← Slovensko

o zapl. 1 095,39 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 41/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci ţalobcu: 1/ Mgr. M.V., nar. X., D.Š., 2/ L.G., nar. X., bytom Ţ.Š., obaja zast. JUDr. E.S., advokátkou so sídlom T.Š. proti ţalovanému: J.P. - S. - V., Š.P., zast. JUDr. G.T., advokátom so sídlom S.Ţ., o zaplatenie 1 095,39 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 12C 2/2009, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. marca 2011, č. k. 15 Cob 32/2011-225, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a. Ţalobcovi v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z
  2. novembra 2010, č. k. 12C 2/2009-204 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni v 1/ rade sumu 531,10 Eur s 8,5% úrokom z omeškania od
  3. decembra 2007 do zaplatenia a ţalobcovi v 2/ rade sumu 564,29 Eur s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 331,94 Eur od
  4. novembra 2007 do zaplatenia a zo sumy 232,35 Eur od
  5. decembra 2007 do zaplatenia a zároveň uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom v 1/ a 2/ rade 1 422,77 Eur náhradu trov konania. Rozhodol tak titulom Zmluvy o vytvorení diela, kedy ţalobcovia sa zaviazali vytvoriť pre ţalovaného ako objednávateľa zvukovo-obrazové príspevky na účely vysielania v programe Š. televízie, ako i príspevky na účely vysielania pre TV 1X. a 2X.. Keďţe ţalobcovia si svoje povinnosti 5 Obdo 41/2011 2 vyplývajúce im z uzatvorených zmlúv o vytvorení diela splnili a vytvorené dielo odovzdali ţalovanému ako objednávateľovi, ţalovaný si však svoj záväzok voči ţalobcom riadne nesplnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom z
  6. marca 2011, č. k. 15 Cob 32/2011-225 tak, ţe rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 12C 2/2009-204 z
  7. novembra 2010 potvrdil a ţalobcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe tento sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa vec skutkovo aj právne správne posúdil. Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku a obsahu spisu, odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. nezistil dôvody, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov, uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku a v súlade s citovaným zákonným ustanovením sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov a povaţuje za nadbytočné ich opätovne uvádzať. Preskúmavané rozhodnutie je spravodlivé, vydané po riadnom zistení skutkového stavu a vec je správne právne posúdená. Preto odvolací rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným ţalobcom však v súvislosti s prejednaním odvolania ţiadne trovy nevznikli, a preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie ţalovaný a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu a návrh ako bezdôvodný zamietol z týchto dôvodov: Súd prvého stupňa rozsudkom z
  8. októbra 2009, č. k. 12C 2/2009-118 návrh navrhovateľov z dôvodu nepreukázania svojho nároku zamietol. V odôvodnení sa stotoţnil so všetkými námietkami odporcu, ktoré spočívali v tom, ţe s navrhovateľmi uţ v čase fakturácie nárokov, ktoré sú predmetom sporu, nebol v ţiadnom právnom vzťahu. Následne Krajský súd Nitra uznesením z
  9. marca 2010, č. k. 15 Cob 16/2010 zrušil z procesných 5 Obdo 41/2011 3 dôvodov podľa ust. § 212 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozsudok Okresného súdu Nové Zámky a nariadil zistiť úplne skutkový stav veci. Súd prvého stupňa vypočul svedkov, ktorí ani jeden nepotvrdili existenciu vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom, preto v konaní právny dôvod nároku navrhovateľov potvrdený nebol, ale napriek tomu prvostupňový súd na základe tej istej dôkaznej situácie, aká bola v čase vydania prvého rozsudku prvostupňového súdu, vydal úplne protichodný rozsudok. Proti „druhému“ rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný, ktoré zdôvodnil neexistenciou akéhokoľvek právneho vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom v čase, za ktorý navrhovatelia uplatňujú nárok, ktorý im nevznikol. Odvolací súd sa dôvodmi odvolania vôbec nezaoberal, len sa stotoţnil s nesprávnym názorom prvostupňového súdu a rozsudok potvrdil. Navrhovateľ namieta vo veci úplne nesprávne právne posúdenie veci, uplatnený nárok navrhovateľov bol priznaný bez preukázania akéhokoľvek právneho dôvodu. Ţalobcovia sa písomne vyjadrili k dovolaniu ţalovaného cestou svojej právnej zástupkyne a uviedli, ţe dovolanie podané v súlade s „§ 228 ods. 1 O. s. p.