Najvyšší súd 4Sţo/21/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. Š., bytom K., proti ţalovanému: Riaditeľ ÚVTOS Ţeliezovce, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/134/2010-31 z 28.2.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/134/2010-31 zo dňa
- februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie. O d ô v o d n e n i e Uznesením krajského súdu bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 27.7.2010 č. ÚVTOS 9-161/21-2010, ktorým nebolo vyhovené ţiadosti ţalobcu o zahladenie všetkých doposiaľ uloţených disciplinárnych trestov. Krajský súd dôvodil tým, ţe z obsahu návrhu ţalobcu a spisového materiálu predloţeného ţalovaným súd zistil a nie je sporné, ţe ţalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia neformálneho oznámenia ţalovaného, t.j. odpovede na jeho ţiadosť, ktorou mu ţalovaný oznámil, ţe jeho ţiadosť o zahladenie všetkých doposiaľ uloţených disciplinárnych trestov zamieta ako neopodstatnenú i napriek skutočnosti, ţe od posledného uloţeného disciplinárneho trestu v predchádzajúcom ústave dňa 24.6.2009 mu nebol uloţený 2 4Sţo/21/2011 disciplinárny trest a v ústave ţalovaného došlo vplyvom individuálneho pedagogického a psychologického pôsobenia odborného personálu k stabilizácii konania a správania ţalobcu, avšak doposiaľ si odsúdený (ţalobca) nevytvoril podmienky k zahladeniu uloţených disciplinárnych trestov, keďţe plnenie úloh vyplývajúcich z programu zaobchádzania v zmysle § 39 písm. c/ zákona nie je vţdy na poţadovanej úrovni. Zo strany menovaného pasívnou účasťou v procese jeho resocializácie si nevytvoril podmienky k udeľovaniu disciplinárnych odmien. Ţalobca toto oznámenie ţalovaného povaţuje za rozhodnutie podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak súd dospel k záveru, ţe toto oznámenie ţalovaného nemá charakter rozhodnutia, keďţe to nevyplýva ani zo šiestej hlavy zák. č. 475/2005 Z.z. a s poukazom na ust. § 100 citovaného zákona sa na rozhodovanie o zahladení disciplinárneho trestu nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky podľa § 247 OSP a bolo potrebné konanie zastaviť. Zákonný dôvod pre tento postup videl súd v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, keďţe ţalobca sa domáhal v predmetnom konaní preskúmania zákonnosti neformálneho oznámenia ţalovaného nemajúceho charakter rozhodnutia, a preto i nepodliehajúceho súdneho prieskumu v konaní správneho súdnictva. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca odvolanie a ţiadal prvostupňové uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa ţalobcu je rozhodnutie krajského súdu zmätočné a v rozpore s platnou judikatúrou. Skutočnosť, ţe sa na rozhodovanie o zahladení disciplinárneho trestu nevzťahuje Správny poriadok (hoci aj to povaţuje ţalobca za otázne) samé o sebe ešte nemôţe byť dôvodom na zastavenie konania z dôvodu, ţe rozhodnutie vydané v inom procesnom reţime nemoţno preskúmať, odhliadnuc od jeho formy (oznámenie). Podľa názoru ţalobcu krajský súd vec nesprávne právne posúdil po stránke hmotnoprávnej aj procesnej a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 157 ods.1, 2 OSP. Krajský súd tieţ znemoţnil účastníkovi spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu proti uzneseniu o zastavení konania je dôvodné. 3 4Sţo/21/2011 Podľa dôvodovej časti uznesenia krajského súdu zákonný dôvod pre zastavenie konania videl súd „v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, keďţe ţalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia ţalovaného, nemajúceho charakter rozhodnutia, a preto i nepodliehajúceho súdnemu prieskumu v konaní správneho súdnictva.“ Súd dospel k záveru, ţe oznámenie ţalovaného nemá charakter rozhodnutia, keďţe to nevyplýva ani zo šiestej hlavy zák. č. 475/2005 Z.z. a s poukazom na ust. § 100 cit. zákona sa pri rozhodovaní o zahladení disciplinárneho trestu nevzťahuje predpis o správnom konaní. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením veci (preskúmateľnosti oznámenia) nestotoţňuje. Odvolací súd s poukazom na § 244 ods. 3 OSP podčiarkuje, ţe rozhodnutiami správnych orgánov (pre účely konania podľa V. časti OSP) rozumejú nielen rozhodnutia vydané v správnom konaní, ale aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, ţe oznámenie o rozhodnutí príslušného orgánu o tom, ţe nevyhovuje ţiadosti o zahladenie disciplinárnych trestov, je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy a je rozhodnutím, ktorým môţu byť priamo dotknuté právom chránené záujmy osoby ţiadajúcej o zahladenie disciplinárnych trestov. Uţ zo samotného znenia písomnosti z 27.7.2010, ktorú príslušný orgán zaslal ţalobcovi pod č. ÚVTOS – 9 – 161/21 – 2010 vyplýva, ţe ide o písomnosť, ktorá, hoci nie je označená ako „ROZHODNUTIE“, má znaky rozhodnutia: Obsahuje označenie veci: - Vec: ods. J. Š., odpoveď na ţiadosť – zaslanie, a časť, kde sa uvádza, ţe na základe ţiadosti o zahladenie všetkých doposiaľ uloţených disciplinárnych trestov počas výkonu trestu v zmysle § 61 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 475/2005 Z.z. .... sa oznamuje nasledovné: „ Vašu ţiadosť o zahladenie .... zamietam ako neopodstatnenú“. Uvedené spĺňa obsahové náleţitosti výroku rozhodnutia, za ktorým nasleduje odôvodnenie. Písomnosť neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, čo však samé o sebe neznamená, ţe vzhľadom na jeho obsah nemôţe byť povaţované za rozhodnutie, ktoré sa priamo dotýka oprávnených záujmov ţiadateľa. Preto, ak krajský súd konanie o preskúmanie takého rozhodnutia zastavil, zabránil ţalobcovi domáhať sa súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a § 244 ods. 3 OSP v spojení s § 247 ods. 2, 3 OSP. Odvolací súd preto uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 4 4Sţo/21/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková