1, 2 zákona č. 65/1965 Zb. Po zohľadnení ţiadosti ţalovaného v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce a vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku ţalobcu vo výške 17 130 Sk priznal ţalobcovi náhradu mzdy len za obdobie od
2 zákona č. 71/1992 Zb. Rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním obaja účastníci: ţalobca v jeho zamietajúcom výroku a ţalovaný v jeho vyhovujúcom výroku. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 8. júna 2010 sp. zn. 8Co 429/2009 rozhodol tak, ţe konanie o odvolaní ţalobcu zastavil a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil; zároveň ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 000,28 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní. Konanie o odvolaní ţalobcu odvolací súd zastavil z dôvodu, ţe ţalobca vzal svoje odvolanie v celom rozsahu späť (207 ods. 2, 3 O.s.p.). Vo vzťahu k vyhovujúcej časti rozsudku napadnutej odvolaním ţalovaného odvolací súd skonštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, stotoţnil sa s jeho právnym posúdením a v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej bolo konanie o odvolaní ţalobcu zastavené, podal ţalobca dovolanie. Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní namietal, ţe odvolací súd napadnutý výrok odôvodnil tým, ţe ţalobca na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, ţe na podanom odvolaní netrvá a v celom rozsahu ho berie späť. Tvrdil, ţe hoci zápisnica vyhotovená súdom obsahuje takýto prepis údajných prednesov jeho právneho zástupcu, v skutočnosti svoje odvolanie nikdy v celom rozsahu nevzal späť; ţe prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal späť odvolanie iba v tej časti, v ktorej sa domáhal priznania náhrady mzdy za celé obdobie trvania sporu, a ţe pokiaľ išlo o samotný výpočet náhrady mzdy za 3 1 Cdo 157/2010 obdobie, za ktoré bola navrhovateľovi priznaná, ţe na podanom odvolaní zotrval a ţiadal, aby bola vypočítaná v súlade so zákonom, t. j. z príjmov vo IV. štvrťroku r. 1999 a nie z príjmov III. štvrťroku uvedeného roka. Pokiaľ súd zle zaprotokoloval prednesy urobené na pojednávaní, nemôţe ísť táto chyba na ťarchu ţalobcu, ktorý v priebehu pojednávania opakovane uviedol, ţe výpočet je chybný a trvá na jeho opravení. Označil za nelogické, aby za stavu, kedy súd jednoznačne a celkom zrejme pochybil a vychádzal pri výpočte náhrady mzdy z nesprávnych údajov, bral svoje odvolanie v tejto časti späť. Znenie zápisnice nenapadol skôr, nakoľko mu nebola po skončení pojednávania daná k dispozícii a o jej obsahu sa dozvedel aţ po doručení rozsudku odvolacieho súdu. Mal za to, ţe neprejednaním jeho odvolania, ktoré bolo odôvodnené iba odkazom na
neho chybné znenie zápisnice, mu bola odvolacím súdom odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť a ţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o zastavení konania o odvolaní ţalobcu. Tento výrok je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však charakter uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 O.s.p.).
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na 4 1 Cdo 157/2010 zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Prípustnosť dovolania
v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je prípustné dovolanie, a ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na uvedený záver (zistenie) bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa 5 1 Cdo 157/2010 neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a ani v konaní nevyšli najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver neodročovaného pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Dovolateľ videl vadu tejto povahy v tom, ţe odvolací súd vecne neprejednal jeho odvolanie, ale odkáţuc na chybné znenie zápisnice o pojednávaní, v zmysle ktorého mal vziať svoje odvolanie v celom rozsahu späť, konanie o jeho odvolaní zastavil.
