3 písm. a/ Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR zo 6. apríla 2004 v tom, ţe ţalobca uhradil z poskytnutej dotácie na rok 2005 faktúry za záväzky (práce dodané a vykonané) z roku 2004 v sume 45.069,54 €. Uvedené konanie ţalobcu bolo prvostupňovým správnym orgánom posúdené ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm.
2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.
a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa vyhovel ţalobe, zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Správy finančnej kontroly Zvolen č. FZ-401/166/2010 zo dňa 19.1.2010, na základe ktorého bola ţalobcovi podľa ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. uloţená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny, v sume 45.069,54 €, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povinnosti ţalobcu odviesť finančné prostriedky do štátneho rozpočtu za porušenie finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa 7 6Sţf/21/2011 zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov - §§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uloţení povinnosti ţalobcu odviesť finančné prostriedky vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe skutkový stav v posudzovanej veci medzi procesnými stranami sporný nebol. Medzi účastníkmi ostala sporná najmä otázka, či ţalobca porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1, písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z., keď ţalobca tvrdil, ţe postupoval presne podľa ustanovení zmluvy o dotácii a riadil sa usmerneniami poskytovateľa dotácie, počas celého priebehu aktívne spolupracoval s Ministerstvom zdravotníctva SR, aktívne a včas predkladal Ministerstvu zdravotníctva SR poţadované správy a prijaté opatrenia a pri čerpaní dotácie v roku 2005 neporušil ţiadnu finančnú disciplínu. Ţalovaný zotrval na právnom názore vyslovenom v preskúmavanom rozhodnutí, ţe ţalobca svojím konaním porušil finančnú disciplínu podľa zákona č. 523/2004 Z. z., pretoţe podpisom zmluvy o dotácii súhlasil s jej podmienkami a preto bolo jeho povinnosťou sa riadiť všetkými relevantnými právnymi predpismi, keďţe zmluvou o poskytnutí dotácie sa zaviazal, ţe bude postupovať pri pouţití účelovo určených finančných prostriedkov spôsobom dohodnutým v zmluve a zároveň dodrţiavať všetky zákonné podmienky poskytovania a vyúčtovania dotácie prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly poskytovateľa a podľa článku II bod 1 bola dotácia poskytnutá v nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého podmienky a rozsah poskytovania dotácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, v ktorom prípade boli podmienky poskytovania dotácií v pôsobnosti MZ SR upravené vo Výnose MZ SR č. 28 zo 6. apríla 2004, v zmysle 8 6Sţf/21/2011 ktorého podľa § 3 ods. 3 písm.
3 písm. a/ Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR zo 6. apríla 2004, senát odvolacieho súdu s takýmto názorom nemohol súhlasiť. Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe povinnosťou správnych orgánov bolo vec posúdiť komplexne aj na pozadí právnych následkov uzavretia zmluvy o poskytnutí dotácie zakladajúcej záväzkový právny vzťah medzi ţalobcom a Ministerstvom zdravotníctva SR. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ţalobcovi sa kladie za vinu, ţe porušil povinnosť, ktorú mu ukladala zmluva a právny predpis, bolo potrebné zamerať pozornosť skutkovým okolnostiam ako aj výkladu právnych predpisov
o zmluvnou úpravou, z ktorých porušenie právnej povinnosti ţalobcu vyplývalo. Zo skutkových okolností v danom prípade je zrejmé, ţe ţalobca dotáciu pouţil aj na preplatenie sporných faktúr v súlade so zmluvou o dotácii, pretoţe Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky mu v zmysle špecifikácie pouţitia dotácie zo dňa 12 6Sţf/21/2011 28.6.2005, tvoriaceho súčasť zmluvy o dotácii, poskytlo dotáciu aj na zaplatenie týchto faktúr. Čl. II ods. 3 zmluvy o dotácii ukladá ţalobcovi ako prenajímateľovi, ţe zodpovedá v celom rozsahu za účelné a hospodárne pouţitie dotácie a vedenie účtovnej evidencie v súlade s touto zmluvou a všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa k predmetu tejto zmluvy tak, aby všetky skutočnosti súvisiace s realizáciou boli kedykoľvek jednoznačne preukázateľné. Dotácia môţe byť pouţitá výlučne na účel