← Slovensko

o určenie pravosti porihlásenej pohľadávky

Najvyšší súd 5 Obo 79/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: R. K., nar.: X., bytom R., proti ţalovanému: JUDr. J. M., so sídlom Š., správca konkurznej podstaty úpadcu A., s. r. o., Š., IČO: X., zastúpeného advokátom Mgr. I. L., advokátom, I., o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Cbi 6/2010-53 z

  1. júna 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. júna 2011 č. k. 7Cbi 6/2010-53 sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, ţe pohľadávka ţalobkyne, prihlásená v konkurznom konaní 3K 45/2002 vo výške 7 302,66 Eur istiny a 768,27 Eur úrokov, je oprávnená ako pohľadávka prvej triedy voči úpadcovi A., s. r. o., K., v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa si na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach z
  3. októbra 2010 uplatňuje nárok na pohľadávku ako dedička po veriteľovi neb. manţelovi V. K., ktorý uzavrel zmluvy o pôţičke s A., s. r. o., K.. Po úpadku A., s. r. o., pohľadávka bola uplatnená
  4. januára 2003 prihláškou konkurzného veriteľa a osvedčením o dedičstve č. 4O D 541/2003 sa ţalobkyňa stala dedičkou pohľadávky. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť
  5. marca
  6. Zmluvy boli uzatvorené vo vzťahu veriteľ – dlţník. Stať sa akcionárom neb. manţel ţalobkyne nemal v úmysle a ponúknutú dohodu o predčasnom zániku zmluvy o pôţičke a nahradením nového vzťahu veriteľ nepodpísal. 2 5 Obo 79/2011 Ţalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, ţe na prieskumnom pojednávaní
  7. januára 2004 správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku manţela ţalobkyne a v určenej lehote nebola podaná určovacia ţaloba, pohľadávka zanikla neuplatnením práva. Dňa
  8. septembra 2001 a
  9. januára 2002 splnomocnil V. K. svoju manţelku ku všetkým úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A. v súvislosti s uzatvorenými zmluvami. V. K. podal prihlášku do konkurzného konania
  10. januára 2003 a zomrel
  11. apríla
  12. Upovedomenie o popretí bolo doručené
  13. marca 2004 a prevzala ho ţalobkyňa, ktorá v zmysle § 336 ods. 6 Občianskeho zákonníka mala podať určovaciu ţalobu a ak tak neurobila, porušila svoju zákonnú povinnosť. Z osvedčenia o dedičstve je nepochybné, ţe dedičkou sa stala ţalobkyňa, ale nevyplýva z neho, ţe by pohľadávka poručiteľa, prihlásená do konkurzu úpadcu A., s. r. o., vyplývajúca z predmetných zmlúv o pôţičke, bola predmetom dedenia. Predmetnú pohľadávku nemoţno uplatňovať v rámci konkurzného konania, pretoţe uplatnenie pohľadávky zaniklo nepodaním určovacej ţaloby v stanovenej lehote. Navrhol ţalobu zamietnuť. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, ţe úpadca a neb. V. K. uzavreli Zmluvy o pôţičke
  14. septembra 2001, č. 1878/2001, na základe ktorej poţičal úpadcovi finančné prostriedky vo výške 663,88 Eur (20 000,-- Sk) s dohodnutým ročným úrokom 35,5% dňa
  15. januára 2002 č. 2365/2002, na základe ktorej poţičal úpadcovi finančné prostriedky vo výške 3 319,39 Eur (100 000,-- Sk) s dohodnutým ročným úrokom 33,5% a dňa