2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, moţno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôţe ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 207 ods. 3 O.s.p.). Obsahové náleţitosti späťvzatia odvolania ustanovenie 207 ods. 2, 3 O.s.p. nestanovuje, z jeho zmyslu však vyplýva, ţe sú nimi tie, z ktorých moţno bez pochybností 6 1 Cdo 157/2010 vyvodiť, ţe vyjadruje rezignáciu na pôvodný zámer, aby o odvolaní vecne bolo rozhodované. Späťvzatie odvolania je procesným úkonom odvolateľa, resp. jeho zástupcu, z obsahu ktorého jednoznačne (teda tak, ţe prejav nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu a zmysle) vyplýva, ţe na prejednaní svojho odvolania celkom, prípadne v presne určenej časti uţ nemá záujem a ţe je uzrozumený s tým, ţe o jeho odvolaní v tomto rozsahu nebude súdom meritórne rozhodnuté a odvolacie konanie sa zastaví. Z pojmu a povahy procesných úkonov vyplýva, ţe v sebe zahrňujú určitý, spravidla výslovne vyjadrený prejav vôle. Všeobecnou podmienkou procesného úkonu teda je, aby tu bola vôľa určitý prejav urobiť. Procesné úkony účastníkov sú prejavy vôle účastníkov, ktorých adresátom je súd a ktoré sa týkajú okolností významných pre priebeh a vedenie súdneho konania vrátane jeho začatia a skončenia. Procesný postup súdu sa preto môţe vzťahovať len k tomu, čo účastník objektívne vyjadril a nie k tomu, čo prejaviť iba zamýšľal. Z tohto dôvodu kaţdý procesný úkon treba posudzovať z objektívneho hľadiska, to znamená
toho, ako bol prejavený navonok, nie
toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho bol skutočný súhlas. Účinky späťvzatia odvolania ako jednostranného procesného úkonu účastníka, nastávajú tým, ţe sa dostane adresátovi, t.j. súdu do dispozície. Ak účastník vzal procesný úkon späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemoţno ani namietať, ţe procesný úkon bol urobený v omyle, lebo to nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávnych vzťahov. Občiansky súdny poriadok na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje, verejnoprávna povaha procesných vzťahov totiţ vyţaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov i tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená moţnosťou dodatočne spochybňovať uţ urobené procesné úkony odkazom na vady vôle (rovnako judikuje aj Najvyšší súd Českej republiky, porovnaj napr. uznesenia z 29.5.1997, sp. zn. 2 Cdon 1646/96, z 9.3.2004, sp. zn. 22 Cdo 18/2004). Keďţe procesnoprávny úkon sa posudzuje z objektívneho pohľadu, t.j. so zreteľom na jeho vonkajší prejav, bolo rozhodujúce v danej právnej veci, či vyhlásenie o späťvzatí odvolania právnym zástupcom ţalobcu na pojednávaní priamo do zápisnice o pojednávaní bolo urobené určite, zrozumiteľne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.
listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené 7 1 Cdo 157/2010 za verejné, potvrdzujú, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Zápisnica o pojednávaní, ak obsahuje zákonom ustanovené náleţitosti
O.s.p., je verejnou listinou
a to znamená, ţe účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, je povinný svoje tvrdenia preukázať, na ňom spočíva dôkazné bremeno. Náleţitosti zápisnice o pojednávaní okrem ustanovenia § 40 O.s.p. upravuje aj ustanovenie § 52 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Opravu chýb a iných zrejmých nesprávností v zápisnici o pojednávaní vykonáva predseda senátu alebo samosudca, ktorý rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Ak takémuto návrhu alebo námietke nevyhovie, túto skutočnosť je povinný uviesť v zápisnici o pojednávaní. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku v spojitosti so zastavením konania o odvolaní ţalobcu poukázal na to, ţe ţalobca na pojednávaní odvolacieho súdu uskutočnenom
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a na výzvu dovolacieho súdu (§ 151 ods. 4 O.s.p.) trovy tohto konania vyčíslil. Najvyšší súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ na to, ţe právny zástupca ţalovaného zastupoval tohto účastníka uţ v konaní pred odvolacím súdom, ţalovanému priznal preto náhradu trov dovolacieho konania iba za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.