← Slovensko

neplatnosť právnych úkonov

Obsah (10)§ 243e§ 39§ 41§ 42§ 43§ 210a§ 79§ 95§ 152§ 37

Najvyšší súd 1 M Cdo 10/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. T., bytom P., proti odporcovi O. G., bytom B., o neplatnosť právny

tejto zmluvy veriteľ požičiava dlžníkovi sumu 800 000,- Sk na dobu od

  1. mája 2002 do 14.novembra
  2. Dlžník sa zaväzuje, že vyššie uvedenú sumu najneskôr dňa
  3. novembra 2002 veriteľovi vráti a pre prípad nesplnenia tejto povinnosti ručí za jej splnenie zriadením záložného práva k nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy v prospech veriteľa. Zároveň účastníci zmluvy sa dohodli, že dlžník je povinný zaplatiť 3% mesačne zo sumy 800 000,- Sk v prípade, že uvedenú pôžičku nesplatí do
  4. novembra
  5. Po tomto termíne veriteľ je oprávnený uplatniť si záložného právo voči dlžníkovi. V čl. IV. bod 1 zmluvy o pôžičke, dlžník dňom podpísania tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 800 000,- Sk od veriteľa. Záložná zmluva uzavretá dňa
  6. mája 2002 medzi záložným veriteľom - odporcom a záložcom - navrhovateľkou sa týka nehnuteľnosti a to bytu č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. X na P. X v B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku. Cena nehnuteľnosti bola stanovená

znaleckého posudku znalca Ing. Z. K. zo dňa

  1. mája 2002 vo výške 341 890,- Sk. Záložné právo sa zriaďuje vo výške poskytnutej pôžičky a predstavuje sumu 800 000,- Sk. Na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 800 000,- Sk z titulu uvedenej pôžičky záložca dáva do zálohu svoju nehnuteľnosť uvedenú v bode 2 tejto zmluvy a zriaďuje k nej záložné právo pre záložného veriteľa, ktorý toto právo prijíma. Obidve zmluvy v závere obsahujú klauzulu ohľadne toho, že účastníci si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli, vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, neuzatvárajú ju v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, na znak čoho ju predpísaným spôsobom podpísali. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  2. februára 2010 sp. zn. 12Co 395/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania

návrhu na začatie konania bolo určenie neplatnosti dvoch zmlúv z dôvodu, ktorý bol presne špecifikovaný a ktorý sa týkal absolútnej neplatnosti, 3 1 M Cdo 10/2010 pretože navrhovateľka mala uzavrieť uvedené zmluvy pod nátlakom, teda neprejavila v rámci konania o nich a všetkých právnych úkonov svoju slobodnú a vážnu vôľu. Naviac predmet zmluvy, teda pôžička finančných prostriedkov nikdy nemala slúžiť jej samotnej, nikdy tieto finančné prostriedky sama neprevzala, nepoužila ich pre svoju potrebu, ale urobila tak na žiadosť a pod nátlakom svojho druha s ktorým má maloleté dieťa. Právne žiadala posúdiť svoj návrh v súlade s ust. § 37 ods. l Občianskeho zákonníka a navrhovala aj vykonanie dôkazov v súlade s týmto právnym posúdením. Bez ohľadu na to jednoznačne tvrdila, že ide o zmluvy absolútne neplatné. Odvolací súd zdôraznil túto skutočnosť najmä z toho dôvodu, že nie je možné v odvolacom konaní aplikovať ustanovenie o relatívnej neplatnosti právnych úkonov, pretože tomu bráni ust. § 205 a § 205a O.s.p. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvého stupňa O.s.p. na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej išlo o dôvod,

ktorého dovtedy zistený skutkový stav neobstojí, pretože tu boli ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené vo väzbe na ust. § 205a, prípadne že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Z hľadiska prebiehajúceho prvostupňového konania celé dokazovanie viedol prvostupňový súd na vyriešenie otázky, či zmluvy ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi tohto konania sú absolútne neplatné. Nie je možné v odvolacom konaní žiadať aby sa posúdenie týchto zmlúv riadil tým ustanovením Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva kedy je možné hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd teda konštatoval, že v konaní nedošlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a konanie nemá ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav veci, vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a O.s.p. k správnym skutkovým zisteniam na základe tých dôkazov, ktoré boli vykonané. Preto nemožno aplikovať na danú vec ani ust. § 205 ods.2 písm. e/ a tvrdiť, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v súlade s ust. § 205a. Rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, 4 1 M Cdo 10/2010 lebo dôkladne v súlade so zisteným skutkovým stavom vyvodil právny záver, že úkony, ktoré sú predmetom tohto sporu sú úkonmi platnými a nie je možné vychádzať z tvrdenia navrhovateľky, že boli uzavreté v tiesni a sú v rozpore s jej slobodnou a vážnou vôľou. Tie skutočnosti ktoré sú uvádzané v odvolaní okresný súd riešil, vysporiadal sa s nimi a nie je dôvod právne závery ani vyhodnotenie skutkových záverov v odvolacom konaní na základe podaného písomného odvolania zmeniť. Proti vyššie uvedeným rozsudkom okresného a krajského súdu podal na základe podnetu žalobcu s poukazom na

§ 243eods.

1 O.s.p v spojení s § 243f ods. 1 písm. b), c) O.s.p., mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie. S poukazom

§ 39

OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.S.P.).