  16. januára 2002 č. 2366/2002, na základe ktorej poţičal úpadcovi finančné prostriedky vo výške 3 319,39 Eur (100 000,-- Sk) s dohodnutým ročným úrokom 35,5%. Následne účastníci uzatvorili zmluvy o ručení za záväzok zo zmluvy o pôţičke prevodom práva, podľa ktorej dlţník je vlastníkom kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie 331,94 Eur (10 000,-- Sk) emitenta A., a. s., K. a na účel zabezpečenia splnenia svojho záväzku prevádza v prospech veriteľa kmeňové akcie v hodnote jednej akcie 331,94 Eur (10 000,-- Sk) a 33,19 Eur (1 000,-- Sk) emitenta A., a. s., K.. Podľa čl. V. zmluvy, ak dlţník v lehote splatnosti pôţičky nesplní svoj záväzok voči veriteľovi v celom rozsahu alebo v časti, stáva sa veriteľ vlastníkom predmetu zabezpečenia. Úpadca zaslal poštou veriteľovi akcie v celkovej hodnote 8 070,94 Eur (243 145,-- Sk) spolu s návrhom dohody o zániku zmluvy o pôţičke a jej nahradení novým záväzkom – 3 5 Obo 79/2011 zmluvou o prevode cenných papierov. Podľa čl. II. návrhu, dlţník (predávajúci) je akcionárom spoločnosti A., a. s., K. a vlastní listinné akcie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné. Predávajúci predáva a kupujúci kupuje do svojho majetku listinné akcie, v deň podpísania tejto zmluvy oboma stranami, zmluvné strany doručia jedno vyhotovenie zmluvy A., a. s., za účelom zabezpečenia zmeny v zozname akcionárov. Táto dohoda nebola podpísaná. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K 45/02 zo dňa
  17. decembra 2002, bol na majetok A., s. r. o., K. vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. M. Prihláškami z
  18. januára 2003 konkurzný veriteľ V. K. prihlásil svoje pohľadávky zo Zmluvy č. 1878/2001 vo výške 911,34 Eur (27 455,00-Sk), zo Zmluvy č. 2365/2002 vo výške 4 443,34 Eur (133 860,-- Sk) a zo Zmluvy č. 2366/2002 vo výške 5 688,81 Eur (171 381,-- Sk), ktoré správca poprel z dôvodu, ţe je akcionár. Medzi konkurzným veriteľom a úpadcom bola uzatvorená zmluva o pôţičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôţičke. Zmluva o ručení, uzatvorená medzi veriteľom a úpadcom, nie je určitá. Akcie, ktoré nie sú tovarom určeným mnoţstvom a cenou, nie sú v zmluve identifikované číslami, pod ktorými sú evidované u emitenta v registri akcionárov a u vlastníka (úpadcu) v evidencii majetku. Právny úkon je urobený váţne, ak účastníci svojím prejavom, chceli vyvolať následok, ktorým bola záruka za nesplnenie záväzku. Veriteľ podpísal zmluvu v dobrej viere, ţe vo vydaných akciách bude mať záruku, ţe mu dlţník dlh vyplatí v hotovosti a on mu vráti akcie. Konanie dlţníka nesmerovalo k tomu a v zmluve boli dohodnuté také práva a povinnosti, ktoré nie sú v súlade so zabezpečovacou funkciou. Zabezpečovací prevod práva končí splnením záväzku. Článok V. a posledný odsek čl. VI. Zmluvy o ručení odporuje účelu zabezpečenia. Úpadca zaslal veriteľovi akcie verejne neobchodovateľné a prevoditeľné len so súhlasom predstavenstva A., a. s. Právny úkon úpadcu teda nebol urobený váţne. 4 5 Obo 79/2011 Podľa čl. II. zmluvy o ručení, dlţník je vlastníkom kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie 331,94 Eur (10 000,-- Sk) emitenta A., a. s., K. a podľa čl. III. zmluvy prevádza v prospech veriteľa akcie v hodnote 331,94 Eur (10 000,-- Sk) a 33,19 Eur (1 000,-- Sk). V zmysle čl. V. ods. 4 Stanov A., a. s. a zápisu v obchodnom registri, akcie majú obmedzenú prevoditeľnosť. Súhlas na prevod akcií udeľuje predstavenstvo A., a. s. a úpadca mal poţiadať o udelenie súhlasu na prevod akcií pre veriteľov s uvedením čísla akcií z registra akcionárov. Na základe súhlasu mohol úpadca uzatvárať zmluvy o ručení, ale z hľadiska platnosti zmluvy mal uvádzať čísla akcií podľa uvedenia v súhlase na ručiteľský prevod práva a tento ručiteľským rubopisom uskutočniť. Bez uvedenia čísla akcie, s ktorej prevodom emitent súhlasil, zmluva nemôţe byť platná. Z výpisu obchodného registra úpadcu písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne, a to tak, ţe k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Akcie sú na meno A., s. r. o., K. Prevod na rubopise akcie je za majiteľa akcie podpísaný nečitateľným podpisom bez označenia právnickej osoby, teda sa nejedná o právny úkon právnickej osoby. