← Slovensko

zaplatenie 420,50 €

Najvyšší súd 1 Cdo 90/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., so sídlom P., IČO: X.X, v dovolacom konaní zast. advokátom JUDr. T. B., so sídlom P., proti odporcom: 1/ A. M., 2/ A. M., obaja bytom P., v dovolacom konaní zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B., so sídlom Ţ., o zaplatenie 420,50-€, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 4C/83/2006, o dovolaní odporcov 1/ a 2/, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

  1. marca 2010 sp. zn. 17Co/301/2009 takto r o z h o d o l : Dovolanie odporcov o d m i e t a. Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z
  2. augusta 2009 č. k. 4C 83/2006-316 uloţil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 401,55 € (12.097,-Sk), do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, odporcom v
  3. a
  4. rade ďalej uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 370,94-€, do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. T. B., do troch dní. Odporcom v
  5. a
  6. rade tieţ uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu vo výške 403,84-€ na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 278,32-€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 696 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Výšku nedoplatku za plnenia spojené s nájmom bytu ustálil za pomoci znaleckého 1 Cdo 90/2010 2 dokazovania, v záujme hospodárnosti konania, keď výška trov konania vysoko prevýšila výšku uplatnenej istiny 420,50-€, ďalšie dokazovanie nenariadil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a o náhrade trov konania štátu podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., pričom ich náhradu uloţil zaplatiť účastníkom podľa pomeru ich úspechu v konaní - navrhovateľa 59,2%, odporcov 40,8%. Na odvolanie navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom z
  7. marca 2010 sp. zn. 17 Co 301/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zároveň ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd vo veci rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia 1/ a 2/, v ktorom navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/ a ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/ O. s. p. Dovolatelia sú presvedčení o tom, ţe odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami, ktoré uviedli v odvolaní, predovšetkým s tým, ţe nespochybnil nimi vypočítanú výšku dlţnej sumy navrhovateľovi, ako aj s ich návrhom na znalecké dokazovanie. Vyslovili tieţ názor, ţe odvolací súd mal vo veci nariadiť pojednávanie, práve za účelom doplnenia dokazovania. Mali za to, ţe odvolací súd nedodrţal ich základné právo na rýchlu a účinnú ochranu ako i moţnosť konať pred súdom. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ vyjadril, ţe nesúhlasí s dôvodmi dovolania uvádzanými odporcami 1/ a 2/ a navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov ako nedôvodné zamietol a uloţil odporcom povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne jeho trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 1 Cdo 90/2010 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O. s. p.. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Prípustnosť dovolania odporcov 1/ a 2/ v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.. So zreteľom na to by dovolanie odporcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237 O. s. p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval 1 Cdo 90/2010 4 senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O. s. p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané však v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom, ktorým by mu súd odnímal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia. Pokiaľ dovolatelia namietajú aj nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. Z obsahu dovolania vyplýva tieţ výhrada, ţe krajský súd rozhodol bez pojednávania, k čomu podľa názoru dovolateľov nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, ţe o odňatie moţnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O. s. p. 1 Cdo 90/2010 5 Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 O. s. p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Dovolateľom bolo súdom prvého stupňa umoţnené na pojednávaní konanom
  8. mája 2009 a
  9. augusta 2009 predniesť všetky relevantné skutočnosti, na záver aj zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Keďţe dovolanie odporcov 1/ a 2/ nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1/ a 2/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si ich nevyčíslil (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151ods. 1, 2 O. s. p.). 1 Cdo 90/2010 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. júla 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.