1 O.s.p. vychádzajúc z toho, ţe „keďţe odvolanie smerovalo iba proti výrokom o náhrade trov konania, pre účely odmeny advokáta hodnotou veci sú čiastky náhrad trov konania, proti ktorým odvolanie smeruje a nie hodnota predmetu konania vo veci samej“. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony v zastúpení ţalovaných 2/ aţ 4/, rovnako ako súd prvého stupňa, zníţil podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o 20 %, a keďţe nešlo o úkony vo veci samej, zníţil podľa „§ 14 ods. 2 písm. c/“ vyhlášky u kaţdého ţalovaného odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, ku ktorým pripočítal paušálnu náhradu nákladov a takto určenú odmenu a náhradu napokon zvýšil o daň z pridanej hodnoty. Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bola ţalovaným 1/ aţ 4/ priznaná náhrada trov odvolacieho konania a ţalobca bol zaviazaný zaplatiť túto náhradu zástupcovi ţalovaných, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe mimoriadne dovolanie podáva na podnet ţalobcu, pretoţe napadnutou časťou rozhodnutia odvolacieho súdu bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tohto účastníka konania nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, ţe odvolací súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil, keď pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania (spočívajúcej v odmene zástupcu ţalovaných 3 6 M Cdo 15/2011 za vyjadrenie k odvolaniu z
2 O.s.p.). Vzhľadom na námietku ţalovaných v ich vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu predovšetkým skúmal, či 4 6 M Cdo 15/2011 ţalovaní opodstatnene tvrdia, ţe tento opravný prostriedok „nie je dôvodný s poukazom na zákonom umoţnený rozsah na podanie mimoriadneho dovolania“, keďţe § 238 ods. 5 a § 239 ods. 3 O.s.p. vylučujú prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu v nich uvedeným, o aké rozhodnutie v danej veci ide. Dospel k záveru, ţe táto námietka nie je dôvodná. Ţalovaní, zastúpení advokátom, opomínajú ustanovenia § 243a a nasl. O.s.p. ustanovujúce procesné predpoklady podania mimoriadneho dovolania odlišne od procesných predpokladov a prípustnosti dovolania účastníka, osobitne ustanovenie § 243i ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primeranie ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 aţ 243d), ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní o mimoriadnom dovolaní teda neplatia ustanovenia § 236 aţ 239 O.s.p. upravujúce prípustnosť dovolania účastníka konania. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti v mimoriadnom dovolaní uvedených dôvodov, z ktorých dovolateľ má za, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.
2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo 5 6 M Cdo 15/2011 začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tieţ vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, zaloţil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo ţe jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ţe spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Robí tak ale neopodstatnene. Na rozdiel od skutočností, ktoré môţu byť dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (vady konania majúce za následok tzv. zmätočnosť a iné vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), na ktoré dovolací súd prihliadne aj z úradnej povinnosti (§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.
2 O.s.p.) je dovolací súd viazaný dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci). Viazanosť ostatne uvedeným dovolacím dôvodom sa prejaví tým, ţe dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní označil. Ak dospeje k záveru, ţe dovolací dôvod, tvrdený v nesprávnom právnom posúdení veci, neobstojí, napr. preto, ţe nesúvisí so zisteným skutkovým stavom, dovolanie zamietne. Dovolateľ namieta správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky v znení platnom pred novelou vykonanou vyhláškou č. 232/2010 Z.z. (ktorá s účinnosťou od
2 O.s.p. uznesením ho zamietol. Dovolací súd na záver poznamenáva, ţe mimoriadne dovolanie by bolo potrebné zamietnuť aj v prípade, ţe by sa dovolateľ nedopustil omylu pri jeho odôvodnení. Ak by sa totiţ o náhrade trov odvolacieho konania ţalovaným 1/ aţ 4/ rozhodlo podľa ustanovení vyhlášky, ktoré mali byť správne pouţité, ţalobcovi, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, mala byť uloţená povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 4/ náhradu trov odvolacieho konania vo väčšom rozsahu, ako mu táto bola uloţená napadnutým rozhodnutím. Podľa dovolacieho súdu totiţ odvolací súd, okrem nesprávnej aplikácie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, nesprávne vychádzal z toho, ţe „keďţe odvolanie smerovalo iba proti výrokom o náhrade trov konania, pre účely odmeny advokáta hodnotou veci sú čiastky náhrad trov konania, proti ktorým odvolanie smeruje a nie hodnota predmetu konania vo veci samej“. Zákaz reformationis in peius (zákaz zmeny k horšiemu), ktorý sa uplatňuje aj v dovolacom konaní spočíva v tom, ţe dovolací súd je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo určitým spôsobom zaloţené procesné postavenie účastníka konania, viazaný, a preto toto rozhodnutie nemôţe zmeniť v neprospech účastníka, ktorý dovolanie (podnet na mimoriadne dovolanie) podal, a v prospech účastníka, ktorý dovolanie (podnet na mimoriadne dovolanie) 7 6 M Cdo 15/2011 nepodal. Rozsah preskúmavacej činnosti dovolacieho súdu teda závisí od dovolacieho návrhu účastníka, predovšetkým čo do kvantity. Výnimkou z tejto viazanosti sú prípady uvedené v § 242 ods. 2 O.s.p., o ktorý prípad v danej veci ale nejde. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ aţ 4/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalovaným 1/ aţ 4/ ale náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.