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 600/1992 Zb., rubopis musí byť bezpodmienečne vykonaný vlastníkom. Pretoţe rubopis nebol vykonaný zákonom stanoveným spôsobom, nie je platný a práva z akcie neprechádzajú na nového majiteľa akcie, veriteľ sa teda nestal akcionárom. V priebehu konania konkurzný veriteľ zomrel a konkurzný súd upovedomením a výzvou veriteľa, doručenou ţalobkyni
  19. novembra 2010, upovedomil o popretí pohľadávky z dôvodu – akcionár a vyzval na podanie určovacej ţaloby do 31 dní od doručenia výzvy. Ţaloba bola podaná
  20. novembra 2010, teda v lehote určenej súdom. Súd sa preto nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe právo veriteľa zaniklo jeho neuplatnením v určenej lehote. Podľa názoru súdu záväzok zo zmluvy o pôţičke nezanikol, veriteľ sa nestal akcionárom, ţalobkyňa sa stala dedičkou pohľadávok zo Zmlúv o pôţičke č. 1878/2001, č. 2366/2002 a č. 2365/2002 v celkovej výške 8 070,94 Eur (243 145,-- Sk). Veriteľ poskytol úpadcovi finančné prostriedky na základe uvedených zmlúv vo výške 7 302,66 Eur (220 000,- Sk) a úroky sú 768,27 Eur (23 145,-- Sk). Súd preto v tejto časti ţalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti (rozdiel na úrokoch uplatnených v prihláške a nadobudnutých dedením) ţalobu zamietol. 5 5 Obo 79/2011 O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, ţe vzhľadom na úspech a neúspech účastníkov konania, náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalobu ţalobkyne zamietne. Ţalovaný v odvolaní uviedol, ţe podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd sa vo vzťahu ku hmotnoprávnej úprave úplne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré ţalovaný v priebehu konania vo veci uviedol, resp. s dôkazmi, ktoré v konaní boli podkladom rozhodnutia. Najmä z týchto a ďalších dôvodov, bliţšie uvedených v nasledujúcich častiach tohto odvolania ţalovaný povaţuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne nesprávne a nepreskúmateľné. Ţalovaný v odvolaní poukázal, na ust. § 23 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., ktoré citoval zo str. 3 napadnutého rozsudku a ďalej citoval zo strany 4 napadnutého rozsudku: „V priebehu konania konkurzný veriteľ zomrel a konkurzný súd upovedomením a výzvou veriteľa, doručenou ţalobkyni
  21. novembra 2010, upovedomil o popretí pohľadávky z dôvodu akcionár a vyzval na podanie určovacej ţaloby do 31 dní od doručenia výzvy. Ţaloba bola podaná
  22. novembra 2010, teda v lehote určenej súdom. Súd sa preto nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe právo veriteľa zaniklo jeho neuplatnením v určenej lehote. Podľa názoru súdu záväzok zo zmluvy o pôţičke nezanikol, veriteľ sa nestal akcionárom, ţalobkyňa sa stala dedičkou pohľadávok zo Zmlúv o pôţičke č. 1878/2001, č. 2366/2002 a č. 2365/2002 v celkovej výške 8 070,94 Eur (243 145,-- Sk). Veriteľ poskytol úpadcovi finančné prostriedky na základe uvedených zmlúv vo výške 7 302,66 Eur (220 000,- Sk) a úroky sú 768,27 Eur (23 145,-- Sk). Súd preto v tejto časti ţalobe vyhovel 6 5 Obo 79/2011 a v prevyšujúcej časti (rozdiel na úrokoch uplatnených v prihláške a nadobudnutých dedením) ţalobu zamietol.“ Podľa názoru ţalovaného súd sa nevysporiadal s tvrdeniami, dôkazmi a skutočnosťami, na ktoré ţalovaný v konaní poukazoval a tieto nesprávne právne posúdil. Ţalovaný namieta, ţe z napadnutého rozhodnutia súdu nie je moţné zistiť, prečo (z akých dôvodov a tieţ podľa ktorých predpisov hmotného práva) súd neprihliadol na tieto skutočnosti: Dňa
