Najvyšší súd 5Sžo/51/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., t. č. Ú., proti odporcovi Mestu Kysucké Nové Mesto, Námestie Slobody 94, Kysucké Nové Mesto, IČO: X., v konaní proti nečinnosti a v konaní proti nezákonnému zásahu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo
- novembra 2011, č. k. 21S/63/2011-38, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 veta prvá a § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie o návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia, zamietol podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP (správne v spojení s § 250t ods. 8, § 250v ods. 8 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) návrh navrhovateľa na prerušenie konania, nepripustil v zmysle § 95 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zmenu žalobného petitu a zastavil podľa § 250t ods. 8, § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 104 ods. 1 veta prvá OSP konanie o vstupe vedľajšieho účastníka. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie odvolávajúc sa na poučenie o opravnom prostriedku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že odvolanie podáva „viac menej preventívne“ a na základe poučenia súdu (formálne) namieta procesnú vecnú nesprávnosť všetkých výrokov rozhodnutia, pričom mu týmto „bola/mohla byť“ odňatá možnosť konať pred zákonným súdom (senátom, resp. sudcom) 2 5Sžo/51/2011 v rozpore s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadal preto, aby odvolací súd ex officio preskúmal procesnú a vecnú „(ne)správnosť“ napadnutého výroku napadnutého uznesenia a odvolaniu vyhovel, tak ako je uvedené v úvode. Mal za to, že bez dôvodné zastavenie konania je v príkrom rozpore s § 2 ods. 3 zákona o súdoch č. 757/2004 Z. z. a je znakom denegatio iustitie. Záverom dodal, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že odvolanie nie je prípustné navrhuje konanie zastaviť a vec postúpiť zákonnému sudcovi/senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie „in meritum lege artis“. Odporca odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Návrhom došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
- júla 2011 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi podľa § 250t ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) bezodkladne, najneskôr do konca prvého pracovného dňa po doručení rozhodnutia, v konaní o zmenkovom proteste vedenom pod sp. zn. 2545/2011 riadne konať a vykonať relevantné protestné úkony, resp. protest ako aj podľa § 250v ods. 4 OSP odporcovi v konaní o zmenkovom proteste vedenom pod sp. zn. 2545/2011 bezodkladne, inak do konca prvého pracovného dňa po právoplatnosti (doručení) rozhodnutia, zakázať pokračovať v nečinnosti, ohrozovaní a porušovaní navrhovateľovho zákonného práva na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v spojení s porušovaním práva na majetok, jeho ochranu a pokojné užívanie podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k EDĽP v spojení s porušením princípov ústavnosti, zákonnosti, spravodlivosti a právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy; súčasne sa prikazuje obnoviť stav pred nezákonným a protiústavným zásahom, ak je to možné. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci bolo jej predmetom konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP a konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej hlavy piatej časti OSP s tým, 3 5Sžo/51/2011 že vecne a miestne príslušným súdom je Krajský súd v Žiline, ktorému bola vec aj postúpená na konanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júla 2011, sp. zn. 5Sžnč/5/
- Na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a § 250u OSP) a na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom verejnej správy (§ 250v OSP) sa v súlade s ustanovením § 250t ods. 8 OSP a § 250v ods. 8 OSP použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti OSP len subsidiárne. V konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP ani v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej hlavy piatej časti OSP nie je proti rozhodnutiu súdu prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 OSP, § 250v ods. 7 OSP). Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako aj o ochrane pred nezákonným zásahom verejnej správy je teda vzhľadom na ustanovenie § 250t ods. 7 OSP a § 250v ods. 7 OSP konaním jednostupňovým, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie meritórne alebo rozhodnutie procesnej povahy vydané počas konania vedeného podľa § 250t OSP, resp. 250v OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora uvedenému dodáva, že aj ustanovenie § 246c ods. 1 OSP vzťahujúce sa vzhľadom na svoje systematické zaradenie na všetky typy konania v správnom súdnictve výslovne ustanovuje prípustnosť opravného prostriedku v správnom súdnictve len voči tým rozhodnutiam súdov, pri ktorých to zákon explicitne uvádza, a zároveň v ustanovení § 250t ods. 7 OSP a § 250v ods. 7 OSP zákon právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiam vydaným v konaní proti nečinnosti správneho orgánu a v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, výslovne nepripúšťa, potom právny záver, že proti takému rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné nemožno ani kvalifikovať ako arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený. Podľa názoru najvyššieho súdu možno potom uzavrieť, že výklad a následná aplikácia citovaných ustanovení nemôžu porušiť požiadavku ochrany práv a právom chránených záujmov odvolateľa. 4 5Sžo/51/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany krajského súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia potenciálne odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky súd odvolanie podané navrhovateľom odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení § 246c ods. 1 OSP veta prvá, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne krajský súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková