1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. J. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Komárne z 9. decembra 2008, sp. zn. 3T 155/2006, bol obvinený Ľ. J. uznaný za vinného, v bode 1/ rozsudku z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), v bode 2/ rozsudku z trestného činu znásilnenia
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., v bode 3/ rozsudku zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, v súvislosti s § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 4 Trestného zákona a v bode 4/ rozsudku zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu
1, § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, v súvislosti s § 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 4 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na skutkovom základe, že 1/ v období od presne nezisteného dňa roku 1998 do
2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, na výkon ktorého bol postupom
2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe odvolania, ktoré podali proti tomuto rozsudku obvinený a okresný prokurátor Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. novembra 2009, sp. zn. 7To 13/2009,
1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1/ a vo výroku o treste. Sám na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obvineného Ľ. J. uznal v bode 1/ za vinného z pokračovacieho trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
1, ods. 2 Tr. zák. a pokračovacieho trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
1, § 221 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že 4 3 Tdo 9/2012 1/ dňa
2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2 , § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého ho
2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený J. dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2010, sp. zn. 3 Tdo 17/2010, tak, že ho
c/ Trestného poriadku odmietol. Obvinený Ľ. J. podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre opakovane, prostredníctvom obhajcu JUDr. M. R., z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. f/, písm. i/ Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený opakoval, že okresný súd napriek dôkaznej núdzi rozhodol nesprávne, keď pri hodnotení dôkazov uveril vyjadreniam poškodenej, ktoré boli sporné, nepreveril jeho obranu vypočutím ním navrhovaných svedkov Z. H. a M. B.. 5 3 Tdo 9/2012 Novou skutočnosťou uvedenou v dovolaní je jeho námietka, že v prípade, že krajský súd kvalifikoval jeho konanie v bode 1/ aj ako trestný čin ublíženia na zdraví, bol povinný vyžiadať si stanovisko poškodenej, teda jeho bývalej manželky či súhlasí, alebo nesúhlasí so stíhaním jeho osoby, v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Vyslovil názor, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre a konaním, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo bol porušený zákon v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 9 a § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Navrhol, aby dovolací súd podanému dovolaniu z týchto dôvodov vyhovel. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Komárne vo vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že toto navrhuje odmietnuť
d/ Trestného poriadku, s poukazom na § 372 ods. 2 Trestného poriadku. K dovolaniu sa vyjadrila aj poškodená I. J., ktorá uviedla, že samotné rozhodnutie o dovolaní ponecháva na rozhodnutie súdu, pretože dôvody dovolania sú
jej názoru právnej povahy a k ich opodstatnenosti sa preto vyjadriť nevie. Zdôraznila však, že skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní i na súde sú pravdivé a nemá na nich čo zmeniť, vrátane jej súhlasu ako poškodenej s trestným stíhaním obvineného. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade sa jedná o opakované dovolanie obvineného v jeho trestnej veci, dovolací súd musel vyriešiť najskôr otázku či dovolanie je prípustné, s ohľadom na ustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku v znení novely účinnej od 1. septembra 2011.
2 Tr. por. ten koho dovolanie bolo zamietnuté nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie, obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por. nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie podané v prospech obvineného.
1 Trestného poriadku dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni. 6 3 Tdo 9/2012 Obvinený J. teraz prejednávané dovolanie podal na Okresný súd Komárno, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa ešte
c/ Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. f/, písm. i/ Trestného poriadku. K dovolacím dôvodom obvineného, ktoré
jeho mienky zakladajú dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolací súd len stručne opakuje, že nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dovolací dôvod, ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy v jeho prospech. V ostatných podrobnostiach v tomto smere, aj pokiaľ ide o namietanú právnu kvalifikáciu jeho konania v bode 1/ krajským súdom, dovolací súd poukazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí z 19. mája 2010. Z dôvodu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa
zákona vyžaduje. Trestné stíhanie obvineného vzťahujúce sa k jeho manželke – poškodenej I. J. bolo začaté pre trestný čin
1, ods. 2 Tr. zák., teda pre trestný čin, ktorý nie je taxatívne uvedený v ustanovení § 163a ods. 1 Tr. por. (teraz § 211 ods. 1), čo znamená, že súhlas poškodenej s trestným stíhaním obvineného nebol potrebný, zákon ho nevyžadoval. 7 3 Tdo 9/2012 Poškodená ako manželka obvineného mala však právo odmietnuť vypovedať, toto právo nevyužila. K zmene právnej kvalifikácie konania obvineného na trestný čin ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., teda na trestný čin na stíhanie ktorého zákon súhlas poškodeného, ktorý je vo vzťahu k obvinenému osobou, ktorá má právo voči nemu odoprieť výpoveď, vyžaduje, došlo až pred odvolacím súdom. Odvolací súd o odvolaní rozhodoval 24. novembra 2009, teda v čase keď poškodená I. J. už manželkou obvineného nebola. Pomer poškodeného a obvineného musí existovať v čase, keď sa trestné stíhanie má viesť a nie v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Poškodený dáva súhlas na trestné stíhanie na konkrétny trestný čin, ktorého právna kvalifikácia vychádza z trestného oznámenia. Ak v priebehu konania dôjde k zmene právnej kvalifikácie trestného činu, pre ktorý bolo možné viesť trestné stíhanie bez súhlasu poškodeného na trestný čin, pri ktorom je súhlas poškodeného nutný, bez meškania treba takýto súhlas získať, avšak za predpokladu, že poškodený stále toto dispozičné právo dané mu zákonom má, vzhľadom na jeho pomer k obvinenému. Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovanej veci nie je daný ani dovolací dôvod
písm. f/ § 371 ods. 1 Tr. por. Poškodená I. J. vo vyjadrení z 28. decembra 2011 uviedla, že nič nemení ani na skutočnosti, že privolila s trestným stíhaním obvineného, hoci zákon jej súhlas s trestným stíhaním obvineného v tomto štádiu konania už nie je potrebný. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. f/, písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolací súd bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom
c/ Trestného poriadku. 8 3 Tdo 9/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 22. februára 2012 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.