  23. septembra 2001 a dňa
  24. januára 2002 splnomocnil V. K. svoju manţelku, ţalobkyňu R. K., ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A., s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou. Týmto jednostranným právnym úkonom dal splnomocniteľ tretej osobe, teda A., s. r. o., na vedomie, ţe ho manţelka bude zastupovať v konaní s uvedenou spoločnosťou generálnym splnomocnením. V. K., manţel ţalobkyne, podal prihlášku do konkurzného konania osobne dňa
  25. januára
  26. V. K. v zmysle priloţeného osvedčenia o dedičstve zomrel dňa X. Prieskumné pojednávanie úpadcu A., s. r. o., K., na ktorom poprel správca pohľadávku V. K., sa konalo dňa
  27. januára
  28. Krajský súd v Košiciach následne zaslal všetkým tým, ktorým bola pohľadávka na prieskumnom pojednávaní popretá, písomné upovedomenie o popretí a výzvu na podanie určovacej ţaloby v prípade, ţe nesúhlasia s popretím pohľadávky. Upovedomenie a výzvu Krajského súdu v Košiciach prevzala ţalobkyňa osobne dňa
  29. marca
  30. 7 5 Obo 79/2011 Ak splnomocniteľ zomrie, je splnomocnenec povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka). Splnomocniteľ zomrel dňa X., splnomocnenec, teda ţalobkyňa, prevzala upovedomenie a výzvu Krajského súdu v Košiciach osobne dňa
  31. marca 2004, oboznámila sa s obsahom listu a mala dostatočne dlhý čas na odborné konzultácie o obsahu listu a prípadné podanie určovacej ţaloby, všetko v lehote 30 dní od prevzatia listu. Ak ţalobkyňa ako splnomocnenec z plnej moci, nepodala určovaciu ţalobu, čím zanikla pozícia splnomocniteľa voči A., s. r. o., porušila svoju zákonnú povinnosť vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach (v záujme práv splnomocniteľa) a ak z titulu porušenia tejto svojej zákonnej povinnosti sa domáha zodpovednostného vzťahu voči A., s. r. o., nemôţe jej byť toto konanie na prospech v zmysle zásady nemo turpitudinem suam alegare potest, teda, ţe nikomu nemôţe byť na osoh jeho protiprávne konanie. Ak ţalobkyňa ako splnomocnenec z plnej moci, úmyselne nepodala určovaciu ţalobu znamená to, ţe tak omisívne potvrdila existenciu právnej pozície splnomocniteľa iba so spoločnosťou A. H., a. s., IČO: X. ako majiteľa akcií tejto spoločnosti. V obidvoch uvedených alternatívach sa však má za to, ţe márnym uplynutím prepadnej doby na podanie určovacej ţaloby v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. pozícia splnomocniteľa voči A., s. r. o., zanikla ex lege. Smrťou konkurzného veriteľa V. K. ako splnomocniteľa (t.j. dňa X.), plnomocenstvo udelené ţalobkyni zaniklo, a preto Upovedomenie a výzva súdu (z
  32. januára 2004) doručené ţalobkyni v nadväznosti na uvedené podanie určovacej ţaloby v stanovenej lehote v danom prípade nemohlo mať právne účinky, predpokladané zákonom v ustanovení § 23 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, teda došlo k zmeškaniu lehoty na podanie ţaloby konkurzného veriteľa na určenie svojho práva, v dôsledku čoho nemoţno na prihlásenú pohľadávku uţ prihliadať. 8 5 Obo 79/2011 Ţalobkyňa, ktorá v zmysle § 33 ods. 6 Občianskeho zákonníka mala robiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu na svojich právach v zmysle Upovedomenia a výzvy veriteľa z