§ 41ods.

1 a 2 O.s.p. účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu a každý úkon posudzuje súd

jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

§ 42ods.

1 a 3 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

§ 43ods.

1, 2 a 3 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak účastník v lehote

odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, 5 1 M Cdo 10/2010 ktoré by mohlo byť

svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením

odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže

§ 210arozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Na iné podanie, ktoré

svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

§ 79ods.

1, 2 O.s.p. sa konanie začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

§ 95ods.

1 a 2 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

§ 152ods.

2 O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. 6 1 M Cdo 10/2010 Navrhovateľka sa vo svojom vyjadrení s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky stotožnila. Odporca uviedol že po oboznámení sa s obsahom mimoriadneho dovolania má zato, že toto je neopodstatnené a nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil neprávne právne závery. Prvostupňový súd pochybil, keď nerozhodol o celej prejednávanej veci tak, ako mu to ukladá § 152 OSP. Opomenul rozhodnúť o časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu neprimeranej dohodnutej výšky úrokov z omeškania, ktorá má byť

návrhu v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd v Brezne síce zamietol návrh o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov (oboch zmlúv), avšak vychádzajúc z jednotnosti súdneho 7 1 M Cdo 10/2010 rozhodnutia ako celku (jeho častí, najmä výroku a odôvodnenia), je

obsahu odôvodnenia namieste skonštatovať, že súd rozhodoval iba o absolútnej neplatnosti

§ 37OZ.

V odôvodnení rozsudku na str. 4 sa súd k prípadnej neplatnosti, hoci len časti zmluvy o pôžičke

§ 39

OZ, vyjadril iba hypoteticky, bez konštatovania a odôvodnenia právneho záveru a vo vzťahu k tejto časti rozšíreného návrhu nevykonával nijaké dokazovanie. Navrhovateľka sa pôvodne domáhala rozhodnutia o absolútnej neplatnosti zmlúv z dôvodu absencie slobodnej vôle

§ 37OZ.

Neskôr (

  1. marca 2008 písomne a
  2. októbra 2009 ústne na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov a právnych zástupcov) svoj návrh v súlade s § 95 O.s.p. zmenila tak, že ho rozšírila o namietané dôvody neplatnosti právnych úkonov tiež

§ 39OZ.

Konkrétne pre rozpor dohodnutej výšky úrokov z omeškania s dobrými mravmi, a na tieto návrhy nijako nereagoval, t. j. nevyjadril súhlas, ani nerozhodol o neprípustnosti zmeny pôvodného návrhu, hoci mu to ukladá § 95 O.s.p.. V prípade, ak súd z akýchkoľvek dôvodov považoval tieto návrhy za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, mal s poukázaním na § 41, § 42 a najmä § 43 ods. 1 O.s.p. navrhovateľku vyzvať na ich doplnenie, čo však neurobil. Nečinnosť súdu nevydaním procesného rozhodnutia nemôže byť pričítaná v neprospech navrhovateľky. Nesprávnosť postupu okresného súdu vyplýva tiež z povahy inštitútu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pretože táto pôsobí voči každému a každý, kto má na tom právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať. Súd je povinný z absolútnej neplatnosti právnych úkonov vyvodzovať právne dôsledky z úradnej povinnosti, hoci aj na to nikto nedá podnet. V súdenej veci bol podnet v podobe zmeny žalobného návrhu, pričom súd sa ním nezaoberal. Dovolací súd sa stotožnil s námietkou generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní súvisiacou pochybenie prvostupňového súdu ako procesnoprávne, spočívajúce v obmedzení súdneho konania a rozhodovania iba o časti rozšíreného návrhu tak, že rozhodol iba o pôvodnom návrhu, bez zreteľa na nasledujúci návrh, ktorý pôvodný návrh zmenil a tým rozšíril, čím konal v rozpore s ust. § 152 ods. 2 OSP, a jednak hmotnoprávne, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu

§ 39OZ.

8 1 M Cdo 10/2010 Obdobne pochybil aj odvolací súd, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa z namietaných dôvodov nezrušil a vec mu nevrátil na ďalšie konanie, resp. jeho rozhodnutie nezmenil. Pokiaľ oba súdy nižšieho stupňa dospeli k opačnému záveru, vec nesprávne právne posúdili. Zároveň je potrebné uviesť že pri úvahe, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý právny úkon (v danom prípade zmluva o pôžičke) či iba na jeho časť v zmysle § 41 OZ, je nerozhodné, že právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť, ale rozhodné je, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú (pozri rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28 Cdo 1845/2008 s Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 12/79 publikovaný pod č. 3/1981). Inými slovami povedané, pre posúdenie neplatnosti časti právneho úkonu v zmysle § 41 OZ nie je podstatné, či možno oddeliť nepriamy predmet právneho úkonu, ale či možno od seba oddeliť časti právneho úkonu po obsahovej stránke. Obsahom právneho úkonu sa pritom rozumie určenie právnych následkov, ktoré z takéhoto právneho úkonu majú vzniknúť, tzn. určenie vzniku, zmeny nebo zániku právneho vzťahu, prípadne práv a povinností, vrátane podmienok pre vznik či ďalší rozvoj právnych vzťahov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený dovolacím súdom je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 31. januára 2012 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. Za správnosť : predsedníčka senátu Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.