← Slovensko

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva

Najvyšší súd 6 Cdo 188/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. H., bývajúcej v T., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. Dorkinom adv

§ 28ods.

4 Katastrálneho zákona, ani o zmluvu,

§ 28ods.

5 Katastrálneho zákona, právne účinky vkladu nastali aţ právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu. Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o povolení vkladu do Katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť aţ po smrti J. H., dospel k záveru, ţe nehnuteľnosti v čase jeho smrti boli „v jeho podielovom spoluvlastníctve, a preto v tomto podiele patria do dedičstva po ňom.“ Poukázal pritom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z

  1. novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/
  2. Ţalobe ţalobkyne preto v celom rozsahu vyhovel. K námietke ţalovaných o nedostatku ich vecnej pasívnej legitimácie uviedol, ţe z kúpnej zmluvy z
  3. februára 2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Revúca dňa
  4. marca 2009 pod č. 153/09 a tieţ z výpisu z LV č. X. pre okres R.T., katastrálne územie S. zistil, ţe toho času sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide, ţalovaní 1/ a 2/. Sú preto v tomto konaní nositeľmi vecnej pasívnej legitimácie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  5. marca 2010 sp. zn. 16 Co 57/2010 na odvolanie ţalovaných rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania. Vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ustanovenia právnych predpisov, ktoré na vec pouţil, inak vyloţil. Uviedol, ţe kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje prevziať predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka- ďalej len OZ). Kúpna zmluva vznikne, len čo sa kupujúci s predávajúcim dohodnú o jej podstatných obsahových zloţkách, t. j. o predmete a cene. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, čo znamená, ţe obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch. Zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti je preto právnym dôvodom prevodu, sama však jeho prevod nespôsobuje; vecno-právne účinky zmluvy (vznik, zmena alebo zánik práva k nehnuteľnosti) vzniknú aţ 3 6 Cdo 188/2010 vkladom do katastra. Keďţe v posudzovanej veci nevyplýva, ţe by účel sledovaný účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy odporoval zákonu alebo ho obchádzal, alebo by sa priečil dobrým mravom, sú jej účastníci svojimi prejavmi vôle viazaní. Z platnej zmluvy vznikajú pre účastníkov obligačno-právne účinky. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy a ku vzniku vecnoprávnych účinkov, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu. Úmrtie účastníka zmluvy ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva nehnuteľnej veci totiţ nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy. Rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva po smrti prevodcu v zmysle vyššie uvedeného nie je preto nezákonným rozhodnutím, má za následok vecno-právne účinky zmluvy (vznikajú účinky vkladu). Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
  6. februára 2006 sp. zn. 2 Cdo 184/2005). Rozsudok okresného súdu preto vo veci samej zmenil tak, ţe návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V danej veci išlo totiţ o prípad, v ktorom rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nadobudlo právoplatnosť aţ po smrti predávajúceho J. H. (poručiteľa). Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z
  7. decembra 2002, v čase smrti poručiteľa boli v jeho podielovom spoluvlastníctve a preto v tomto jeho spoluvlastníckom podiele patria do dedičstva po ňom. V tomto smere poukazovala na rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúci z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z
  8. novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005, ktorý povaţovala za správny. Ţalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe nesúhlasia s tým, čo v dovolaní uviedla ţalobkyňa. Namietali, ţe v konaní súdy nesprávne vyriešili otázku ich právneho nástupníctva na ţalovanej strane, lebo nemali so sporom a ani so ţalobkyňou nič spoločné. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy uzavretej nie so zomrelým manţelom ţalobkyne, ale s T. F. ako vlastníčkou predávaných nehnuteľností, ktorá v zmluve prehlásila, ţe k nim neexistujú nijaké nároky tretích osôb. Na daný prípad preto rozhodnutie 4 6 Cdo 188/2010 najvyššieho súdu spomínané ţalobkyňou nie je aplikovateľné. Za správny, zákonu zodpovedajúci povaţovali právny názor, ktorý vo veci vyslovil odvolací súd. Ţiadali preto dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné. V posudzovanej veci sa ţalobkyňa podanou ţalobou domáhala určenia, ţe do dedičstva po poručiteľovi J. H. patria v ţalobe označené nehnuteľnosti v podiele jednej polovice. V konaní pred súdmi niţších stupňov bolo z hľadiska skutkového stavu nesporné, ţe J. H. uzavrel dňa
  9. decembra 2002 ako jeden z podielových spoluvlastníkov kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod v ţalobe uvedených nehnuteľností v podiele jednej polovice, ţe J. H. X. zomrel a ţe Správa katastra Revúca rozhodla o povolení vkladu