  33. januára 2004 zaslanej V. K., ktorú ţalobkyňa dňa
  34. marca 2004 v mene svojho manţela prevzala, však v lehote 31 dní (lehote na podanie incidenčnej ţaloby) ani neoznámila Krajskému súdu v Košiciach tú skutočnosť, ţe jej manţel zomrel, prípadne ţe prebieha vo veci dedičské konanie, a nepoţiadala príslušný súd, aby tento jej zaslal Upovedomenie a výzvu veriteľa dodatočne po právoplatnom skončení konania o dedičstve. Navyše, ako to bolo uţ uvedené, ani v lehote 31 dní od doručenia výzvy ako splnomocniteľ v mene manţela ţalobu o určenie pravosti pohľadávky nepodala. Ţalovaný poukázal, ţe smrť ţalobcu pred začatím konania o určenie pravosti pohľadávky (incidenčný spor) spôsobila, ţe ţalobca stratil nielen procesnú, ale aj vecnú spôsobilosť (na práva či právne úkony). Osvedčenie o dedičstve, ktorým sa skončilo konanie o dedičstve po ňom, na tom nič nemení, je len dokladom o tom, kto môţe teraz (aktuálne) práva, ktoré mala poručiteľka uplatňovať vo svojom mene ako nositeľka týchto práv. Po smrti poručiteľa V. K. ich vo svojom mene mohli uplatniť dedičia (teda aj manţelka R. K. – ţalobkyňa), a po vydaní osvedčenia o dedičstve ten dedič, ktorému bol prechod práv priznaný (viď. Uznesenie NS SR, sp. zn. 1 Obdo V/20/2008 str. 2). Podľa ţalovaného je preto irelevantné tvrdenie ţalobkyne v jej ţalobnom návrhu, ţe Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa
  35. mája 2005, a preto na výzvu zo dňa
  36. januára 2004 uplatniť pohľadávku podaním určovacej ţaloby nemohla konať. Ţalovaný uviedol ako dôkazy uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo V/20/2008, upovedomenie a výzvu veriteľa v konaní sp. zn. 3K 45/02 z
  37. januára 2004 a potvrdenie o prevzatí upovedomenia a výzvy Krajského súdu Košiciach z
  38. marca
  39. Ţalovaný taktieţ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalobkyňa sa stala dedičkou pohľadávok zo Zmluvy o pôţičke č. 1878/2001, č. 2366/2002, a č. 2365/
  40. Z osvedčenia o dedičstve č. 40D 541/2003, Dnot 117/2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť
  41. marca 2005, je nepochybné, ţe dedičkou po V. K. sa stala ţalobkyňa. 9 5 Obo 79/2011 Z osvedčenia o dedičstve ale nevyplýva, ţe by pohľadávka poručiteľa V. K., prihlásená do konkurzu úpadcu A., s. r. o., vyplývajúca z predmetných zmlúv o pôţičke, bola predmetom dedenia v predmetnom dedičskom konaní. Z osvedčenia o dedičstve vyplynulo (v spise, str. 3-4), ţe predmetom dedičstva bola pohľadávka poručiteľa voči spoločnosti A. H., a. s., so sídlom Kukučínova 7, K., IČO: X. z titulu, ţe poručiteľ bol vlastníkom listinných akcií. Spoločnosť A. H., a. s., so sídlom v Košiciach je však iným subjektom ako ţalovaný. Tým, ţe tieto akcie právny predchodca ţalobkyne nevrátil úpadcovi a ţalobkyňa ich predloţila v dedičskom konaní, ako titul pohľadávky poručiteľa voči A. H., a. s. (teda nie voči A., s. r. o.), hoci uvedených zmluvách o pôţičke mala vedomosť a tieto mala aj k dispozícii jasne uznala existenciu právneho vzťahu V. K. titulom akcií a z neho vyplývajúcich pohľadávok voči inému subjektu, ako je ţalovaný. Ţalobkyňa nepreukázala, ţe by po smrti manţela nadobudla predmetnú pohľadávku titulom Zmluvy o pôţičke č. I – 1878/2001, č. I – 2366/2002 a č. I – 2365/