predmetu tejto zmluvy, na ktorý bola poskytnutá. Nedodrţanie tohto účelu je porušením rozpočtovej disciplíny podľa § 31 zákona o rozpočtových pravidlách. Zo zmluvnej úpravy vyplýva zodpovednosť ţalobcu za účelné a hospodárne pouţitie dotácie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa k predmetu tejto zmluvy veľmi všeobecne a len nedodrţanie účelu, na ktorý sa mala dotácia pouţiť, sa povaţuje za porušenie rozpočtovej disciplíny podľa § 31 zákona o rozpočtových pravidlách. Pokiaľ správne orgány v danom prípade preplatenie predmetných faktúr ţalobcom z poskytnutej dotácie povaţovali v rozpore s Výnosom Ministerstva zdravotníctva SR čl. 28 a to § 3 ods. 3, odvolací súd zastáva názor, ţe povinnosťou správnych orgánov bolo pouţiť aplikáciu uvedenej právnej úpravy v kontexte skutkových zistení vo veci a urobiť jej výklad v súlade s účelom zákona zákonodarcom predpokladaným pri úprave dotácií. Zákonodarca v právnej norme § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. ustanovil moţnosť poskytovať dotácie na príslušný rozpočtový rok s odkazom na § 8a, ktorá právna norma splnomocnila poskytovateľa dotácie, ţe môţe ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môţe určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť pouţitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. 13 6Sţf/21/2011 V danom prípade Ministerstvo zdravotníctva SR ako poskytovateľ vydal Výnos č. 28, v ktorom ustanovil podmienky na poskytnutie dotácie. Zo skutkových zistení však vyplýva, vychádzajúc z názoru správnych orgánov, ţe Ministerstvo zdravotníctva SR poskytlo ţalobcovi ako prijímateľovi dotáciu v rozpore s uvedeným Výnosom, keď mu poskytlo dotáciu podľa jeho špecifikácie pouţitia dotácie zo dňa 28.6.2005. Senát odvolacieho súdu zastáva názor, ţe správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť výkladu § 3 ods. 3 Výnosu č. 28, z ktorého vyplýva, ţe dotáciu nemoţno poskytnúť na úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov. Výkladom tejto právnej úpravy vyplýva povinnosť pre poskytovateľa dotácie a nie pre prijímateľa. Súčasne zo skutkových zistení vyplýva, ţe ţalobca ako prijímateľ dotácie finančné prostriedky z poskytnutej dotácie pouţil na zaplatenie faktúr splatných v roku 2005, na ktorý rok bola poskytnutá dotácia, pričom splatnosť faktúry je neoddeliteľnou súčasťou záväzku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca ako prijímateľ dotácie neporušil svojím konaním zmluvu o dotácii, ani všeobecne záväzný predpis a ani vykonávací predpis Ministerstva zdravotníctva SR. Senát odvolacieho súdu nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe výklad právnych predpisov opierajúci sa o zásadu právnej istoty a zásadu dobromyseľnosti má vo všeobecnosti prednosť pred výkladom právnych predpisov v správnom konaní deklarovanom ţalobcom, zrejme mal na mysli ţalovaného. Zásada právnej istoty a Zásada dobromyseľnosti patria medzi základné zásady záväzkových vzťahov upravených právnymi predpismi súkromného práva. V danej veci správne orgány oboch stupňov posudzovali zodpovednosť ţalobcu pri plnení právnej povinnosti dodrţiavať finančnú disciplínu podľa zákona č. 523/2004 Z. z.. Ţalobcovi ako prijímateľovi dotácie vyplývali povinnosti z uvedeného zákona, pričom posúdenie jeho zodpovednosti za porušenie zákonom uloţenej povinnosti má charakter objektívnej zodpovednosti a skutočnosť, ţe postupoval dobromyseľne by bolo moţné posúdiť len pri ukladaní výšky sankcie. Súd prvého stupňa však správne deklaroval, 14 6Sţf/21/2011 ţe v danom prípade povinnosťou správnych orgánov bolo vykladať právne predpisy v kontexte, nie oddelene od ostatných ustanovení právneho poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“ . 15 6Sţf/21/2011 Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj keď z iných právnych dôvodov potvrdil podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
1 a s § 219 ods. 1. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.
1,
1 a s § 151 ods. 1, 2. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania napriek jeho úspechu v konaní, pretoţe mu v tomto konaní vznikli len trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku právny zástupca ţalobcu si však neuplatnil a nevyčíslil v lehote stanovenej v § 246c ods. 1 O.s.p.
1,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.