1 OSP zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutie žalovaného č. I/222/8300- -43312/2008/991192-r zo dňa
súdu bolo preukázané, že žalobca dostačujúcim spôsobom nepreukázal reálnosť plnenia a materiálny obsah plnenia prijatých služieb. Súd ďalej poukázal na ust. § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov, z ktorého vyplýva, že výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítavajú vo výške preukázanej daňovníkom a to vo výške ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi. Súd poukázal, že celá činnosť bola realizovaná iba vystavením konečnej faktúry a príslušných dodacích listov bez preukázania konkrétneho reálne uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ktoré by vyplývalo z obsahu predmetu zmluvy uzavretej dňa
jeho názoru krajský súd vec posúdil po skutkovej a právnej stránke nesprávne a že napadnutý rozsudok nie je v súlade s zákonom.
jeho názoru jedinou originálnou úvahou súdu prvého stupňa, ktorá však nevyplýva z rozhodnutia žalovaného je jeho argumentácia ust. § 24 ods. 2 písm. u/ a § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov, ktoré však nijak nesúvisia s predmetom sporu. Žalobca považuje argumentáciu súdu ust. § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za takú, ktorá u neho vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, či súd vôbec vedel, čo je predmetom sporu. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ust. § 24 ods. 1 zákona č. 366/199 Z.z. predstavuje vecné a nie osobné vymedzenie výdavkov pre daňové účely a zároveň poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 241/07-44 z 18. septembra 2008.
jeho názoru žalobca mal povinnosť dokazovať to, že k výdavkom došlo a keď za daného stavu bolo sporné či dodávky realizovala spoločnosť C. G., S., nebolo možné prijať záver, že žalobca výdavky nepreukázal, nakoľko účely ust. § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov 3 8Sžf/24/2010 spochybnenie osoby dodávateľa nie je postačujúce k tomu, aby boli výdavky vylúčené. Bolo povinnosťou správcu dane v súlade s ust. § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správca dane nevykonal nič preto, aby vykonal posun z úrovne pravdepodobnosti do úrovne istoty v súlade s ust. § 15 ods. 11 písm. h/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Správca dane mal vykonať nim navrhované dôkazy a vypočuť oprávnené osoby spoločností A., S. a S. & P., K. a tým, že tak nepostupoval porušil ust. § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v Bratislave z 25. marca 2010 ako vecne správny potvrdil.
jeho názoru správca dane vykonal dostatočné dokazovanie
511/1992 Zb. o správe daní. Poukázal, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré neboli uznané konkrétne náklady
i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a poukázal aj na komunikáciu medzi žalobcom a inými subjektmi, ktorá mala prebiehať elektronicky, avšak zmluva o pripojení na internet bola až z
2 v spojení s § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
1 OSP proti rozsudku súdu
1 a 2 je prípustné odvolanie.
ods. 3, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
4 8Sžf/24/2010
1 na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové 5 8Sžf/24/2010 okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé, ktoré skutočnosti považoval krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Už vôbec nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku je presvedčivé. Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd tento prieskum v podstatnej časti vôbec neurobil. Nevysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a vôbec nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo poukazoval na ust. § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok, korešponduje s výrokom a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje žiadne relevantné odôvodnenie. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie odporcu zrušil bez toho, aby sa v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré v konaní uviedli všetci účastníci konania. 6 8Sžf/24/2010 Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd
1 písm. f/ napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní
2 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.