  42. Naopak, ako to vyplýva z dôkazov predloţených ţalobkyňou, predmetná pohľadávka voči ţalovanému (resp. úpadcovi A., s. r. o.), nebola predmetom prejednania v dedičskom konaní a v tomto konaní nebolo preukázané, ţe by bol podaný dedičmi po nebohom V. K. návrh na konanie o znovuobjavenom majetku. Ţalovaný citáciou ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku poukázal, ţe rozhodnutie súdu musí byť podľa zákona odôvodnené, pretoţe len tak sa stane zrozumiteľným a len tak môţe presviedčať o svojej správnosti. Iba zhodnotením pravdivosti kaţdého jednotlivého dôkazu moţno dospieť k záveru, ktorým je zistenie určitého skutkového stavu zodpovedajúceho objektívnej skutočnosti. Iba takto zistený skutkový stav sa môţe stať základom právneho posúdenia a spravodlivého rozhodnutia. Právne posúdenie potom spočíva v podriadení zisteného skutkového stavu pod príslušnú normu hmotného práva. Aj tento myšlienkový postup súdu treba bliţšie 10 5 Obo 79/2011 odôvodniť a tak vysvetliť jeho správnosť, najmä prečo bola na existujúci skutkový stav aplikovaná tá alebo oná norma hmotného práva a pritom bliţšie vysvetliť jej zmysel. Podľa ţalovaného však v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa skutočnosti uvedené vyššie absentujú a nie je moţné z neho vyvodiť prečo, a podľa ktorých predpisov hmotného práva súd prvého stupňa sa nestotoţnil s právnou argumentáciou ţalovaného, ako je to uvedené vyššie, t. j. ako na to poukazuje ţalovaný v tomto odvolaní. K odvolaniu ţalovaného sa vyjadrila ţalobkyňa. Navrhla, aby odvolanie ţalovaného súd zamietol a pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní č. j. 3K 45/02 voči úpadcovi A., s. r. o., K., vo výške 7 302,66 Eur istiny a 768,27 Eur úrokov bola uznaná ako pohľadávka prvej triedy. Ţalobkyňa uviedla, ţe ţalovaný správca konkurznej podstaty JUDr. J. M. v odvolaní sa proti rozsudku poukázal na nesprávne posúdenie veci. Názor ţalobkyne je taký, ţe nesprávne bola vec posúdená pri prieskumnom pojednávaní a pohľadávka bola popretá neoprávnene, bez prihliadnutia na to, ţe zmluva medzi veriteľom a predstavenstvom akciovej spoločnosti nebola podpísaná. O tom, ţe dňa
  43. januára 2004 sa konalo prieskumné pojednávanie, nemala ţalobkyňa ţiadnu vedomosť a dodnes nevie, ţe z akého zdroja sa to mala dozvedieť. Zásielku od Krajského súdu, adresovanú na manţela V. K., prevzala
  44. marca 2004, t. j. rok po smrti manţela. Pri podpisovaní zmlúv o pôţičkách s A., s. r. o., manţelom bolo ţalobkyni udelené splnomocnenie na právne úkony, týkajúce sa konania so spoločnosťou v súvislosti so zmluvami o pôţičkách. Smrťou manţela dňa X. splnomocnenie stratilo platnosť, a to bol dôvod, ţe ţalobkyňa nepodala určovaciu ţalobu po prvom prevzatí upovedomenia a nie to, ţe ţalobkyňa potvrdila právnu pozíciu – akcionár. Upovedomenie a výzvu Krajského súdu Košice o popretí pohľadávky, adresovanej na meno ţalobkyne, prevzala dňa
  45. novembra 2010 a určovaciu ţalobu podala dňa
  46. novembra
  47. 11 5 Obo 79/2011 Ţalovaný správca konkurznej podstaty namieta proti rozhodnutiu súdu, ţe sa ţalobkyňa stala dedičkou zmlúv o pôţičke, ţe predmetom dedenia boli akcie A. H., a. s. Ţalovaná uviedla, ţe poručiteľ, manţel ţalobkyne, bol majiteľom zmlúv o pôţičkách a nie akcií, ţiadne zmluvy s A. H., a. s., nepodpísal, tak ani akcie nemohli byť predmetom dedenia. Dedičské konanie bolo ukončené
  48. marca
  49. Ţalovaný v podaní z
  50. septembra 2011 zaslal súdu listinné dôkazy, na ktoré v odvolaní z
  51. augusta 2011 poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je určenie, ţe pohľadávka vo výške 7 302,66 Eur s úrokom je uznaná a patrí do prvej triedy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe veriteľ V. K. splnomocnil svoju manţelku R. K.
  52. septembra 2001 a
  53. januára 2002 ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A., s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou. Prihlášku do konkurzného konania podal V. K.
  54. januára
  55. V. K. zomrel dňa X. Prieskumné pojednávanie úpadcu A., s. r. o., na ktorom poprel správca konkurznej podstaty pohľadávku neb. V. K., sa konalo dňa
  56. januára
  57. Upovedomenie a výzvu z
  58. januára 2004 na podanie určovacej ţaloby v prípade, ţe nesúhlasia s popretím pohľadávky, zaslal následne Krajský súd v Košiciach tým, ktorým bola pohľadávka na prieskumnom pojednávaní popretá. Krajský súd v Košiciach upovedomenie a výzvu adresoval neb. V. K. a prevzala ju manţelka R. K.
  59. marca
  60. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa
  61. mája
  62. 12 5 Obo 79/2011 Upovedomenie a výzvu z
  63. januára 2004, doručenú
  64. marca 2004, zaslal opätovne Krajský súd v Košiciach adresátovi ţalobkyni R. K.
  65. novembra
  66. Z obsahu spisu nie je zrejmé, na základe čoho konkurzný súd opakovane doručoval výzvu z
  67. januára 2004, a to napriek tomu, ţe uvedený postup v priebehu konania namietal ţalovaný správca konkurznej podstaty, súd sa s touto námietkou vôbec nezaoberal. Prvostupňový súd sa ani v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkou ţalovaného, ţe predmetnú pohľadávku uţ nemoţno uplatňovať v rámci konkurzného konania, pretoţe uplatnenie pohľadávky zaniklo nepodaním určovacej ţaloby v stanovenej lehote a z tohto dôvodu navrhol ţalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa sa v súvislosti s touto námietkou nevysporiadal v odôvodnení rozsudku s upovedomením o popretí pohľadávky a výzvou veriteľa na podanie určovacej ţaloby konkurzným súdom, ktoré ţalobkyňa prevzala
  68. marca 2004 a ktoré predchádzalo upovedomeniu a výzve veriteľa, ktorá bola ţalobkyni doručená dňa
  69. novembra
  70. V rozhodnutí sa súd vôbec nezaoberal ani udeleným plnomocenstvom, ktorým neb. V. K. splnomocnil dňa
  71. septembra 2001 a
  72. januára 2002 svoju manţelku R. K. ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkajú konania so spoločnosťou A., s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou. Aby súd prvého stupňa mohol určiť, ţe pohľadávka ţalobkyne vo výške 7 302,66 Eur s úrokom je po práve a patrí do prvej triedy, bude musieť predovšetkým preskúmať a posúdiť úkony, týkajúce sa doručovania upovedomenia a výzvy veriteľa konkurzným súdom, komu ich adresoval a či nastali účinky platného doručenia upovedomenia a výzvy z dôvodu, ţe ţalobkyňa manţelka neb. V. K., R. K. bola odo dňa
  73. septembra 2001 a
  74. januára 2002 splnomocnená ku všetkým právnym úkonom, ktoré sa týkali konania so spoločnosťou A., s. r. o., v súvislosti so zmluvami, uzatvorenými s uvedenou spoločnosťou. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, preto ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13 5 Obo 79/2011 V ďalšom konaní súd zistí skutkový stav v naznačenom smere s prihliadnutím na záväznosť právnych záverov odvolacieho súdu a znovu rozhodne o určení pravosti prihlásenej pohľadávky. V novom konaní rozhodne súd tieţ o náhrade trov konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. V Bratislave
  75. decembra 2011 JUDr. Anna M a r k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.