1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho 6 4Sžf/5/2011 súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu ako aj administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané skutkové a právne východiská rozsudku krajského súdu a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi, na ktoré súčasne odkazuje ako na svoje vlastné, pričom ani so zreteľom na dôvody odvolania nie je daná potreba ich akýmkoľvek spôsobom doplňovať. Odvolací súd len podčiarkuje, že žalovaný sa neriadil skorším rozsudkom krajského súdu a samotné dôvody odvolania v prejednávanej veci svedčia o nerešpektovaní právneho názoru súdu, ktorým bol podľa § 250j ods. 6 OSP viazaný. Odvolací súd sa naviac stotožňuje s dôvodmi, ktoré po prejednaní odvolania žalovaného v totožných veciach totožných účastníkov (avšak za iné zdaňovacie obdobia) vyslovil najvyšší súd v konaniach 5Sžf/5/2011 a 5 Sžf/6/2011, pričom zdôrazňuje, že ak už správca dané vykonal dokazovanie (v mieste trvalého bydliska J. J. po predchádzajúcom telefonickom rozhovore s ním) mal o jeho vykonaní prípadne výsledku upovedomiť aj žalobcu. Absenciou tohto postupu správca dane ako aj žalovaný porušili práva žalobcu, ktoré mu právny poriadok poskytuje (§ 2 ods. 2, ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.), najmä však článku 48 ods. 1 ústavy, podľa ktorého každý má právo vyjadriť sa k dôkazom, na základe ktorých sa v jeho veci rozhodlo. Žalovaný však rozhodol vo veci bez toho, aby žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným p. J. v konaní o povolenie obnovy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP s poukazom aj na dôvody rozsudku krajského súdu, ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.
1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 57 Eur a jeden paušál v sume 7,41 Eur, plus daň 20 % z pridanej hodnoty v sume 7 4Sžf/5/2011 12,88 Eur, spolu 77,29 Eur, v zmysle vyčíslenia právnym zástupcom zo dňa 26. septembra 2011 (§ 151 ods.
2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu JUDr. F. (§ 149 ods.
1 veta prvá OSP) do troch dní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné . V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.