  10. mája 2003, ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (ţalobkyňa a ani ţalovaní tieto skutkové zistenia nespochybňovali). Súdna prax v rámci vlastníckych ţalôb pripúšťa ţalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďţe predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu viaţe ku dňu smrti poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. Okolnosti, ktoré nastali neskôr, sú pre toto určenie bezvýznamné (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  11. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). K tomu treba dodať, ţe rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie takejto ţalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, ţe sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú ţalobcovi voči ţalovanému ţiadne práva. Nie je ním deklarované, ţe by ţalobca ako právny nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci a ani to, ţe by ţalovaný vlastníkom veci nebol. 5 6 Cdo 188/2010 Najvyšší súd SR uţ v rozsudku z
  12. novembra 2005 sp. zn. 3 Cdo 196/2005, predmetom rozhodovania ktorého bola ţaloba o určenie, ţe do dedičstva patria nehnuteľné veci, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007 judikoval, ţe ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za ţivota poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Vyslovený právny názor vychádza z ustanovenia § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a z ustanovenia § 133 ods. 2 OZ, podľa ktorého pri prevode nehnuteľnej veci na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo aţ vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (nadobudnutie vlastníckeho práva v prípade jeho prevodu má vţdy súčasne za následok stratu vlastníckeho práva prevodcu). Ak preto poručiteľ vykoná za svojho ţivota na základe zmluvy prevod nehnuteľnosti, avšak o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre nadobúdateľa nie je rozhodnuté pred jeho smrťou, je pre posúdenie, či bol v deň svojej smrti vlastníkom veci určujúce, o ktorý z prípadov uvedených v ustanovení § 28 katastrálneho zákona ide a následne, či, prípadne kedy, bol podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Ak ide o prípad podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Aţ týmto dňom kupujúci nadobúda nehnuteľnú vec do vlastníctva a naopak, predávajúci k nej týmto dňom vlastnícke právo stráca. Ak v takomto prípade účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti (predávajúci) zomrie skôr, neţ rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nadobudne právoplatnosť, zostáva ku dňu smrti prevádzaná nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Dovolací súd sa s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu stotoţňuje a nemá ţiaden dôvod od neho sa odchýliť. V posudzovanej veci, v ktorej predmetom bola ţaloba dedičky o určenie, ţe do dedičstva po poručiteľovi patria nehnuteľné veci nebolo, preto podstatné to, či viazanosť účastníkov zmluvy ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva, sa (ne)vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka zmluvy, resp. či rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva po smrti prevodcu má alebo nemá za následok vecno-právne účinky zmluvy (odvolací súd v tomto smere poukazuje nedôvodne na rozsudok NS SR z
  13. februára 2006 sp.zn. 2 Cdo 184/2005, lebo v ňom sa riešila odvolacím súdom pripustená otázka, či „úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad 6 6 Cdo 188/2010 do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej strane platí ustanovenie § 460 OZ, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak dedičia sú prejavom svojho právneho predchodcu – poručiteľa viazaní do rozhodnutia o vklade“), ale to, či poručiteľ (ne)bol v deň svojej smrti vlastníkom (spoluvlastníkom) v ţalobe označených nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, ţe poručiteľ
  14. decembra 2002 ako jeden z podielových spoluvlastníkov uzavrel kúpnu zmluvu o ich odplatnom prevode na nadobúdateľku v podiele jednej polovice a ţe k povoleniu vkladu katastrálnym úradom došlo aţ po jeho smrti. Keďţe nešlo o zmluvu,

§ 28ods.

4 katastrálneho zákona (kedy právne účinky vkladu vznikajú ku dňu určenému v návrhu na vklad), ani o zmluvu,

§ 28ods.

5 katastrálneho zákona (kedy účinky vkladu vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad), právne účinky vkladu vznikli právoplatnosťou rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu, t.j. dňom

  1. mája
  2. Nadobúdateľka sa aţ týmto dňom stala v zmysle § 133 ods. 2 OZ vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu. Keďţe rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za ţivota poručiteľa (poručiteľ zomrel skôr, neţ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve. Ak odvolací súd dospel k inému záveru, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľka oprávnene preto namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Keďţe odvolací súd sa v rozsudku nezaoberal námietkou ţalovaných o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácii v spore, Najvyšší súd SR tento rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd na záver poznamenáva, ţe súd v tomto konaní nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou postupu súdu v konaní o dedičstve pri vykonávaní súpisu aktív a pasív dedičstva a nie je ani oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu alebo rozhodnutia katastrálneho úradu vydaného v katastrálnom konaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  3. 7 6 Cdo 188/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  4. januára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.