. tak, ako je zakreslené na geometrickom pláne Ing. V. L. z 24.6.2010, overenom dňa 2.7.2010 pod č. X. v šírke 4,21 m a 3,71 m a v prospech ţalovaného zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez K. parc. č. X. tak, ako je zakreslené na geometrickom pláne Ing. V. L. z 24.6.2010, overenom dňa 2.7.2010 pod č. X. v šírke 3,71 m a 3,05 m. Vyslovil, ţe geometrický plán Ing. V. L. zo dňa 24.6.2010, overený dňa 2.7.2010 pod č. X. Správou katastra P. sa stáva súčasťou tohto rozsudku. Ţalobcovi 1/ a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť na účet Krajského súdu v Trenčíne trovy štátu kaţdý vo výške 23,89 eur, do troch dní a vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia v časti, v ktorej rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil uviedol, ţe v dedičskom konaní po neb. matke A. J. 3 6 Cdo 8/2011 nadobudol spoluvlastnícky podiel v jednej polovici k K. parc. č. X. ţalobca 1/. Ţalobcovia 2/ a 3/ z uvedeného dôvodu vzali ţalobu späť. Preto bolo podľa § 208 O.s.p. späťvzatie ţaloby ţalobcov 2/ a 3/ v tejto časti pripustené, rozsudok súdu prvého stupňa tykajúci sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k tejto parcele vo vzťahu medzi ţalobcami 2/, 3/ a ţalovaným a vo výroku o zriadení vecného bremena v prospech ţalobcov 2/ a 3/ cez K. parc. č. X. zrušený a v tejto časti bolo konanie zastavené. K veci samej v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe odvolacie námietky ţalobcu 1/ boli nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny. K zmene napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pristúpil len z dôvodu, ţe podľa stavu v čase rozhodovania odvolacieho súdu na strane ţalobcov vystupoval ako účastník konania iba ţalobca 1/ a z dôvodu, ţe znalkyňa Ing. L. v geometrickom pláne z
4. júna 2010 spresnila výmeru K. parc. č. X. a zakreslila právo prechodu cez parc. č. X. aj v prospech ţalovaného. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca 1/, pričom prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť v časti, pokiaľ ţalovanému bola prikázaná do výlučného vlastníctva K. parc.č.X., pokiaľ mu bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu cez parc. č. X. a bol zaviazaný na plnenie a v časti, v ktorej jemu bolo zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez parc. č. X.. V odôvodnení výslovne uviedol, ţe jeho dovolanie nesmeruje proti výroku rozsudku, v ktorej mu súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva parc. K. X., ale ním napáda, ţe „na parc. X. je zriadené vecné bremeno pre ţalovaného, ktoré vedie ku vchodu do jeho rodinného domu“. Uviedol, ţe v tejto časti odvolací súd rozhodol nedôvodne, keď sa nepresvedčil o tom, ţe ţalovaný v súčasnosti (ani v minulosti) nikdy nevyuţíval prechod cez tento pozemok na svoju parcelu X. X. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nevykonal ohliadku na mieste samom a ţe takýmto rozhodnutím len umoţnil vznik ďalších sporov medzi ním a ţalovaným. Konanie pred odvolacím súdom je tak postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. 4 6 Cdo 8/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia § 238 O.s.p. Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Ţalobca 1/ prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p., keďţe bol toho názoru, ţe odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený (odvolací súd výslovne uviedol, ţe rozsudok súdu prvého stupňa „zmeňuje takto“...). Súdna prax uţ opakovane konštatovala, ţe prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je zaloţená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne. To znamená, ţe ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, 5 6 Cdo 8/2011 (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade nejde o rozsudok, ktorým by odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Z porovnania rozsudkov okresného a krajského súdu totiţ nevyplývajú ţiadne obsahové odlišnosti z hľadiska úpravy práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. „Zmena“ výroku rozsudku odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa strany pôvodných ţalobcov bola vyvolaná len tým, ţe v dedičskom konaní po neb. matke A. J. nadobudol spoluvlastnícky podiel v jednej polovici k K. parc. č. X. ţalobca 1/. Podielové spoluvlastníctvo bolo preto moţné zrušiť a vyporiadať uţ len medzi ţalobcom 1/ a ţalovaným. Pokiaľ odvolací súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti parc. č. X. zrušil a vyporiadal, oproti výroku rozsudku okresného súdu sa však v konštituovaní práv a povinností právneho vzťahu nič nezmenilo (odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toto spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho rovnakým spôsobom ako súd prvého stupňa). O rozdielne rozhodnutia nejde ani vo výrokoch, ktorými odvolací súd zriadil vecné bremená spočívajúce v práve prechodu v prospech ţalobcu 1/, resp. v prospech ţalovaného. Ani v týchto výrokoch odvolací súd neposúdil okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne od súdu prvého stupňa. Odvolací súd výrok rozsudku, týkajúci sa zriadenia vecného bremena v prospech ţalovaného, oproti výroku v rozsudku súdu prvého stupňa, iba spresnil o rozsah šírky, ktorý v pôvodnom geometrickom pláne Ing. V. L. nebol zakreslený. Samotné právo zriadené týmto rozsudkom v prospech ţalovaného, odvolací súd upravil v porovnaní s rozsudkom okresného súdu, úplne rovnako. Vecná zhoda oboch rozsudkov napokon vyplýva aj z ich odôvodnenia. So zreteľom na uvedené dovolací súd nepovaţoval rozsudok krajského súdu napadnutý dovolaním z hľadiska ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. za zmeňujúci (proti ktorému by bolo dovolanie bez ďalšieho prípustné), ale za rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku preto skúmal v zmysle § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. Odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci v rozsudku z
5. februára 2008 sp. zn. 4 Cdo 11/
6. Rozhodol plne v intenciách tohto 6 6 Cdo 8/2011 zrušujúceho rozsudku. Dovolateľ napokon v dovolaní túto skutočnosť ani nenamietal. Dovolanie preto podľa § 238 ods. 2 O.s.p. nie je prípustné. Nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
7. O.s.p. Dovolanie preto ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. nie je prípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd nevykonal dôkaz ohliadkou miesta samého, treba uviesť ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, Občiansky súdny poriadok ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva. 7 6 Cdo 8/2011 So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu 1/ smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu. Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová