1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania odporcu smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p. a prípustnosť dovolania navrhovateľa smerujúceho proti uzneseniu ( o trovách konania ) podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolatelia nenamietali a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolaní z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania odporcu aj navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal , či postupom súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom ( § 237 písm. O. s. p. ). Odporca namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom postupom súdov nižšieho stupňa z dôvodu, že sa nevysporiadali so všetkými ním tvrdenými skutočnosťami a 7 7 Cdo 39/2011 dospeli preto k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie ich rozhodnutí považoval za nepreskúmateľné. Navrhovateľ namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom postupom odvolacieho súdu tým, že suploval nepreskúmateľné rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania. Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je daná už tým, že dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa ( resp. nebola odstránená ) v rozhodnutí ( v postupe ) odvolacieho súdu. Právne posúdenie veci súdom ( namietané odporcom ) je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., pretože právnym posúdením veci súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení.
f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym posúdením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť len procesne prípustné dovolanie ( pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), zhodne je ale zastávaný názor, že ( ani prípadné ) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. .s p., lebo ( ani prípadným ) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť konať pred súdom ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod. č. 43/2003 a uznesenie tohto súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod. č. 1/2003, tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 282/2006, 3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003 ). Uvedené sa týka aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( pozri § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ). 8 7 Cdo 39/2011 Pokiaľ odporca namietal nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán ( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/2005 ). Zo spisu pritom vyplýva, že tak prvostupňový, ako aj odvolací súd v odôvodnení svojich rozsudok vo veci samej uviedli rozhodujúci skutkový stav, opísali priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci , vysvetlili, čoho sa navrhovateľ domáhal a čím argumentoval odporca v prvostupňovom i odvolacom konaní , ako sa k odvolaniu vyjadril navrhovateľ , citovali právne predpisy , ktoré aplikovali na predmetnú vec a z ktorých vyvodili ( zhodné ) právne závery, ktorými sa dovolací súd z hľadiska ich vecnej správnosti zaoberať nemohol. Teda odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo veci samej spĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu týkajúcich sa vyhodnotenia vykonaného dokazovania treba uviesť, že v zmysle § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho , čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov , môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. ( nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. ). Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako také, ktoré smeruje proti ním napadnutej časti rozhodnutia ( vo veci samej ) , v ktorej nie je prípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania , nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu vo veci samej z hľadiska jeho vecnej správnosti. 9 7 Cdo 39/2011 Navrhovateľ podal dovolanie proti ( potvrdzujúcemu ) výroku rozsudku odvolacieho súdu len v časti, v ktorej potvrdil ( okrem výroku vo veci samej ) výrok rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len ústava ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( ďalej len dohovor ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia , ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( pozri III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03 ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. 12. 1994 ). Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia, teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Odôvodnenie rozhodnutia ( vo všetkých jeho výrokoch ) musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. ) , je nepreskúmateľné. Takéto ( arbitrárne ) rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom , pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o nepriznaní (účastníkom) náhrady trov konania , ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. , (lebo v konaní nebol v plnom rozsahu úspešný ani jeden z nich), nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Až z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa účastníci dozvedeli o dôvodoch nepriznania trov prvostupňového konania . Týmto postupom odvolacieho súdu, ktorý sám odôvodnil nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ), lebo im uprel právo argumentovať proti dôvodom nepriznania trov ( prvostupňového ) konania v rámci odvolacieho konania . 10 7 Cdo 39/2011 Porušením práva na spravodlivý proces nie je len nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( alebo jeho časti ako v danej veci rozhodnutie súdu prvého stupňa ) , ale aj postup súdu , ktorý je celkom zjavne chybnou aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. ( pozri nález II. ÚS ČR 198/07 z 3. mája 2007 ). Oba súdy nižšieho stupňa dospeli k záveru, že rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá rozhodnutie o trovách ( prvostupňového ) konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p , lebo v konaní nebol úspešný ani jeden z účastníkov konania. Odvolací súd pritom špecifikoval v čom spočíval ( ne ) úspech navrhovateľa. Úpravou uvedenou v ustanovení § 142 O. s. p. sú vyjadrené zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej účastník konania má právo na náhradu trov konania v pomere zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane navrhovateľa znamená , že súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci samej a na strane odporcu , že súd v plnom rozsahu návrh zamietne. Zo znenia § 142 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že v prípade plného úspechu v konaní súd má povinnosť náhradu ( účelne vynaložených ) trov konania úspešnému účastníkovi priznať v plnom rozsahu ( pri nezohľadnení dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 15O ods. 1 O. s. p. ).
2 O. s. p. zotrváva na zásade zodpovednosti za výsledok v konaní a ustanovuje , že v prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu . Iba v prípade ak pomer úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3 O. s. p. však umožňuje súdu priznať náhradu trov konania účastníkovi v plnej výške aj napriek tomu, že mal vo veci len čiastočný úspech . Ide o čiastočné prelomenie zásady zodpovednosti za výsledok v zákonom predvídaných prípadoch vzhľadom na špecifickú situáciu, v ktorej je buď neúspech účastníka v zásade celkom zanedbateľný ( ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti ) alebo situáciu, v ktorej nemohol objektívne ovplyvniť výsledok konania ( rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu ). 11 7 Cdo 39/2011 Pri uplatnení viacerých samostatných nárokov , sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania ( pozri R 28/1970 ). To znamená, že aj otázku úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal morálneho zadosťučinenia formou ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 000 Sk ( 66 387, 84 € ) a náhrady škody vo výške 443 278 Sk ( 14 714 € ) . Súd vyhovel jeho návrhu v časti morálneho zadosťučinenia a dospel k záveru, že vzhľadom na intenzitu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa je odôvodnený aj ním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej primeranú výšku určil sumou 20 000 €. Preto vo zvyšku v tejto časti uplatnený nárok zamietol. Návrh v časti uplatneného nároku na náhradu škody zamietol v celom rozsahu, preto plný úspech v konaní v tejto časti mal odporca. Takýto výsledok konania musí mať za následok aj rozdielny režim rozhodovania súdu o náhrade trov konania pri úplnom úspechu odporcu pri uplatnenom nároku navrhovateľa na náhradu škody, pri úspechu navrhovateľa pri uplatnenom nároku na morálne zadosťučinenie alebo pri stanovení nižšej náhrady nemajetkovej ujmy ako bola uplatňovaná, ktorej priznaná výška však závisela od voľnej úvahy súdu . Pokiaľ odvolací súd takto nepostupoval jeho rozhodnutie ( zhodné s rozhodnutím súdu prvého stupňa ) nemožno považovať za správne. Treba dodať, že ani vymedzenie neúspešnosti navrhovateľa v konaní vo vzťahu k ( pôvodnému ) odporcovi 2/ t. j. Slovenskej produkčnej akciovej spoločnosti nie je správne. Uznesením z 11. septembra 2009 ( čl. 105 ) totiž okresný súd konanie proti tomuto odporcovi 2/ zastavil ( v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňom 8. októbra 2009 ) a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ trovy konania v sume 2 335, 69 € do troch dní od jeho právoplatnosti ( v tejto časti nadobudlo , v spojení s uznesením krajského súdu z 12. novembra 2009 – čl. 124 , právoplatnosť dňom 28. decembra 2009 ). Keďže konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania má vadu spočívajúcu v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) , je dovolanie proti nemu nielen prípustné, ale aj dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti , ako aj rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania 12 7 Cdo 39/2011 zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2, 3 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného konania ako aj dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. januára 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.