“, ako uvádza ţalovaný, je zmätočné, lebo toto ustanovenie upravuje právny inštitút Obnovy konania. Nesúhlasia ani s názorom dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu je bez odôvodnenia a väčšina tvrdení ţalovaného obsahuje jeho subjektívne a tendenčne ladené domnienky, ktoré boli počas súdneho konania jednoznačne vyvrátené a bol preukázaný opak tvrdení ţalovaného. Ţalobcovia poukazujú na tvrdenie ţalovaného, ţe „Navrhovateľ namieta vo veci úplne nesprávne právne posúdenie veci“ má podstatnú chybu, a to, ţe ţalobcovia nenamietajú nič. Ak sa niekto snaţí niečo namietať, je ním práve ţalovaný. Ţalobcovia ďalej rozobrali vo svojom vyjadrení prípustnosť dovolania podľa ust. § 237-239 O. s. p., ako aj náleţitosti a dôvody odvolania podľa ust. § 241 O. s. p. V závere svojho písomného vyjadrenia k dovolaniu ţalovaného ţalobcovia poukázali aj na ust. § 238 ods. 5 O. s. p. Trovy dovolacieho konania si ţalobcovia neuplatnili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 240 ods. 1 O. s. p. a má náleţitosti vyţadované v ust. § 241 O. s. p., skúmal, či v predmetnej veci je dovolanie prípustné skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania. 5 Obdo 41/2011 4 Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalovaného smeruje voči rozsudku prvostupňového a odvolacieho súdu, a preto dovolací súd skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. a konštatoval, ţe podľa tohto ustanovenia O. s. p. prípustnosť dovolania nie je daná, keďţe rozsudkom odvolacieho súdu nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, rozhodnutie odvolacieho súdu sa neodchýlilo od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Ustanovenie § 239 O. s. p. o prípustnosti dovolania v predmetnej veci nie je moţné aplikovať, keďţe toto ustanovenie stanovuje podmienky prípustnosti dovolania voči uzneseniam súdov, v danej veci je však dovolaním napadnutý rozsudok súdu prvého aj odvolacieho súdu. Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; a/ ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd preto skúmal, napriek tomu, ţe dovolateľ prípustnosť dovolania neodvozuje z ust. § 237 O. s. p., či rozhodnutie prvostupňového i odvolacieho súdu netrpí niektorou vadou taxatívne vymenovanou v horecitovanom ust. § 237 O. s. p. a dospel k názoru, ţe k vade uvedenej v § 237 pod písm. a), b), c), d), e) a g) nedošlo. Preto dovolací súd preskúmal, či nedošlo k vade uvedenej v § 237 písm. f) O. s. p. 5 Obdo 41/2011 5 Odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., keďţe bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku vecne správne. To znamená, ţe k potvrdeniu rozhodnutia dôjde aj vtedy, ak odôvodnenie rozhodnutia nie je správne, ako aj vtedy, ak nebolo v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie alebo dokazovanie bolo doplnené odvolacím súdom, avšak jeho výsledkom bolo vyhodnotenie dôkazov a ustálenie skutkového a právneho stavu, ktorý zodpovedal správnosti samotného výroku rozhodnutia. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. je ustanovením, ktoré dáva odvolaciemu súdu moţnosť vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia. Táto moţnosť je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Keďţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke, je takýto postup odvolacieho súdu v súlade s právnym predpisom, t. j. Občianskym súdnym poriadkom, ako aj cieľom urýchliť konanie bez kopírovania vecne správnych dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania nie je v predmetnej veci daná ani podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd, keďţe nezistil prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. a ani podľa ust. § 238 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. v zmysle ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., dovolanie ţalovaného odmietol, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešným účastníkom - ţalobcom - nepriznal ich náhradu, keďţe si v dovolacom konaní trovy neuplatnili. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. novembra 2011 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.